Putovanie k Bránam milosrdenstva

Konečne vonku. Prvá tohoročná pôstna prechádzka. A keď máme teraz ten Svätý Rok milosrdenstva a vieme, že v našom meste sú otvorené hneď tri brány Milosrdenstva, rozhodli sme sa putovať po Bratislave od jednej k druhej a nakoniec aj k tretej bráne. (Priznám sa, že to nebol tak celkom náš nápad, nechali sme sa inšpirovať.)

Prvá zastávka a úvodná modlitba bola pri našom farskom Modrom kostolíku. Potom sme putovali k Bráne na gréckokatolíckom katedrálnom chráme Povýšenia vznešeného a životodarného kríža pri Ondrejskom citoríne.  Potešilo nás, že bola otvorená a tak sme si mohli tiež pozrieť interiér gréckokatolíckeho kostola.

 

Odtiaľ sme putovali k františkánskemu kostolu Zvestovania Panne Márii a pokračovali sme až ku korunovačnému Dómu sv. Martina.

Veža Dómu sv. Martina - tam smerujeme. 

Skontrolovať trasu na mape...

 

Putovali sme tadiaľto

Brána milosrdenstva na Dóme sv. Martina.

A to už bola posledná Svätá brána v našom meste. Môžeme ísť pomaly domov. Najlepšie popri Dunaji. Pozdraviť čajky, pokochať sa pohľadom na večernú oblohu, skontrolovať už takmer dokončený nový Starý most.

Nový Starý most - už je oficiálne hotový...

Ale ešte nás naň nepustili.

A čo sú to vlastne tie Brány milosrdenstva? Možno o nich napíšem viac niekedy inokedy. Alebo si skúste vygoogliť. Ale tu vám ponúkam jeden pekný článok - vlastne prepis príhovoru pápeža Františka o tom, "Ako prejsť svätou bránou a naučiť sa odpúšťať."

Želám vám radostné dni a srdce plné milosrdenstva k druhým ľuďom, ale aj k samému sebe

Prvý pôstny týždeň

Týždeň z Veľkého pôstu je už za nami a to je najvyšší čas podeliť sa s vami o spôsoby, ako ho prežívame.

Nuž, plány na vstup do pôstneho obdobia boli veľké. Spojené s návštevou bohoslužieb a niektorých slovenských kalvárií... Ale všetky aktivity zahŕňajúce vychádzanie z bytu sme museli zatiaľ (pre chorobu) zatrhnúť. Pôstny čas však prežívame najlepšie ako vieme.

Modlitebný kútik ladený do fialovej

Popolcová streda - šošovica a báleš
Nezvládli sme ani domácu pobožnosť - Maródi zaspali skôr.

1. Samozrejmosťou je celopôstne predsavzatie. Ja som sa rozhodla chodievať skôr spať. Už roky s tým bojujem a vždy sa mi odchod do ríše snov posúva na neskoršiu a neskoršiu hodinu. Do postele vždy odpadávam príliš neskoro a príliš unavená a podľa toho vyzerá aj ranné vstávanie a celodenná kondícia na druhý deň.

 Pritom sama hlásam heslo: "Aký večer, také ráno. Aké ráno taký deň."

2. S tým súvisí aj druhé predsavzatie - Vyhradiť si pevný čas na modlitbu. (Je to začarovaný kruh - bez modlitby stále zlyhávam, a bez dostatočného spánku zlyháva moja modlitba.) Čas na modlitbu som si síce dala už v januári ako program na celý rok. Ale realizácia stále viazne. Preto mi padla vhod aktivita, ktorá ma prinúti v konkrétnu hodinu si sadnúť (nech sa deje čokoľvek), nájsť si kúsok súkromia (aj keď by to malo byť v kútiku pred balkónovými dverami) a danú polhodinu venovať modlitbe.

O čo ide? Znovu (podobne ako pred štyrmi rokmi) sa 40 dní pred voľbami do NRSR chceme stretávať v modlitbe a pôste - kresťania z celého Slovenska. A prosiť Pána, aby naša krajina bola v Jeho rukách, aby aj naša vláda bola v Jeho rukách. Aby bolo v Jeho rukách rozhodovanie voličov, správanie volebných komisií, zvolených politikov, ale aj celá naša krajina - po celé ďalšie (nielen) 4 roky nech nás Pán chráni od všetkého, čo nezapadá do Jeho plánov.

Každý deň je rozdelený na 48 polhodín, a ktokoľvek sa chce zapojiť, môže si "rezervovať" niektorý čas, kedy sa bude modliť (a/alebo postiť) za Slovensko. Takto by sa mal pokryť celý čas až do volieb.

