Srdce z levandule (a jarné prázdniny na chalúpke)

Niekoľko prázdninových dní sme po dlhom, dlhom čase prežili zase na chalúpke. Dobre bolo, aj keď počasie veľmi neprialo vonkovým aktivitám. Po slnečnom privítaní nás ani za dve hodiny prekvapila ukážková fujavica. Potom zase mrazivý zasnežený i keď slnečný podvečer - ani apríl by sa nemusel hanbiť za také počasie.

Užívali sme si teda vnútri. Spoločenské hry, sedenie pri ohni, výroba kŕmidiel pre vtáky, domáca výroba jogurtu... a konečne som zavesila toto biele srdce z levandule.

Srdce vlastne nie je celkom nové. Dá sa povedať, že je "recyklované", alebo skôr upravené z leta. Vtedy som spracovávala úrodu levandule a časť voňavých kvetov som popriväzovala na "korpus" z drôtu vytvarovaného do tvaru srdca. Výsledok bol krásny, voňavý, ale na dvere priťažký a po vysušení sa z neho trúsili kvietky a semienka. Nakoniec som ho zavesila na verande, kde robil parádu.

No po čase vonku levanduľa zoschla a stratila farbu. Kúpila som teda bielu farbu v spreji a skúsila srdiečkový veniec vylepšiť. Jednoducho som ho niekoľkokrát prestriekala na bielo. Farbou sa venček aj trochu spevnil, takže sa z neho už toľko netrúsi a medzičasom krásne vyschol a značne sa zmenšila jeho hmotnosť. Takýto vynovený sa môže spokojne vrátiť na "čestnejšie" miesto na vstupných dverách. Akurát musel chvíľu počkať, keďže cez advent a vianočné obdobie (až do predvčerajška!) tu kraľoval zelený vianočný veniec.

Skúšali sme aj po domácky jogurt variť. Bola som priam vo vytržení, keď som z periny (vraj sa jogurt najlepšie odstojí v perine so stabilnou teplotou) vytiahla poháriky so stuhnutým skutočným JOGURTOM. Ale chuťovo ma nenadchol. Dá sa. Ak má niekto prebytky mlieka, rozhodne to je cesta, ako ho spracovať. Ale pre mňa bol výsledok priveľmi jemný, chuťovo stále pripomínal obyčajné prevarené mlieko. Keď som ho nechala dlhšie v teple, bolo to trochu lepšie (kyslejšie) a primiešať príchuť (džem, alebo kakao) som zatiaľ neskúšala. Asi záleží na druhu jogurtu (jogurtovej kultúre), aj na kvalite mlieka (mali sme kúpené z "kravomatu").

Ale dožičili sme si aj nejakú tú prechádzku. Zima s jarou sa priam pretláčali.

Počasie bolo teda všelijaké... (Fotené v deň príchodu).

Privítalo nás nádherné "jarné" slniečko.

Ale už o dve hodiny sa vrátila ZIMA. 

A už ostala. Aj keď pod chvíľou sa objavilo aj slnko.

No a konečne vám prinášam obrázky včerajších kŕmidiel za denného svetla. Aj s hodujúcimi vtáčikmi. (Ale na fotke ich je málo, často prídu hodovať vo väčšom množstve. A keď všetko zjedia, hromadne sa presunú zase k susedom.)

A táto stvora ma teda riadne prekvapila. Pomýlila sa? Alebo je normálne, že húsenice lozia vo februári po snehu?

Želám vám krásny a požehnaný čas.
Letitia.