Pri príležitosti Kvetnej nedele - spomienky na slávny vstup Ježiša do Jeruzalema, keď ho všetci ľudia oslavovali a mávali mu ratolesťami z olív a paliem... som si aj ja namaľovala kameň, čo som našla vonku na prechádzke.
Takto mi zdobí stôl - a pripomína, aby som nezabúdala svedčiť... |
Pretože, ak by sme my mlčali, budú kričať kamene (Lk 19, 40) |
Ale teraz, s príchodom Veľkého týždňa, by som sa už chcela viac ponoriť do ticha. A v hĺbke svojho srdca prežívať tajomstvá Veľkej noci.
Preto, tak ako každý rok, pokúsim sa čo najviac obmedziť internetový kontakt s (virtuálnym) svetom a už teraz vám, všetkým mojim čitateľom (stálym, pravidelným, občasným i náhodným) želám veľa milostí, hlboký pokoj v duši, opravdivú a nikdy nehasnúcu radosť (napriek čomukoľvek, čo vás v živote môže postretnúť), a trvalú istotu, že ste vzácni a milovaní.
Požehnanú Veľkú Noc!
Letitia.
Si vzácny (vzácna), stál(a) si Mu za to. |
Pretože ťa miluje |
A anjel už čaká, aby ti mohol zvestovať radostnú zvesť zmŕtvychvstania. |
***
I já přeji Krásné svátky jara a Velké Noci.
OdpovedaťOdstrániťD.