Na prelome rokov...

... je zvykom bilancovať.

Práve som si prečítala príspevok od Ann Voskamp na jej blogu. Kostrbatý preklad od googlu, ale hlavnú myšlienku som hádam pochopila. Ann píše o tom, ako zvyčajne hodnotíme uplynulý rok...

Čo som v tomto roku dosiahla? A čo som (ešte?) nedosiahla? Aké zlyhania ma tento rok prenasledovali? A naozaj som pripravená začať nový rok s novými výzvami, keď si uvedomujem všetky tie veci, ktoré som vôbec nezvládla?

Potom hovorí o svojej dcére a jej klavírnom vystúpení. Podobne ako pri hre na klavír aj v živote je naša "hudba" poznačená tým, na čo sa sústredíme. Ak sa sústredím na chybu, ktorú som urobila, moja hudba bude zlá, kostrbatá, nezaujímavá, budem nervózna a budem robiť stále nové chyby... Ale keď sa od týchto ťaživých myšlienok oslobodím a budem vnímať hudbu, ktorú hrám, nádhernú melódiu, ktorá má prísť, potom budú poslucháči s nadšením vnímať krásu umenia.

Tak je to aj v živote. Nemusím sa obracať k svojim minulým zlyhaniam. Tie sú už za mnou. Radšej si budem pripomínať všetky dary, ktoré som aj tento rok dostala. Všetku nádheru, ktorú som smela vidieť a ku ktorej som bola pozvaná, aby som ju spolu-tvorila. Mnohé tie krásne a dobré veci, ktorých som mohla byť súčasťou. Ktoré obohacovali mňa, moju rodinu, mojich blízkych i vzdialenejších ľudí. Môžem aj dnes, na konci roka ďakovať za všetku krásu, radosť, lásku, za všetko požehnanie, ktoré som dostala i ktoré som smela dať.

A už dopredu očakávať s vďačným srdcom všetko, čo ešte len dostanem - a dám - v budúcom roku.

Som vďačná za mnoho vecí. Nespočítateľné množstvo každodenných "maličkostí". Množstvo osobitných "darčekov" pripravených práve pre mňa. Ale aj niektoré zásadné dary, na ktoré budem spomínať po celý život a / alebo na nich môžem stavať ďalšie nové požehnanie pre seba i pre ľudí okolo mňa.

Zdá sa mi, že najviac požehnania som dostala tohto roku v máji.

# Prišla som o dva ešte neprerezané zuby múdrosti. Ale akokoľvek som sa toho bála, zásah dopadol až nad očakávanie bezproblémovo.

# V máji som dostala nádhernú duchovnú obnovu Kráľovná a divožienka. Najprv som nevedela, čo od toho čakať, ale ovocie, ktoré sa urodilo (nielen) z tejto obnovy, rastie a dozrieva ešte stále. A sú to naozaj vzácne a dôležité veci.

# Okrem iného (aj na príklade obnovy Kráľovná a divožienka) som dostala užitočnú lekciu o hodnote túžby. Zdá sa mi, že my, ľudia 21. storočia nevieme doceniť hodnotu túžby. Čo chceme, to hneď dostaneme. Skôr sa musíme učiť vzdávať sa vecí, lebo nemôžeme mať všetko. Ja som na tom bola podobne. Až som dospela do štádia, keď som vlastne nechcela nič, alebo som skôr nevedela, čo chcem? Ale zistila som, že chcieť je dôležité. Dôležitejšie ako mať. Túžba nás ženie, dáva nám energiu života, dáva nám chuť pracovať a namáhať sa, prežívať emócie, radosť i niekedy smútok v živote. Bez nej by náš život nemal nijakú chuť. A nijaký smer.

# V máji sa mi začala napĺňať cesta k jednému návyku. Mala som s tým roky rokúce problém. Silný pocit neschopnosti, opakovaných zlyhaní, nedostatočnosti vo svojom povolaní matky a manželky... Ale pomaly, pomaličky som dostávala pomoc. V podobe kníh ako Mamy v jednom kole a ako z neho von, alebo Dosť bolo dokonalých mám, či internetových stránok (napr. http://www.likemotherlikedaughter.org/), projektu Šťastně uklizeno, alebo kalendára od Zena007.cz... A veľa túžby, pokusov, omylov, predsavzatí, zlyhaní a nových pokusov, modlitieb a milostí. Tento rok, približne v máji sa začalo ukazovať ovocie. Dnes je táto zmena darom, za ktorý som asi najviac vďačná. Darí sa mi udržiavať domácnosť v uspokojivom stave a tohoročné Vianoce boli asi prvé po dlhom čase, keď som bola spokojná s tým, ako som sa na ne pripravila. Nie, nebolo "dokonale upratané", napečené, nachystané... Ale tentoraz som vedela, čo chcem urobiť, kedy to chcem urobiť a čoho sa chcem (nie len musím) vzdať. Tak aby som bola spokojná ja, moja rodina a aby sme na sviatky neboli uštvaní, len zdravo unavení.