Ak sa chcete zapojiť, môžete si vybrať sú "svoju polhodinu" na adrese: http://40dni.krestanvpolitike.sk/ 

Prekvapilo ma, ako málo ľudí sa tento rok zapojilo - ešte na aktuálny deň nachádzam veľa voľného miesta. Na druhej strane, sama som sa o tejto iniciatíve dozvedela len včera. Takže chyba asi nebude (len) v neochote ľudí zapojiť sa do spoločnej modlitby.

Ale neostávam len pri dlhodobých predsavzatiach, Vítaným spestrením sú aktivity na každý deň. A nielen pre deti, ale aj mne samej sa lepšie prežíva pôstne obdobie, ak mám na každý deň nejaký motív, okolo ktorého sa točí môj deň.

Heslo dňa na chladničke

 
3.  Bez veľkého premýšľania som znovu vytiahla "náš pôstny kalendár" - nájdete ho na osobitnej stránke tohto blogu - http://letitia-tiba.blogspot.sk/p/blog-page.html. Ale aby sme to nemali len v rovine slova (a obrázkov), pridala som tento rok aj jednoduché úlohy, ktoré sa každý deň usilujeme splniť. Takto si aj svojim telom sprítomňujeme myšlienku, ktorú si v ten deň chceme viac uvedomiť. Pomáha mi to prežívať pôst hlbšie a vnútornejšie.

Najprv som si myslela, že budem takto prežívať pôst len so svojou rodinou. Ale postupne sa pridávali ďalší ľudia, takže ak chcete, môžete sa pridať aj vy. Každý deň zadávam novú tému, nové heslo a novú úlohu na tejto fejsbukovej stránke: Heslo dňa: Pôst 2016.

Obrázky z kalendára postupne pribúdajú (na dverách). 

Jedna z úloh znela: Oblečte si niečo farebné.

Pondelok po 1. pôstnej nedeli: Mt 25, 31-46

4. Nakoniec sa s vami podelím o aktivitku viac svetskú, skoro by som až povedala "kuchynskú", či dokonca "kulinársku". Možno ste postrehli, ako som cez letné prázdniny nadšene hovorila o Veľkej letnej výzve stránky Kuchařka pro dceru. Aj vďaka nej sme prežili krásne leto bohaté na zážitky a skúsenosti. Adventná výzva od tej istej autorky mi až tak nesadla, ale zdá sa, že zapájať sa do denných aktivít Veľkej pôstnej výzvy KPD mi (zatiaľ) vyhovuje.

Doteraz som nevynechala ani jeden deň, napriek tomu, že na to netlačím nasilu. Rozhodla som sa, že v žiadnom prípadne nepodriadim rodinný, alebo duchovný život nejakej "výzve z vonku". A poctivo to dodržiavam. Napriek tomu ma plnenie týchto výziev obohacuje. Obohacuje náš rodinný jedálniček, zjednodušuje rozhodovanie čo kedy variť (a jesť), dokonca ma motivuje k aktivitám, ktoré smelo môžem zaradiť medzi "skutky telesného (a duchovného) milosrdenstva". To sa pre pôstne obdobie vyslovene hodí.

Takže - vďaka aj za túto výzvu! Je mi obohatením.
Ak chcete, môžete sa tiež zapojiť. Vysvetlenie nájdete na tejto stránke: http://vyzva.kucharkaprodceru.cz/uvod-pust-2016/. Podrobné pravidlá sú tu: http://vyzva.kucharkaprodceru.cz/pravidla-pust-2016/.
(Ak by ste niečo nepochopili, rada vám podám podrobnejšie info.)

Tuniakové Tofu-placky - Úloha znela: Nahradiť mäso sójou.

Extra porcia zeleniny: Zapečená kyslá kapusta.

Pomôžem miestnym dobrovoľníkom - zbieram PET-vrchnáky v dome.

Napíšem dlho-odkladaný list.

Vyskúšam niečo nové - pohanka.

Teraz už pomaly zdravieme. A tak sa teším, že čoskoro vyrazíme aj na spomínané výlety, spoznávať Slovensko a modliť sa v priestore a v prírode. Potom vám zase ukážem, kde všade sme boli.

Teraz vám už želám pokojné dni a požehnaný pôstny čas.

Za zjednotenie...

Strihala som rybičky - symbol kresťanov

Práve prebieha týždeň modlitieb za zjednotenie kresťanov. Modlíme sa, "aby sme jedno boli" - tak ako je len Jeden Kristus, jeden Boh, jedna hlava a jedno telo, jedna Cirkev, jeden krst... Aby sme sa nesnažili o prázdnu uniformitu, ale naopak vo svojej rôznosti nachádzali jednotu v Tom, ktorý nás obdarúva každého inými darmi. Na budovanie Cirkvi, na obohatenie pre všetkých.

