Vďaka za cestu do Assisi.

Radostný deň vám všetkým želám.

Zase som sa dlhšie neozvala. Pritom už minulú sobotu sme sa vrátili z úžasnej púte "Po stopách sv. Františka". Boli to nádherné plné a veľmi podnetné dni. Odniesla som si veľa dojmov, myšlienok a spomienok, ktoré budú ešte dlho vo mne zrieť. Určite naše putovanie niekedy spracujem podrobnejšie, jeden príspevok na všetko to bohatstvo nestačí, no akosi si stále neviem nájsť dosť času a pokoja, aby som si k tomu sadla a pre začiatok aspoň roztriedila fotky.

Dnes chcem ale písať o niečom inom. O mnohých drobných pozornostiach, ktoré som počas tohto výletu dostala od Pána. Niektoré aj "s venovaním", aby som nemala pochybnosť, od koho sú.

V Assisi - neďaleko miesta narodenia sv. Františka.

Ste zvedaví? Naozaj, každý deň som dostávala malé i väčšie prekvapenia. Po niektorých som túžila, no nechcela som sa na ne priveľmi viazať, aby mi ich nezískanie nepokazilo pocity z cesty. Na iné som si len pomyslela, že by to bolo fajn... a boli tu. A ďalšie prekvapenia, niektoré naozaj úžasné, prišli celkom nečakane, ani som nevedela, že existujú.

František a vlk - kachlička na stene domu.

Hneď na začiatku, asi na polceste (psychologickej, zemepisne neviem ako je to ďaleko) medzi Slovenskom a cieľom našej cesty (Assisi), sme sa zastavili v Padove. Meste, podľa ktorého nesie meno asi najznámejší svätec Anton Paduánsky. Tu mu nepovedia inak, ako "santa" (svätec), každý vie, o koho sa jedná. Navštívili sme baziliku Antona Paduánskeho, v ktorej je pochovaný. A ja som sa nádejala, že by som si konečne mohla vytvoriť k tomuto svätému vzťah ako k skutočnej historickej osobnosti (pretože ma doteraz priveľmi zaťažovala jeho povesť - zázračného navrátiteľa stratených vecí). Aj sa tak stalo.

Viac som od Padovy nečakala, ale dostala som. Baziliku a hrob svätej Justíny, rodáčky z Padovy (konečne poznám patrónku mojej svokry!). Hrob sv. evanjelistu Lukáša (môj obľúbený evanjelista! - čítavali sme si postupne z jeho evanjelií na mojom prvom stretku). Nad Lukášovým hrobom visel obraz podobný freske, podľa ktorej bol namaľovaný obraz Panny Márie Trnavskej (tú mala rada moja babička, vraj ju umelec maľoval podľa fresky vytvorenej samotným Lukášom, ktorý chodil veľa rokov s historickou Máriou, matkou Ježišovou. Od nej poznal všetky príbehy Ježišovho detstva a mladosti a poznal aj jej fyzickú podobu).

Sv. Anton - mocný orodovník a kazateľ.

K tomu som dostala aj zopár svetských maličkostí.

Neverila som, že na tomto mieste, kde sme mali len krátku zastávku a ešte kratší čas voľna (bez nutnosti držať sa skupiny), stihnem zohnať pečiatku. (Zbieram pečiatky z každého miesta, ktoré "dobyjem" - na pamiatku.) No, podarilo sa, hoci nepoznám veľa rečí, a aj moja angličtina je biedna. V Taliansku tiež nie je angličtina tak rozšírená, ako sme zvyknutí... a keď som konečne našla toho, kto mi mohol tú pečiatku dať,  zdá sa, že anglicky nevedel. Pýtal sa odkiaľ som, a potom sa veľmi opatrne spýtal, či neviem po rusky. Prišlo mi to smiešne, pretože ruština je tuším jediná cudzia reč (ak nerátam český jazyk), ktorú som kedy jakž-takž vedela. Dokonca som z nej maturovala, i keď to bolo už pred 26 rokmi. A tak sme boli potešení obaja, mladý muž, ktorý sa učil po rusky a ja tiež, hoci som už veľa pozabúdala.

Tá pečiatka je nádherná. Podobne ako všetky pečiatky, ktoré sa mi podarilo získať na všetkých miestach. Naozaj som dostala razítko na každom mieste, ktoré sme navštívili. A pritom to často boli miesta, kde som neverila, že budú ochotní opečiatkovať jednej pútničke zo Slovenska jej zošitok.

O hľadaní "pokladov" - geokešingu ste už iste niečo počuli. Možno aj odo mňa. My túto hru vnímame predovšetkým ako možnosť nájsť zaujímavé miesta v cudzom svete. Alebo "označiť si" na mape miesta, ktoré sme navštívili. Toto mal byť ten druhý prípad. Samozrejme za predpokladu, že stihneme vôbec k nejakej "keške" dôjsť a nájsť ju. Stihli sme. V Padove, aj na niektorých iných miestach. Už - už to vyzeralo, že sa nezadarí, ale nakoniec sme ju našli. A veľmi som sa potešila, že aj tento nepravdepodobný darček som dostala.

Cesta k bazilike sv. Antona.

Kostol sv. Juraja.

Značka na chodníku.

Na každom mieste, ktoré sme navštívili som dostala mnoho podobných prekvapení. Koľkokrát som už bola zmierená, že TU pečiatku určite nedostanem (nemám kde, nemám kedy) - dostala som. A všetky krásne. Z úžasných miest. Budú mi pripomínať všetky tie vzácne chvíle.

