13. september - výročie 5. zjavenia vo Fatime (+kaplnka Na vŕšku pri Kostolišti)

Radostný deň vám želám!

Už zase je trinásteho dňa v mesiaci (13. septembra) a tak vám aj dnes prinášam niekoľko slov o zjaveniach Panny Márie vo Fatime. Presne pred 100 rokmi (13. septembra 1917) sa krásna "Senhora" ukázala po piaty (predposledný) raz. Deti sa museli na Cova da Iria, kde k zjaveniam prichádzalo, doslova predierať cez zástup zhromaždených ľudí. Bez pomoci niektorých ochotných mužov by sa im to azda ani nepodarilo. Každý ich zastavoval, každý sa ich chcel dotknúť, ťahali ich za šaty, volali z múrov a stromov, kam sa vyšplhali, aby malých vizionárov aspoň videli, ak sa nevedeli dostať k nim bližšie. Prosby sa rinuli zo všetkých strán. Mnohí ľudia úpenlivo prosili o modlitbu. Za uzdravenie zo zlej choroby, za návrat muža, či syna z vojny, za obrátenie blízkych... Lucia, keď opisuje tieto udalosti, zamýšľa sa nad tým, ako sa asi mohol cítiť Ježiš, keď ho toľkí núdzni prosili o uzdravenie a pomoc, keď sa musel predierať zástupom, a aké to asi v jeho časoch bolo. Veď oni (Lucia, Hyacinta a František) sú len úbohé deti, ktoré videli Ježišovu Matku a takto sa k nim ľudia správajú.

Nakoniec sa však dostali až k dubu, na ktorý prichádzala "Senhora" a začali sa modliť ruženec. "Krátko nato sme zbadali odraz svetla a Pannu Máriu v korune duba," píše sestra Lucia vo svojich spomienkach. Mária im povedala: "Modlite sa ďalej ruženec, aby ste vyprosili koniec vojny."

A toto posolstvo by som si chcela vziať aj ja pre celý nasledujúci mesiac. Modliť sa. Veľa sa modliť, najmä modlitbu sv. ruženca. Aby sme vyprosili pokoj vo svete, v Európe, v našej krajine a predovšetkým v ľudských srdciach. Aj v srdciach tých, ktorý ubližujú bezbranným. Myslím na obete rôznych útokov, útokov fyzických, ale aj útokov na morálku a svedomie ľudí. Chcem sa modliť za pokoj zbraní, ale aj pokoj v médiách, v správe vecí verejných, pokoj v našich školách, na našich pracoviskách, našich uliciach, a predovšetkým pokoj v našich rodinách. Nech všade zavládne Boží pokoj a radosť. Amen.

Kaplnka "Na vřšku"

Ako každý mesiac, aj dnes vám chcem ukázať miesto, kde si môžete uctiť Pannu Máriu Fatimskú. Tentoraz je to kaplnka "Na vŕšku" pri ceste z Kostolišťa do Gajar (GPS N 48° 27.079 E 016° 57.772).

"Kaplnku nechal postaviť lesník Ladislav Repiský, ktorý býval v neďalekej hájovni. Dôvodom bola vďaka za prežitie druhej svetovej vojny. Ale aj neskoršia poľovačka, pri ktorej bol postrelený obyvateľ Gajár.

S plánovaním kaplnky sa začalo v roku 1947, keď prebiehala korešpondencia medzi L. Repiským a kostolišťským rodákom Martinom Benkom, ktorý sa podieľal na návrhu stavby. Benka namaľoval obraz fatimského zjavenia na oltár kaplnky, zároveň vytvoril návrh stavby, podľa ktorého bola kaplnka postavená. Projekt na základe jeho návrhu spracoval Rudolf Hnátay z Gajár.

Benka vytvoril návrh do najmenších detailov. Navrhol samotnú stavbu, ale aj interiér vrátane vybavenia, farebnosti a tvaru okien. Navrhol tiež kríž na strechu kaplnky, ale aj skladbu kvetov, kríkov a stromov na vŕšku a v okolí kaplnky. Nie všetky prvky sa zrealizovali podľa plánu, kaplnka dnes oproti plánom pôsobí strohejším dojmom. (...)

O kaplnku sa starali a dodnes sa starajú príbuzní L. Repiského. Kaplnka sa využíva minimálne. Pôvodný obraz preniesli do kostola v Kostolišti, v súčasnosti sa v kaplnke nachádza jeho kópia."

(Text prevzatý z Malackých pohľadov, autor: Martin Macejka)

Pohľad cez otvorené, ale zamrežované okienko

Oltárny obraz namaľoval národný umelec Martin Benka

Keď sme sa sem vybrali, podľa informácie, že kaplnka sa využíva minimálne, som veľa neočakávala. Ale je to naozaj krásne malebné miestečko ("uprostred ničoho"). Po chvíľke hľadania sme uvideli len kúsok od cesty maličkú kaplnku na malom guľatom vŕšku obrastenom brečtanom. Na priečelí nás vítal nápis "Ku cti Panny Márie Fatimskej" a cez zasklené dvere sme sa mohli dosýta vynadívať na interiér kaplnky. Oltárny obraz, ktorý je kópiou originálneho obrazu Panny Márie Fatimskej od majstra Martina Benku, i sošku Panny Márie Fatimskej. Vnútro kaplnky bolo husto ozdobené čerstvými (aj umelými) kvetmi. Ak sa aj kaplnka nevyužíva veľmi často, určite sa o ňu veľmi dobre a s láskou starajú.

Neskôr sa nám dokonca podarilo otvoriť zasklené okienko, takže pri modlitbe sme sa mohli dívať na oltár priamo, bez svetelných odrazov zvonka.

Želám vám pokojné dni naplnené radosťou a láskou.