streda 9. novembra 2016

"Malý víkend" (Posledné brány milosrdenstva)

9. 11. 2016 (streda)

Mimoriadny jubilejný rok milosrdenstva sa nám pomaličky končí. Už túto nedeľu sa zatvoria všetky Sväté brány (okrem tých v Ríme) a ja mám nutkanie získať ešte za ten krátky čas čo najviac. Čo najviac Božieho milosrdenstva (aj keď viem, že milosrdenstvo bude prúdiť naďalej), čo najviac milostí pre živých i pre duše v očistci, čo najviac prejdených brán.

Rozhodla som sa "ukradnúť si" čo sa dá. Každý deň (do nedele ich už veľa neostáva) získať milosť pre niektorú dušu (prejsť cez bránu - v Bratislave je vždy niektorá dosť blízko, modlitba, sv. prijímanie). A ak je to len trochu možné, navštíviť ešte ďalšie a ďalšie Brány milosrdenstva, ktoré som doteraz nevidela.

Na poslednú chvíľu (1. 11.) sme prešli cez poslednú bratislavskú Svätú bránu - na Katedrále sv. Šebastiána (vojenský ordinariát - dlho unikala našej pozornosti, keďže nebola v zoznamoch slovenských Svätých brán). Minulý víkend sme navštívili Bránu milosrdenstva v Žiari nad Hronom (žiaľ bola už zatvorená). Ale ďalší voľný deň už do ich zatvorenia nebude. To znamená, že posledné Sväté brány v dosiahnuteľnom okolí - tj. v rakúskom Eisenstadte a Lorette už nenavštívime?

Nakoniec sme sa rozhodli, že nás ani pracovný týždeň nezastaví. A tak sme sa dnes po práci vybrali na výlet. Vyrážali sme už prakticky za tmy (16:30), ale napriek tomu sme si výlet užili. Bol to pre mňa "malý víkend". Uvoľnenie, osvieženie v pracovnom kolotoči. Napriek tomu, že jednu chvíľu som vážne uvažovala, či radšej neostať doma v pohodlnom kresle. Ale načerpala som viac odpočinku na výlete, než v spomínanom kresle. 








Našim prvým cieľom bolo rakúske Loretto. Po príchode na miesto nás trochu prekvapil zatvorený kostol, pusto a tma. Navyše mi zlyhala fotografická technika (zabudla som nabiť foťák), takže som sa musela uspokojiť s menej kvalitnými fotkami na mobil. Ale Svätú bránu sme tu našli. Aj sme sa pri nej pomodlili a prešli. S prosbou o pokoj. Pre nás, pre našu rodinu, pre náš dom, naše mesto...




Túžila som získať aj plnomocné odpustky pre niektorú dušu v očistci, ktoré sa viažu k prechodu cez Svätú bránu a tak som poprosila Pána, aby sme cestou natrafili na svätú omšu a možnosť prijať ucharistiu. Podarilo sa. Hneď vedľa Loretta je obec Stotzing a tu v kostole vedľa bývalého kláštora sme videli svetlo. Práve sa začala sv. omša. Bol to nečakaný zážitok navyše. Interiér kostola nás tiež prekvapil a potešil (okrem iného sv. Jurajom na jednom z bočných oltárov). Rozhodli sme sa, že sa sem ešte určite vrátime v lete - keď bude viac svetla a dlhšie dni.

Poslednou zastávkou bol dnes Kostol sv. Martina v Eisenstadte. Zapôsobil svojou typickou rakúskou upravenosťou a vybavenosťou. A Svätá brána tu vyzerala presne tak, ako aj ostatné rakúske brány milosrdenstva. Možno okrem tej v Marchegu.










Želám vám požehnaný čas. A nech sa vám darí čerpať z prameňov milosrdenstva - a následne nech aj z vás prúdia pramene živej vody (lásky). Tak, ako sme si to čítali dnes na liturgii [Ez 47, 1-12; 1 Kor 3, 9-17; Ž 46] a [Jn 7,37-38].


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...