Rôzne farby, rôzni ľudia, rôzne spôsoby nasledovania Krista

 Som vďačná za všetky svoje výnimočné dary, aj keď niektoré sa zdajú byť viac na oštaru ako na pomoc. Ale viem, že len všetky spolu vytvárajú tú správnu zmes, ktorou mám práve ja obohatiť tento "svet" a ľudí, ktorých vo svojom živote stretávam. A takisto som vďačná za výnimočné dary (či už sú hodnotné a vzácne hneď na prvý pohľad, alebo až na druhý, tretí... alebo až ten "posledný" pohľad) u ľudí, ktorých stretávam. Doma, na ulici, v práci... v Cirkvi.

Som vďačná za tých "obyčajných" ľudí v kostolných laviciach, aj za tých, ktorých môžeme vidieť okolo oltára (kňaz, lektor, miništranti...). Za tých, ktorých ani nevídam a nepoznám a predsa vnímam ich hodnotu, a takisto za tých, ktorých, zdá sa, vidno až priveľmi. Pretože každý dostáva "tie správne" dary od Nebeského Otca. A ak ich aj nevie plne využiť, sme povolaní pomáhať si navzájom. V láske. Svojimi darmi. Svojimi charizmami, svojim talentom. A tiež modlitbou. Aj modlitbou o jednotu.

Takto budú visieť

Už visia...

... na dverách. 

Dnes sme kreslili, vystrihovali a vešali rybičky aj v domove s mojimi seniormi. Zdá sa mi, že ich rybičky sú krajšie. Osobitejšie. Každá iná - podľa svojho tvorcu. (Zajtra vám ich (možno) odfotím.)

Želám vám radostný deň, i celý týždeň. Nech zavládne jednota vo vašich domoch, vo vašich rodinách a predovšetkým vo vašich srdciach.

PS: Už v roku 2012 som zdobila dvere rybičkami (trochu inými). Píšem o tom v "tomto článku" - link.

PPS: (22.1. 17:18) Včera som sľúbila, dnes fotila. Však sú krásne! Mne sa teda páčia veľmi.

Rybičky v domove seniorov

Krásne sú. Každá iná. 

Takto tam spolu visia - plávajú.

Terezka z Lisieux prišla (nielen) do Bratislavy

Prišla k nám Terezka. "Malá" Terezka (Ježiškova) - veľká svätica. Rehoľníčka "zatvorená" v tej najprísnejšej reholi a predsa má tak blízky vzťah s mnohými ľuďmi po celom svete (je to svätá s najrozšírenejšou ľudovou úctou, akú poznám). Patrónka misií, hoci nikdy nevytiahla päty z rodného Francúzska. Učiteľka Cirkvi, hoci nenapísala žiadne poučné knihy - len svoj životopis (Dejiny (mojej) duše), nejaké básne a listy. Priekopníčka "malej" cesty. Cesty, pri ktorej sa nežiada od nás, aby sme sa vlastnými zásluhami vyšplhali po strmých schodoch až do neba (čo z vlastných síl aj tak nikdy nedokážeme), ale cesty na ktorej nám Ježiš ponúka "výťah" svojej milosti. Stačí uznať, že som maličká, že ja nie som schopná vyliezť na oltár svätosti, a Ježiš sa sám hneď ochotne skláňa, aby nás vyzdvihol do výšok v ktorých môžeme prebývať s Ním.

Mária Františka Terézia Martinová. Terézia od dieťaťa Ježiš a Svätej Tváre. Svätá Terézia z Lisieux.

Terezka ma naučila (alebo aspoň bola jednou z mojich učiteľov) milovať Ježiša bez strachu a bez podmienok. Nebáť sa. A tešiť sa z každého daru, ktorý mi posiela. Aj z tých zdanlivo maličkých darčekov. Malých pozorností, pripomienok Jeho lásky. A naopak, aj prípadné nepríjemnosti vnímať ako prejav Jeho lásky.

Spomínam, ako Terezka opisuje sama seba ako hračku v Ježišových rukách. Ako loptičku s ktorou sa môže hrať ako on chce. Možno si ju bude hádzať. A možno ju bude chcieť otvoriť a pozrieť sa, čo je vo vnútri. "Je jedno, čo bude so mnou robiť, vždy budem šťastná, pretože viem, že som v jeho rukách." Tak nejako o tom Terezka hovorí.

