Kašírovaná hlava a iné darčeky

Záver školského roka, sviatky, začiatok leta a dovolenkového obdobia... Nájde sa viacero príležitostí na obdarúvanie. A tak som znovu vyrábala darčeky. :)

Kašírovaná hlava napr. na klobúky: 

Keďže som sa rozhodla pre túto prácu len krátko pred dátumom odovzdania, a pretože kašírovaná technika potrebuje dosť dlhý čas na schnutie, nemohla som si dovoliť opravy alebo druhý pokus. Muselo to skrátka vyjsť na prvý krát. Teraz by som niektoré veci zmenila, aby sa mi pracovalo ľahšie, ale dúfam, že výsledok môjho snaženia obdarovanú poteší. (Áno, potešil!) 

Ak by ste si chceli skúsiť vyrobiť niečo podobné, tu je môj postup:

Potrebovala som
- nafukovací balón,
- starý papier nachystaný na recyklovanie,
- škrob. (Škrob som si uvarila z kukuričného škrobu (niečo ako Solamyl). Možno by bolo lepšie použiť hladkú múku. Nabudúce skúsim kašírovať pšeničným škrobom.) 
- nejaký podstavec.

Ako podstavec som použila plastové vedierko, okolo ktorého som obtočila vrstvu papiera (lepšia je vlnitá lepenka zo starej škatule). Na vedierko som položila nafúknutý balón (pozor neprefúkať, aby sa vám na hotovú hlavu smestil aj klobúk!).
Na túto konštrukciu postupne lepíme kúsky natrhaného papiera namočeného v rozvarenom škrobe. Keď máme pokrytú celú "hlavu", pokračujeme ďalšou vrstvou. Urobila som cca 5 vrstiev papiera, pričom som striedala farby, aby som videla, kde ešte nie je pokrytá celá vrstva. Na vrch išiel čistý biely papier, lebo som už nemala čas (ani farby) hotový výrobok maľovať. A vlastne to ani nepotreboval - mám rada čisté nefarbené veci. Ale ak chcete, môžete svoj výrobok vyzdobiť plagátovými farbami, alebo vzorom vystrihnutým (alebo ešte lepšie vytrhaným) z papiera, prípadne obrázkom zo servítky... Ja som rozmýšľala prilepiť škrobom aj nejaké vylisované suché kvietky. Určite by to vyzeralo efektne. Možno nabudúce urobím niečo také.

Keď máme nalepenú dostatočnú vrstvu papiera, necháme celý výrobok poriadne vyschnúť. Trvá to asi tak dva-tri dni. Potom príde zábavná časť. Musíme vytiahnuť podstavec (vedierko) a prepichnúť balón. Vlastne by sme ani nemuseli, ale nechcela som ho tam nechávať, tak som vzala ostrý nôž, a ... bum! Balón vyfučal, stiahol sa a odlepil od papiera. Trochu ma vystrašilo, že sa pod balónom uvoľnilo aj zopár kúskov papiera, preto som ešte potom spevnila spodnú vrstvu ďalšími kúskami papiera namočenými v škrobe (už len jednu vrstvu). Do podstavca som vsunula pás vlnitej lepenky, aby bol pevnejší. (To som tiež mohla urobiť už na začiatku.)

Potom bolo treba vystrihnúť podstavu - tiež z vlnitej lepenky - a nalepiť ju odspodu na "krk", ktorý som už pred tým zastrihla na požadovanú dĺžku. Lepila som znovu škrobom. Tiež vyčnievajúci okraj som "domodelovala" kuchynskými utierkami namočenými v škrobe.

Znovu necháme poriadne vyschnúť. Prebrúsime prípadné nerovnosti šmirgľovým papierom a je hotovo. Ak chceme, môžeme ešte dotvoriť nejaké detaily. Ja som len pripísala na spodnú stranu venovanie.

Takto nejako by mala kašírovaná hlava slúžiť svojej majiteľke.

Vrecúško na hygienické potreby a uterák - dva v jednom. 

Tento nápad som videla niekde na internete a hneď som sa rozhodla, že by to bol skvelý darček. Teraz bola príležitosť. Tak som kúpila menší uteráčik, preložila kúsok na spodnej časti a prešila. Pardon, vlastne šil syn, ja som mu len zašpendlila kde majú byť priehradky (som na neho hrdá).

Myslím, že to bude užitočný pomocník na cesty. Zmestí sa do neho zubná pasta i kefka, šampón, mydlo, či krém, čokoľvek človek potrebuje. Aj uterák je hneď po ruke, ak treba opláchnuť len tvár a ruky.

Uško na zavesenie - ak treba.

Zbalené na cestu.

Puzdro na tablet.

Za návod na toto púzdro ďakujem našej Ajke. Asi by som na to prišla nejako aj sama, ale určite som vďaka Ajke ušetrila kopu nervov a času, ktorý by som musela venovať na plánovanie a potom aj na opravovanie chýb. Vlastne, aj teraz som pár krát musela párať - to keď som si látku zošila naopak... Nech mi je ospravedlnením, že bola neskorá nočná hodina, keď to človeku už tak nemyslí. ;-)

Na prácu som spotrebovala recyklované materiály, ako to mám rada. Rifľovinu z vynosených nohavíc a na podšívku poslúžila flanelová košeľa. Dokonca aj suchý zips som našla v domácich zásobách z pradávnych dôb.

Na záver už len malá levanduľová kytička. Druhú podobnú, len s červenou mašličkou, dostala synova učiteľka, ale nestihla som si ju odfotiť.

Želám vám všetkým radostné leto a veľa krásnych dní.
Letitia.