Na inom mieste som si vravela, že mi tu bolo krátko, túžila som sa sem vrátiť a do autobusu som nastupovala s povzdychom: "Sem sa už nikdy nevrátim." Aj slzičky vyšli, ako sa mi odtiaľ nechcelo... A potom prišlo prekvapenie. Najprv nemilé - zabudnutý batoh. Ale potom sa ukázalo, že máme ochotných šoférov, ktorí ma hneď zaviezli naspäť a ja som si na tomto milom mieste mohla vychutnať ešte ďalších zopár, síce krátkych, ale vzácnych chvíľ.

San Damiano - miesto úmrtia sv. Kláry.

Chyžky v Rivotorto - tu spočiatku bývala komunita bratov. .

"Niekto" ma má veľmi rád.

A ja, hoci som si uvedomovala tú úžasnú vytrvalú nežnú starostlivosť... predsa som pred odchodom domov ostala nervózna, či mám dosť jedla na cestu (je to taký môj osobný problém - mám dosť špecifické potreby, čo sa týka jedla a asi trochu prehnaný strach, že nejaká z nich nebude splnená). Ale nakoniec mi to "docvaklo":

"Naozaj si myslím, že Ten, ktorý sa celý týždeň staral o moje najmenšie túžby a priania, by sa nepostaral o to, čo naozaj potrebujem?"

A konečne som sa mohla upokojiť. Už nie preto, že by som sa spoľahla na svoje plánovanie. Ale jednoducho som konečne vložila dôveru do rúk Toho, ktorý sa iste o mňa (a VŽDY) postará.

Carceri - jaskynka brata Lea.

 

Kostol sv. Jakuba z r. 1088 - tu sme bývali.

Teda tu sme bývali. Kostol sv. Jakuba je súčasťou komplexu.

František a vtáčiky - detail na múre ktoréhosi domu.

Sv. Juraj - detail na múre.

La Verna - tu sa František rád modlieval...

Vavrín - alebo bobkový list. :)

 

San Damiano - olivový sad.

Z mojich viac ako tisíc darov: 

Som vďačná za...
# ... Evanjelistu Lukáša, ktorého som neplánovane "stretla" na tejto ceste. 
# ... za svätú Justínu, patrónku mojej svokry. 
# ... za všetky tie pečiatky a kešky a kamienky a žalude... ktoré som cestou našla (získala). 
# ... Som vďačná za mesto Assisi. Je nádherné. Starobylé (nielen románske) kamenné stavby, dláždené kľukaté uličky, domy zdobené kachličkami a freskami... a celých 5 dní a nocí, ktoré som mohla v tomto stredovekom mestečku tráviť. 
# ... Som vďačná za dobré jedlo a vodu (dala sa piť aj vodovodná voda), a za ľudí ktorých sme tu stretali...
# ... Vďaka za všetky sväté omše (každý deň), za možnosť pri niektorých spievať žalm, alebo magnifikat pri spoločnej večernej modlitbe (vešperoch). 
# ... Som vďačná za všetky tie sväté miesta spojené so životom Františka a Kláry. 
# ... Som vďačná za moje meno (Leticia) vyšité na papieri - darček od obchodníka s vyšívanými fertuškami. 
# ... San Damiano, Rivotorto, Porciuncula, Carcerri, Greccio, Fonte Colombo, La Verna... 
# ... Vďaka za cestu. Za putovanie pešo na niektoré miesta. Tá cesta mala zmysel, dala mi veľa (fyzicky, psychicky, ale aj duchovne). 
# ... Vďaka za ochotnú taliansku sestričku, ktorá sa ponúkla, že ma posledné dve serpentíny odvezie autom, keď som už nevládala do kopca. 
# ... Vďaka za obraz cesty, námahy, snahy, putovania... a tiež milosti, ktorá nás ochotne "odvezie", keď už sami nevládzeme. Nie je nutné prešliapať celú cestu vlastnými silami. Ale je potrebné vydať sa na cestu a usilovať sa stále... A keď už nevládzem, Pán mi pošle "auto" (alebo výťah, ako hovorievala sv. Terezka z Lisieux) a bez námahy (i bez zásluh) ma posunie o kus ďalej. Vďaka za to! 
# ... Vďaka za spomienky. A za ich zdieľanie s mojim najdrahším. 
# ... Vďaka za sv. omšu priamo pri Františkovom hrobe. 
# ... Vďaka za modlitbu pri jaskynke brata Lea (o slobodu k chudobe a slobodu od materiálnych vecí).
# ... Som vďačná za stretnutie so slovenskou klariskou (s. Gabrielou) a jej svedectvo. 

... A vďaka ešte za mnoho ďalších vecí. Keby som tu chcela napísať všetky, iste by to už nikoho nebavilo čítať. Ale moje srdce je plné vďačnosti. A asi najviac som vďačná za poznanie, že s Ním sa nikdy a ničoho nemusím báť. Ani toho, že budem mať málo síl. Ani toho, že mi niečo dôležité bude chýbať. Ani zlyhania a nedokonalého plánovania. Ani nedostatku. A dokonca ani toho, že by som nedostala dosť radosti. Veď On dáva svojim miláčikom radosť každý deň. Len načiahnuť ruku... a prijať DAR. 

Vďaka, Pane. Pripomínaj mi to prosím často. Aby som nikdy nezabudla. Aby som neupadala do malomyseľnosti, smútku, alebo strachu. Ale aby som Ti VŽDY dôverovala a z Tvojich rúk prijímala s vďakou všetko, čo pre mňa každý deň chystáš.

Vďaka. 

Aj vám želám veľa radostných, krásnych a plných chvíľ. Aby ste z každej veci, ktorú prežívate čerpali silu, múdrosť a radosť do života.

Letitia.

..........................................................
Ďalšie články z nášho putovania po stopách sv. Františka:
Reportáž z Assisi (po 3 rokoch)
Padova
Vianoce v Greccio (+ Fonte Colombo)