"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)
Neustále vzdávať vďaky.
Snažím sa o to. Vždy.
Aj keď ma bolí zub.
Aj keď som smutná z trápenia mojej kamarátky.
Aj keď ma rozhodí spoločenské dianie.
Aj keď ma zviera strach... Alebo chce zovrieť.
Hľadám istotu v Pánovi. Hľadám bezpečie u Toho, ktorý nám sľúbil, že nás neopustí. Že sa vždy o nás postará. Že vždy, v každej chvíli života, budeme mať dôvod na radosť. Že naša radosť bude úplná. Aj keď nás v tomto svete čaká ešte veľa utrpenia a zármutku.
Je to možno paradox, ale ono sa to nevylučuje. Prežívať zármutok a bolesť a zároveň radosť v Pánovi.
Ako nám dokazujú mnohí svätí. Ako nám ukazujú mnohé miesta vo Svätom Písme. Ako nám ukáže aj život, ak sa mu otvoríme. Ak nájdeme v srdci ochotu (viac často nejde nájsť, bojujeme len o tú ochotu) ďakovať Bohu v každej, každej situácii, ktorá nás postretne.
Vďačnosť vždy, vždy predchádza zázrak.
Nie vždy rozumiem. Nie vždy to viem žiť. Ale vždy chcem.
A myslím, že to je dôležité. Že chcem.
Ako mi nedávno povedal aj kňaz pri sviatosti zmierenia: Často bojujeme s pokušením. Chceme sa zlepšiť, odstrániť zlé návyky, plniť Božiu vôľu... Niekedy sa darí viac, niekedy menej, niekedy vôbec. Ale na tom až tak veľmi nezáleží, ako sa nám darí. Záleží na našej túžbe. Dôležitá je TÚŽBA. Ak máme túžbu (po Bohu, po pravde, po láske, po dôvere...) máme všetko (máme Boha, aj lásku, aj tú dôveru - v akokoľvek krehkej nádobe je uložená).
Pokračujem v zozname darov, ktoré som dostala minulý týždeň:
#1891. Som vďačná za radosť, ktorú som po návrate z duchovnej obnovy ešte dlho nosila v srdci a priam som cítila, ako zo mňa žiari.
#1894. Som vďačná za všetky tie úžasné ženy a mužov, ktorým smiem prinášať radostný úsmev do domova dôchodcov (Števka, Anička, Marienka... Ján, Alojz). A som vďačná za ten ich úsmev, ktorým sa mi oplácajú.
#1896. Vďaka za urobenú prácu aj za vďačnosť tých, pre koho som ju robila.
#1903. Som vďačná za symboly, ktoré som si z obnovy priniesla a ktoré mi stále pripomínajú moju kráľovskú identitu Božieho dieťaťa. Vďaka za pomoc pri rozhodovaní. Vďaka za podporu v "boji" s mojimi slabosťami. Aj za vedomie, že to "zas až tak moc nevadí", dôležitá je túžba. Túžba po milovanom... A On plní moje túžby. Vďaka!
#1907. Vďaka za slobodu rozhodovania, ktorú som až teraz spoznala. Vďaka!
#1909. Som vďačná za rozkvitnutý balkón, ktorý ma nabíja energiou zakaždým, keď si vychutnávam prítomnosť hoci len toho zlomku prírody, ktorý na ňom mám. Rozkvitnuté kvety, kvitnúca voňavá šalvia, šantiace vrabce na kŕmidle, či napájadle... aj burina, ktorá stále s takou silou a energiou rastie a rastie a vôbec jej nevadí, že ju tam nechcem.
#1910. Vlastnoručne napísaný pozdrav od Ann Voskamp! |
#1910. Som veľmi vďačná za pozdrav, ktorý mi poslala a vlastnoručne napísala Ann Voskamp!
#1911. Som vďačná za to, že: "Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!?" (Rim 8, 32)
#1913. Znovu pociťujem vďačnosť za "kráľovskú korunu", ktorá mi pomáha rozhodnúť sa správne - zodpovedne, vedome. Nie len "byť vlečená" momentálnou chuťou, či nechuťou k niečomu. Ale ani nie podľa očakávaní iných, alebo pocitu, že to "musím, lebo sa to skrátka musí".
#1920. Som vďačná za nečakané stretnutia so starými známymi.
#1936. Ďakujem, že svoj strach mám vo svojich rukách. Ja rozhodujem, či sa ním nechám paralyzovať, alebo ho odovzdám Jemu. Aby ho použil pre svoj (dokonalý) plán. Vďaka!
#1938. Vďaka, že sa nenaplnilo to, čoho som sa tak obávala... že nakoniec šlo všetko celkom hladko. Vďaka za vieru, že ty sám si uvoľnil, čo bolo treba, aby som sa nemusela spoliehať (len) na schopnosti zubára, ale na tvoj zásah. :)
#1939. Som vďačná za milujúcu rodinu, ktorá sa o mňa stará, keď ja nevládzem. Aj o seba navzájom sa postarali, keď mne to padlo zaťažko. Vďaka za syna, ktorý zvlášť v ťažších časoch prejavuje svoju zodpovednosť a ochotu pomôcť, keď vidí, že treba.
#1943. Vďaka za lieky proti bolesti.
#1948. Som vďačná za vyslyšanú modlitbu.
Želám aj vám radostné dni, naplnené množstvom Božích darov, ktoré objavíte a prinesú vám radosť v srdci.
Letitia.
Ak chcete, pridajte sa k nám a môžete tiež počítať dary, ktoré každý deň dostávate... Život je šťastnejší, keď poznáme veci, za ktoré môžeme byť vďační.
Budem rada, ak sa podelíte aj s nami. Či už tu v komentároch, alebo v komunite na www.mojakomunita.sk. Môžete nás tiež sledovať na Facebooku, alebo na G+.
Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov a stránkou jej autorky www.holyexperience.com. |
Pozývam vás tiež k spoločnému ďakovaniu na www.mojakomunita.sk |
Chodíš do domova důchodců? To zní dobře. Staroušci jsou kolikrát rádi, že jim někdo naslouchá. Snad jsi v pořádku, Leticie. Modlím se za tebe a děkuji, že jsi.
OdpovedaťOdstrániťVitaj, Amelie!
OdstrániťÁno, chodievam dvakrát do týždňa do domova. Sú veľmi milí a veľmi vďační. Až ma to koľkokrát prekvapuje, ako odrážajú môj záujem, úsmev, radosť... hoci sa niekedy zdajú byť utrápení, ubolení (a iste aj sú), väčšinou vždy oplácajú môj úsmev tým svojim - tak krásne žiarivým.
Ďakujem za modlitby. Tiež na vás všetkých myslím v modlitbách. Držte sa a pokoj Boží, nech vás naplní a ochráni pred všetkým, čo nie je od Neho. Letitia.
Pro mě je potěšením zastavit se u Tebe....Dája
OdpovedaťOdstrániťJej, ďakujem!
OdstrániťPokoj a radosť nech ťa neopúšťajú. ♥ L.