A ja som dnes šťastná - a vďačná - že sv. Terézia z Lisieux (v podobe relikvií) navštívila moje rodné mesto Bratislavu. Počas dvoch týždňov postupne navštívi mnoho miest na Slovensku. Možno sa priblíži aj k tomu vášmu. Neváhajte ju zájsť pozdraviť. Ona vám vyprosí mnohé milosti od svojho Milovaného ženícha.

Aj ja som vyprosovala - na jej orodovanie - pre seba, pre svojich blízkych, i pre vás, ktorí si aspoň niekedy čítate moje riadky. Odovzdávala som Bohu a Jeho Milosrdenstvu, ktoré si tento rok zvlášť pripomíname (sprítomňujeme) v Roku milosrdenstva, všetky veci, ktoré mi ležia na srdci a všetkých ľudí, ktorých nosím v srdci. Bolo to ako uragán, ako výťah, o ktorom hovorila Terezka. (Ale nie taký pohodlný no pomalý, ako v starých domoch. Naopak, superrýchly moderný, zobrazovaný možno v sci-fi seriáloch ako Star Trek.)

Keď som sa priblížila a v úcte sklonila kolená (rozlišujeme medzi klaňaním sa, ktoré patrí len Bohu, a vyjadrením úcty. No aj tá pramení z úcty k Bohu, ktorý napríklad aj v tejto svätici mocne pôsobil a stále pôsobí)... Keď som sa bezprostredne dotýkala relikviára, cítila som prúd milosti. Nemusela som namáhavo hľadať slová. Nemusela som robiť vôbec nič, tento prúd ako nejaký silný vysávač niesol moje srdce so všetkým čo v ňom bolo do výšin. Všetci ste tam. V Jeho milosti. V Jeho moci. V Jeho láske. Na každého z vás padá hojný dážď ruží - voňavej Božej milosti.

Neviem, čo práve prežívate vo svojich životoch. Neviem, či je tam práve nejaká radosť, alebo naopak bolesť. Neviem o vás (väčšine) vôbec nič. A predsa som si istá, že ako v radostiach, tak aj v bolestných skúškach vás Pán (dnes na orodovanie sv. Terezky) zahŕňa mnohými milosťami. On drží vo svojich rukách aj vaše bolesti a trápenia. On sa stará. A vždy - VŽDY - dáva to najlepšie. Uzdravuje. Lieči. Hojí rany. Pozdvihuje. Napĺňa svojou milosťou a láskou. On je stále s vami. Čokoľvek prežívate, vždy bude pri vás. Chce vás zobrať do svojho "výťahu" a vyniesť do neba. Nie medzi hviezdy do ticha a samoty, ale do spoločenstva lásky a večnej radosti. Radosti, ktorú vám nikdy a nikto nebude môcť vziať.

Modlím sa, aby Pán viedol moje kroky, moje písmená i moje slová - celý môj život. A takisto vaše kroky, vaše myšlienky, vaše životy. Nech pevne drží vo svojich rukách všetko, s čím sa potýkate a čo prežívate. Nech nás všetkých vedie na svojej ceste - ceste k radosti a vďačnosti.

Z mojich viac ako tisíc darov: 

# Som vďačná za návštevu sv. Terezky v Bratislave a možnosť byť tak blízko pri nej. 
# Som vďačná za to množstvo ľudí, ktorí prišli "pozdraviť" Terezku na všetkých miestach, kde sa doteraz zastavila
# Som vďačná za Božiu milosť, ktorou ma Pán stále napĺňa a vedie.
# Som vďačná za dar času. A že len odomňa záleží čím ho naplním. 
# Som vďačná za chvíle, keď ma premáhala nervozita, lebo viem, že aj vtedy bol Pán pri mne a pomáhal mi.
# Som vďačná za dobré jedlo, ktoré každý deň dostávam. 
# Som vďačná za strechu nad hlavou, ktorá ma každý deň chráni pred nepriazňou počasia.
# Som vďačná za žltý telefón, v ktorom môžem mať stále pri sebe Božie Slovo (aplikácia biblia) a ktorý mi umožňuje kontakt s blízkymi ľuďmi.
# Som vďačná za Božiu ochrannú ruku, ktorá stále bdie nad všetkými svojimi deťmi (nadomnou, i nad tými, ktorých milujem)
# Som vďačná za rok milosrdenstva, cez ktorý k nám osobitným spôsobom bude celý rok prúdiť Božia milosť, láska a odpustenie. 
...

Aj vám želám, aby ste vždy mali dosť dôvodov na vďačnosť a na radosť zo života.