Prečítala som - Tri knihy o výchove.

Priniesla som si z knižnice tri knihy o výchove detí a tínedžerov. Dnes ich vraciam, ale ešte pred tým sa chcem s vami podeliť o svoje dojmy z prečítaných kníh.

1. Gary Chapman & Ross Campbell - Päť jazykov lásky pre deti.
2. Ako hovoriť, aby nás tínedžeri počúvali (ako počúvať, aby nám tínedžeri dôverovali) - Rady pre rodičov detí od 10 do 18 rokov. 
3. Tom Hodgkinson - Líný rodič. (Lenošením a nečinností k lepšímu rodičovství.)

1. Gary Chapman & Ross Campbell - Päť jazykov lásky pre deti.

O knihe Garyho Chapmana Päť jazykov lásky ste už možno počuli. Aj ja som o nej veľa počula - samú chválu. Paradoxne som práve preto dlho odolávala. Ale nakoniec som sa predsa začítala a tu je zopár postrehov:

Tej knihe som uverila. Áno - každý potrebuje, aby mu blízki ľudia vyjadrovali lásku takým spôsobom, ktorému rozumie. Nadarmo mi drahý poslúži mnohorakými službami, ak pre mňa dôkaz lásky znamená, že si ku mne sadne a bude sa so mnou rozprávať. Zbytočne ho budem zahŕňať darčekmi, ak vyjadrením lásky, ktorému rozumie on, je dotyk a pohladenie. Môžem byť sklamaná, že dieťa odmieta moje objatia, ak jeho potrebou sú slová uistenia o tom, aký je pre nás dôležitý a že ho máme radi. Alebo aj naopak. Ak si navzájom nedáme to, po čom prahne naša duša, potom sa môžeme od lásky aj obrazne povedané "roztrhať", ale ten druhý to nepochopí a stále sa nebude cítiť milovaný.

A podobne je to aj s deťmi. Knihu Päť jazykov lásky pre deti napísali spoločne dvaja autori. G. Chapman - "objaviteľ" teórie piatich jazykov - rôznych spôsobov, ktoré nám pomôžu prejaviť lásku k druhému a Ross Campbell - autor viacerých kníh o výchove a potrebách detí. U nás je známa napr. jeho kniha Deti potrebujú lásku, ktorá hovorí práve o tom, ako veľmi dieťa potrebuje vedieť (cítiť), že je milované.

Kniha Päť jazykov lásky nám v prvom rade vysvetlí, ako rôzne deti vnímajú naše reakcie. Ukáže, prečo niektoré dieťa bude napr vďačne prijímať darčeky a vždy si ich chrániť ako najvzácnejší poklad, pretože práve darčeky pre neho symbolizujú dôkaz, že rodičom na ňom záleží. Zatiaľ čo jeho súrodenec si dary zdanlivo neváži, pretože jeho primárnym jazykom lásky je niečo iné. Autori nám v piatich kapitolách vysvetľujú, akým rôznym spôsobom môžeme svojmu dieťaťu komunikovať, že ho ľúbime. A prečo každé dieťa môže na naše prejavy reagovať inak. Dozvieme sa, ako rozpoznať primárny "jazyk" svojho dieťaťa. A tiež, aké je dôležité rozvíjať v potomkovi porozumenie pre všetky typy prejavov lásky.

Nezabúda ani na námietky, či azda nie je možné dieťa priveľkou láskou rozmaznať a na čo si dať pozor vo výchove. No ako som predpokladala, obaja autori sa zhodnú na myšlienke, že nikdy nemôže byť lásky priveľa. Jediné, čo škodí, je správanie, ktoré sa tvári ako "láska", ale v skutočnosti je sebectvom, slabosťou, alebo snahou kúpiť si dieťa, či svoj dobrý pocit. Celá jedna kapitola sa venuje výchovným opatreniam a účinným spôsobom, ako ovládať správanie dieťaťa - od prosby, cez príkaz... až po trest. Všetky výchovné opatrenia je ale dôležité "zabaliť" do primárneho jazyka lásky dieťaťa - aby nikdy neprestalo veriť, že je milované - napriek tomu, že sme sa možno rozhodli pre nepríjemné výchovné opatrenie.

