Veľkonočné trojdnie

Veľkonočné trojdnie sme prežili veľmi intenzívne. Každý deň inak, ako je u nás zvykom.

Zelený štvrtok:
K Zelenému štvrtku v našej rodine už neodmysliteľne patrí pečené jahňa a večera na spôsob židovského sederu. Má nám sprítomniť nielen Poslednú večeru Pána Ježiša s učeníkmi (Lk 22,1-30). Ale podobne, ako si Židia na Veľkú noc pripomínajú vyslobodenie z egyptského otroctva (Ex 12,1-27), my si každý rok sprítomňujeme naše vyslobodenie z otroctva hriechu. Ježiš je tým "pravým veľkonočným baránkom", ktorý sa obetoval za nás. Jeho krv nás zachránila pred smrťou podobne ako krv baránka na verajach dverí chránila Izraelitov počas Božieho prechodu - Paschy v Egypte. A tak, vždy na Zelený štvrtok, na "výročie" veľkonočnej večere, ktorú slávil Boží Syn so svojimi učeníkmi, aj my si pripravujeme rodinnú večeru na podobný spôsob. Pravdaže trošku upravenú pre naše rodinné podmienky.
(Linky: "Recept" na pečené jahňa, Ako pečieme lokše)

Pečená jahňacina a horké zeleniny.

Nekvasené chleby u nás nahrádzajú lokše. K jahňacine sa hodia.

Vajce ako symbol (večného) života,
"hustá omáčka" z medu a orieškov pripomína egyptskú maltu,
alebo ("sladké" a "lepkavé") pokušenie k hriechu.

Po večeri nasledujeme Pána do Getsemanskej záhrady...

Po rodinnej večeri sme sa zúčastnili veľkonočnej liturgie. Svätá omša s čítaniami o udalostiach týchto dní (Jn 18,1 - 19,42). Obrad umývania nôh, keď kňaz podobne ako Ježiš pri Poslednej večeri umýva nohy vybraným ľuďom (Jn 13,1-17). Spomienka na ustanovenie Eucharistie (Mt 26,26-30). Nakoniec Ho odprevadíme "do Getsemanskej záhrady" (v skutočnosti "len" do bočnej kaplnky, kde bude uložená Sviatosť Oltárna až do oslavy vzkriesenia). Tu s Ním chceme pobudnúť "aspoň hodinu" (Mt 26,36-47).

Veľký piatok:
Umučenie Pána Ježiša sme si pripomenuli nielen "prísnym" pôstom, ale aj "púťou". Tento rok už asi posledný krát sme sa vybrali na jedno nádherné miesto, kde si mnohými stavbami (kaplnky, zastavenia, 2 kostoly) pripomíname umučenie Pána a Jeho víťazstvo nad smrťou.

Pieta na prievidzkom cintoríne.

Prvá zastávka bola v Prievidzi, kde ma čakali spomienky z detstva a mladosti... Potom sme už pokračovali priamo k hlavnému cieľu dnešnej cesty. Na Kalváriu v Nitrianskom Pravne - Solka. Je tu postavený rozsiahly komplex nielen zastavení krížovej cesty. (Neskôr napíšem samostatný blog o tejto Kalvárii. Tiež u Miroslava Lisinoviča nájdete o tejto kalvárii viac.)

Z kaplnky Arma Christi - nástroje umučenia.

V "Hornom" kostole ukrižovania.

XIII. zastavenie krížovej cesty: Ježiša snímajú z kríža.

Biela sobota:
Nasledujúci deň sa niesol v znamení ticha a pokoja. Celá príroda sa akoby ponorila do ticha a očakávania. V tento deň tradične zájdeme k "Božiemu hrobu", ktorý býva sprítomnený v každom kostole. Okrem sochy mŕtveho Ježišovho tela si nezabudneme všimnúť aj Spasiteľa živého - vo sviatosti Oltárnej.

Anjeli nad "božím hrobom" v Nitrianskom Pravne.

Tu sme boli už v piatok.
Sobotnú návštevu Novobanského kostola nemám nafotenú.

Večer sa už tešíme na oslavu vzkrieseného Krista. Po západe slnka začína najväčšia kresťanská slávnosť roka. Veľkonočná vigília Vzkriesenia. Liturgia začína pôsobivým obradom svetla - kedy do zhasnutého kostola prichádza "svetlo" veľkonočného paškálu, od ktorého sa postupne zažíhajú sviece prítomných veriacich. Nakoniec sa zažnú všetky svetlá v kostole a zaznie slávnostný chválospev. Čítania z dejín spásy, radostný hlahol zvonov, slávnostné Aleluja, obnova krstných sľubov... a na záver slávnostný sprievod. Ešte pred rozpustením nám pán farár už tradične porozpráva zopár vtipov a za spevu piesne "Ježiš žije... všetci ľudia nech to vedia, Ježiš žije" sa pomaly rozchádzame do svojich domovov (a k slávnostnej večeri).

Veľkonočná nedeľa:
Takto začala najväčšia nedeľa roka, ktorá trvá celých 8 dní. Teda aj celý nasledujúci týždeň. Dnešný deň prežívame v radosti. Okrem pobytu v prírode a návštevy chrámu sa v tento deň dievky tradične venujú príprave maľovaných vajíčok - kraslíc pre šibačov. Chlapci si zase vyšli na výlet hľadať nejaké vŕbové halúzky a venovali sa pleteniu svojich výtvorov... Priniesli mi aj zopár konárikov na výzdobu chalupy. :)

Horný kostol v Solke (Nitrianske Pravno)

Veľkonočný pondelok:
V pondelok sa väčšinou venujeme ľudovým zvykom. Tento rok sa výslužka aj výzdoba chalupy niesla v znamení filcových kvietkov (ktoré som samozrejme chystala na poslednú chvíľu).

Vrecúška pre šibačov

Ozdobená halúzka na stole

Venček na dverách - Filcové kvietky našité na drôtenom základe.

Želám vám dlhé trvanie veľkonočnej radosti a plnosť lásky a pokoj v srdci po celý rok.
Letitia.

_______________
O našom prežívaní Veľkej noci píšem aj v starších článkoch:
Zelený štvrtok 2011 (Pečené jahňa)
Domáce lokše (namiesto nekvasených chlebov)
Veľkonočné trojdnie 2012 (Vlastnoručne zdobený paškál)
Veľkonočný tichý čas 2013
Veľkonočná radosť 2012


PS: Ak si chcete, podobne ako ja, ozdobiť exteriér vyfúknutými vajíčkami (viď úplne prvý obrázok), pozor na vtáky. Mnohé pokladajú vajíčka iných vtákov za svoju potravu. Neuspokoja sa, kým sa na vlastný zobák nepresvedčia, že v tých vašich naozaj žiadne bielkoviny nenájdu. Týka sa to aj maľovaných vajíčok.