# Na dôvažok - myslím, že to bolo v máji, keď som začala chodievať do domova seniorov Charitas ako dobrovoľníčka.  Každý týždeň na dve hodiny vypomôcť tam, kde potrebujú. Najčastejšie porozprávať sa s klientmi, podarovať im svoju prítomnosť, pozornosť, drobnú službu. Alebo hoci aj zájsť na nákup, či umyť chladničku... Ako bolo treba. V poslednom čase častejšie zájdem na sv. omšu, ktorá sa pre klientov domova slúži trikrát do týždňa. Pomôcť odviezť (alebo odviesť, ak vládzu prejsť sami) do kaplnky tých, čo chcú ísť na omšu, pripraviť si piesne a slúžiť - hudbou, čítaním Božieho Slova, spevom, všimnúť si, či niekto z nich niečo nepotrebuje. A potom zase odviez(s)ť ich naspäť na poschodie.
Je to služba, ktorú som sa rozhodla dávať. Ale zisťujem, že ja viac dostávam, ako dávam. Viac napĺňa mňa to, čo môžem pre nich urobiť. A som vďačná za tie chvíle, ktoré môžem prežívať s nimi a pre nich.

# Ešte jeden úžasný darček som dostala v máji - Vlastnoručný pozdrav od Ann Voskamp(ovej). Jej myšlienky, či v knihe Tisíc darov, ktorá vyšla aj v slovenčine, alebo na jej blogu [www.aholyexperience.com] mi pomáhajú rásť vo vďačnosti, v radosti, v dôvere, v láske k Bohu i k ľuďom. A aj vďaka nej sa mi lepšie darí pracovať na tom, čo pokladám za dôležité. Už niekedy veľmi dávno (pred vyše rokom) som jej napísala e-mail i so svojou adresou. A teraz - v máji 2014 mi prišla poštou obálka z Kanady. A v nej - vlastnoručný pozdrav od Anny. Veľmi ma to potešilo a povzbudilo. Vďaka!

Môj kráľ...

Keď dávame, ešte viac dostávame...

Aj moje slová v tlačenej podobe...

Napísala mi Ann Voskamp. Vlastnoručne!

Počas tohto roka som samozrejme dostala aj iné príjemné darčeky. Zážitky, na ktoré budem dlho spomínať. Viac cestovania, ako by som čakala. Návšteva Assisi a púť "Po stopách sv. Františka". Neplánovaná návšteva Štrasburgu, kam som bola pozvaná ako dobrovoľníčka charity. Dovolenka v Chorvátsku. Som vďačná za všetky naše rodinné výlety - do prírody, za pamiatkami, návštevy slovenských kalvárií počas pôstneho obdobia...

Jaskynka brata Lea v Carcerri.

Bazilika sv. Kláry v Assisi.

Spoločenstvo v Assisi.

Greccio.

Ďalšie darčeky boli hmotné. Predovšetkým som stále vďačná za našu chalúpku, kam môžeme vypadnúť z mesta vždy keď si nájdeme dosť času. A tiež za niektoré novinky, ktoré mi tam stále pribúdajú. Napríklad:
- Nový fogaš do kuchyne
- Nový vešiačik na dvere kúpeľne
- Úžasný nález z lesa... a kopu ďalších drobností
- A ďalšie krásne veci "dostala" naša chalúpka pod stromček.  

Bolo aj niekoľko vecí, s ktorými som sa v tomto roku musela rozlúčiť.
- Starý most. Mala som ho rada, po celý môj život patril ku koloritu Bratislavy a často som po ňom prechádzala na druhú stranu Dunaja. Ale som vďačná za všetky tie roky a prechádzky spolu s rodinou, za kamarátkou, do prírody a pod. A som vďačná, že mi na "starý Starý most" ostala aspoň spomienka v podobe fotografií a článkov tu na blogu.
-Niekedy sme sa zase museli vzdať pohodlia. Napríklad kvôli vode, ktorá tiekla niekedy aj tam, kde nemala.

Zbohom, starý most...

Voda kvapkajúca zo stropu...

Som vďačná za tých, ktorých milujem. Vždy a znova. Za každý ich pokrok. Za každý úsmev. Za spoločnú radosť. I za spoločne prekonanú bolesť... Vďaka za každého člena mojej rodiny. A tiež za ľudí, ktorých stretávam vonku. A ďakujem aj za tých, ktorí mi snáď nie sú až tak sympatickí, alebo mi čímsi ublížili - vďaka, že aj ich smiem (a s Božou pomocou dokážem) milovať. 

Som vďačná za myšlienky, ktorými ma Pán v roku 2014 viedol. Mnohé som zapisovala tu na blogu vo forme "Vďačných zamyslení". A keď si ich po čase znovu čítam, obohacujú ma nanovo. Som vďačná za možnosť zapisovať si myšlienky a znovu sa k nim vrátiť. Keď sa začnú vytrácať. Keď potrebujem opätovne vidieť to, čo mi chýba.

Vďaka za všetko, čím smiem svojich drahých obdarovať.

Vďaka za spoločnú cestu... prírodou i životom. (Tatry)

Ďakujem svojmu Kráľovi za všetko, čo som tento rok dostala, čo som prežila, čo som sa naučila, čím som vyrástla... Som vďačná za všetko, čo som smela dať. Za všetko, o čo sa smiem deliť. A za všetko, čím som azda smela trošku obohatiť i vás, mojich čitateľov.

Ďakujem za každého z vás, s ktorými sa stretávam, možno bez toho, že by som o tom vedela, na týchto stránkach. Ďakujem za vaše životy - také aké sú. A vyprosujem vám veľa radosti, pokoj, nádej a vždy veľa dôvodov na vďačnosť (nielen) po celý rok 2015. 
Letitia. 

----------------------------
Týmto príspevkom (mierne upraveným) sa zúčastním aj súťaže Advent plný vďačnosti na mojakomunita.sk