Ďalšie kapitoly sa venujú napríklad učeniu, či zvládaniu hnevu (na oboch stranách), ale aj hraničným situáciám. Celá kapitola je venovaná osamelým rodičom, ktorí často prežívajú spolu so svojimi deťmi ťažké chvíle. Tiež ponúka rady, ako to možno zvládnuť, keď aj rodičom chýba niekto, kto by ich uisťoval o ich hodnote a láske k nim. Na záver sa autori dotknú aj vzájomných prejavov lásky medzi manželmi a ukazujú nám rôzne situácie, v ktorých môžeme všakovakým spôsobom uistiť svoje dieťa o vzájomnej láske, alebo ich naopak premárniť.

Celkovo sa mi táto kniha páčila. Pristupovala som k nej opatrne, nebola som si istá, či sa mi zapáči, ale nesklamala. Oceňujem aj to, že sa jej autori venujú všetkým vekovým kategóriám od maličkých nemluvniat až po tínedžerov a mladých dospelých. Aj preto som pri jej čítaní nemala pocit, že som už odporúčania autorov pri mojom dospievajúcom synovi prepásla. Naopak, text knihy nás neustále ubezpečuje, že tak ako nikdy nie je priskoro ubezpečovať svoje dieťa o našej láske, tak nie je ani neskoro - a ak sme aj vo výchove urobili veľa chýb, vždy sa oplatí ukázať dieťaťu, že ho máme radi (napriek tomu, že to možno v minulosti necítilo). Autori sa nesústreďujú na chyby, ale na to, ako môžeme v súčasnosti (a v budúcnosti) ukázať tým, ktorých milujeme, že to tak je.

Ďalším plusom je, že kniha nie je zbytočne dlhá. Dá sa prečítať za krátky čas a napriek mnohým príkladom a vysvetľovaniu nemám pocit, že by bola veľmi rozťahaná.
Podčiarkunté zhrnuté - Knihu Päť jazykov lásky odporúčam všetkým rodičom a vychovávateľom.

2. Ako hovoriť, aby nás tínedžeri počúvali (ako počúvať, aby nám tínedžeri dôverovali)
Rady pre rodičov detí od 10 do 18 rokov. 

Aj táto kniha sa na mňa usmievala v knižnici, tak som si ju vzala na čas domov. Číta sa rýchlo, pretože text je napísaný veľmi ľahkým pútavým spôsobom a mnohé príklady sú dokonca zobrazené vo forme komixov.

Ale možno práve toto je zároveň slabou stránkou knihy. Zdá sa priveľmi povrchná, zjednodušená, akoby ponúkala prvoplánové riešenia. Táto forma môže mnohých odradiť. Čo sa týka obsahu, s mojim tínedžerom, ktorého mám doma sme sa zhodli, že mnohé opísané problémy decká prežívajú práve tak, ako sú v knihe opísané. Spôsob komunikácie, ktorý im od dospelých vadí i tipy, ako by sme ho mohli nahradiť. Ako by mal dospelý (a nielen dospelý) komunikovať svoju prosbu, problém, výhrady voči správaniu dieťaťa, či dokonca pochvalu - tak, aby to mladý človek dokázal prijať a oceniť, alebo pochopiť a prispôsobiť sa. A tiež ako si uvedomiť, že aj tínedžeri nám majú čo povedať. Pokúsiť sa vidieť veci aj z ich pohľadu a uvedomiť si, čo môže trápiť ich.

Táto kniha sa nevyhýba ani náročným témam, ako klamstvo, branie drogy, alebo sexuálne správanie. Hodne sa venuje dôvere, ale aj motivácii k spolupráci s rodičmi, alebo medzi deťmi navzájom. Niektoré kapitoly hovoria tiež o tom, ako by mali (chceli) tínedžeri komunikovať medzi sebou (napriek tomu, že sa im to často nedarí).

Takže - keď sa vám podarí preniknúť cez trošku "naivnú" a zjednodušenú "americkú" formu tejto knihy, a poučíte sa z myšlienok, v knihe opísaných - môže byť kniha Ako hovoriť, aby nás tínedžeri počúvali užitočným pomocníkom. Ale nie každému musí táto zjednodušená forma vyhovovať, sú ľudia, ktorých bude vyslovene urážať, podobne ako tínedžerov uráža ak s nimi zaobchádzame ako s menejcennými.

3. Tom Hodgkinson - Líný rodič. 
Lenošením a nečinností k lepšímu rodičovství. 

Túto knihu som si vzala skôr z recesie, než v snahe naučiť sa byť lepším rodičom. A tak ju aj čítam. Nie ako poučnú literatúru, podľa ktorej budem meniť všetky svoje rozhodnutia, ale ako oddychové nenáročné čítanie. A z tohto pohľadu je to naozaj vynikajúca kniha. Zabavím sa pri jej ľahkom štýle, uvoľním sa a možno pod jej vplyvom aj začnem niektoré veci, ktoré som brala priveľmi vážne prežívať s väčšou ľahkosťou, slobodou a užívať si ich.

Kniha sa tvári ako návod na ľahšie, slobodnejšie, jednoduchšie a kupodivu tiež zdravšie, radostnejšie a zmysluplnejšie rodičovstvo. Na 240 stranách nám ukazuje, ako si môžeme užívať čas, keď sú deti malé. Ako nebyť ich otrokmi (čím by sme vychovali závislé osobnosti), ako sa nenechať spútať systémom "kapitalistickej manipulácie", ktorý sa z nás snaží už od malička vytvoriť poslušné bytosti zaradené do vonkajšej štruktúry. Autor ukazuje, že nie je nutné stále sa kamsi náhliť, nie je potrebné pracovať odnevidím do nevidím a nemať čas na to, užiť si svoje dieťa. Ukazuje nám mnohé prosté radosti nezávislé na peniazoch (príroda, spev, tanec, spoločná práca, vyrábanie čohokoľvek z odpadovýc hmateriálov... na rozdiel od obvyklých zábaviek ako TV, počítač, zábavné parky, množstvo krúžkov...). Nemôžem vymenovať všetko a zároveň už teraz mám pocit, že atmosféru knihy veľmi skresľujem.

Myslím, že radšej vám opíšem názvy kapitol, aby ste mali predstavu, čomu všetkému sa autor knihy venuje.

1. Zaveďme znovu detskou pracovní sílu.
2. Učiňme přítrž kňourání.
3. Nehledejte dokonalost, aneb špatný rodič = dobrý rodič.
4. O dúležitosti přírody.
5. Čím víc přátel, tím víc veselí.
6. Pryč se školou.
7. Mýtus hraček.
8. Zakažte telku.
9. Nechte nás spát.
10. Moc hudby a tance.
11. Skoncujte se všemi těmi aktivitami. Odvažte se.
12. Už tádné "celodenní rodinné výlety za zábavou". Žádné dovolené. Zústaňte doma.
13. Jak si užít společné stolování a několik úvah o dobrém vychování.
14. Dejte zvířatúm zelenou aneb zvíře - pomocník při výchově dětí.
15. Vyrábějjte věci ze dřeva a harampádí.
16. Přestaňte naříkat a říkejte "ano".
17. Učte se od svých dětí, jak žít.
18. Dobré a špatné knihy a jak je dúležité vyprávět prříběhy .
19. Netrapte se počítačem aneb na cestě k rodičovství tao.

A nezabudnite si tiež na fotke pozrieť "Manifest líného rodiče" zo zadnej strany obálky (na konci článku).

Záverom - knihu Líný rodič (je k dispozícii aj so zľavou ako e-kniha - link) si vyslovene užívam. Bavím sa na nej a hoci niektoré tipy mi pripadajú pre našu rodinu nereálne, musím uznať, že pod vplyvom tejto príjemnej knihy je aj moje správanie rodiča o čosi veselšie slobodnejšie a tiež príjemnejšie.
Len by som nemala moc často desiť zbytok rodiny nápadmi, napr. ako aspoň na čas uniknúť z civilizácie. Ten môj tínedžer je už na civilizácii hodne závislý.

Želám vám príjemný čas a veľa zábavy (napríklad so svojimi deťmi. Alebo aj s rodičmi. ;) ).
Letitia.