Taká jedna básnička...

Internetový portál Cesta+ v spolupráci s vydavateľstvom Kumrán pripravili na celý mesiac marec súťaž o "desať kilogramov" kníh - každý deň zadali jednu úlohu/otázku, každý deň niekto vyhral jednu knihu. Po celý mesiac marec. Keďže "súťažné" (alebo skôr anketové?) otázky neboli vôbec ťažké, občas som sa s radosťou zúčastnila. Aj dnes - posledný marcový deň som sa zapojila do súťaže o knihy. I keď dnešná úloha nebola tak jednoduchá ako ostatné, ale o to zábavnejšia. Úloha znela:

Napíšte básničku, kde použijete tieto slová: 
CESTA+ 
KUMRÁN 
PRESNIDÁVKA 
AUTOBUS 
KLADIVO

Kto by chcel, ešte dnes do 20:00 môžete napísať svoju vlastnú odpoveď do súťaže. Ktovie, možno sa na vás usmeje šťastie a knihu vyhráte práve vy. Ja som sa pustila do písania celkom slobodne. Čo zo mňa vylezie, to napíšem. Ale nakoniec, keď už je ten apríl, rozhodla som sa, že svoj výplod ukážem aj vám. A TU si môžete prečítať aj výplody ostatných (niektoré sú celkom vtipné).

Cesta plná príbehov

Vydala som sa na púť života predlhú.
Od narodenia, cez svet, až do nebeskej vlasti.
Uvidím slnko, tmavé mraky, i farebnú dúhu...
Čaká ma cesta+ plná radosti i strasti.

Od mamy mliečko, chlebík, presnidávku,
ocko dá silu, chuť a hry.
S bratmi a sestrou užijem si kriku,
autobus ma už vezie do školy...

Nestíham zažiť všetky dobrodružstvá,
na jeden život je ich moc.
Tak čítam knihy z vydavateľstva Kumrán (;-))
do iných svetov vtiahne ma ich moc.

Nechám sa opantať príbehov pradivom,
ponáram sa do cudzích myšlienok a slov.
Nedá sa odtrhnúť, ani len kladivom,
od sveta fantázie, napätia a snov.

Čaká ma ešte dlhá, dlhá cesta,
plus plná napätia - do mesta i z mesta.
A čím ju naplním? Vlastnými príbehmi!
Láskou a radosťou, blížnymi, priateľmi.

Želám aj vám veľa krásnych príbehov - prečítaných, no predovšetkým tých vlastných, ktoré sami zažijete na ceste "do nebeskej vlasti". 
Letitia.

Vďačný utorok: Keď nie som dosť dobrá...

Už dlhšie som poriadne nepísala svoje obvyklé vďačné zamyslenia. Akosi som si nevedela nájsť čas. Výhovorka? Možno. A spolu so zanedbávaním vďačnosti (aspoň v tejto písanej podobe) sa pomaličky začínala vytrácať aj radosť z môjho srdca. A vkrádala sa doň "depka", pocit nedostatočnosti a neschopnosti, (seba)posudzovanie a porovnávanie, beznádej. Neviem naisto, čo bolo skôr - čo je príčina a čo následok. Predpokladám, že oboje navzájom. No jedno viem určite - vďačnosť nám pomáha prekonať všetky problémy. Vďačnosť mi pomáha nachádzať radosť, aj keď sa topím v myšlienkach o neschopnosti, slabosti, nedokonalosti, nedostatočnosti... a všetkých svojich chybách.

Všetko vykonávať s dobrou vôľou, bez ľudských ohľadov.

Zvláštne, práve vtedy, keď som sa cítila najviac neschopná a nehodná, prišli ku mne rôznou cestou myšlienky útechy práve pre túto situáciu. Napríklad táto:

"Nenechajte sa ihneď zmiasť a pomýliť strachom a neodbočte z cesty, ktorá vedie k spáse. Na začiatku je úzka." (sv. Benedikt z Nursie)

Aj tieto krásne povzbudivé slová prišli práve vhod:

"Aby sme sa páčili Bohu, nemusíme veľa robiť, ale skôr všetko vykonávať s dobrou vôľou, bez akejkoľvek sebalásky a ľudských ohľadov." (sv. Ján z Kríža)

Bolo to práve v čase, keď som sa trápila tým, ako málo za deň stihnem urobiť. Keď som sa pokúšala porovnávať s inými "normálnymi" mamičkami a zdalo sa mi, že nezvládam vôbec nič. Ale Pán mi poslal odpoveď na moje trápenie. Aby som sa páčila Bohu, nemusím toho robiť veľa. Ale to, čo robím, mám robiť s láskou, z lásky, pre lásku. A potom to bude dokonalé. - Aká útecha! - Netvrdím, že je to ľahké. Sama od seba by som také niečo nikdy nedokázala a často musím zápasiť s mojou pohodlnosťou, aby som vôbec nejakej láske dovolila preniknúť do srdca. Ale nie je dôležité koľko stihnem, alebo zvládnem. Ale len to, koľko lásky ma poháňa.

Bolo to v čase, keď som sa takmer nechala znechutiť úsudkom iných ľudí, "Čo si o mne myslia?" - Ale na tom predsa nezáleží! Záleží len na tom, či to, čo robím, robím z lásky. Alebo preto, aby som sa zapáčila ľuďom? 

A ešte jedna krásna myšlienka v týchto dňoch prišla ku mne, keď som sa cítila tak veľmi neschopná urobiť čokoľvek dobré:

"Ja to nikdy nezvládnem!" povzdychla som si. "Ale Boh áno!" musela som si vzápätí odpovedať. 

Tak ti, Pane, ďakujem, že mi vždy znova pripomínaš túto myšlienku. Ja som slabá. Som len maličká ovečka, ktorá nevie vôbec nič. Nevie ani len to, ako rastie vlna na jej chrbátiku. Ale to vôbec nevadí. Dobrá ovečka nasleduje pastiera na dobrú pašu. To stačí. Keď sa dobre napasie, bude mať aj vlnu kvalitnú. A ak sa náhodou zatúla? Užije si niečo strachu, niečo bolesti. Ale jej pastier ju neopustí, bude ju hľadať a nakoniec ju nájde. A taká som aj ja. Dôležité je ostať verná. Ísť za svojim Pastierom všade, kam ma vedie. A keď sa niekedy zatúlam - nechať sa nájsť.

Ľuďom je to nemožné. Ale Bohu nie, lebo Bohu je všetko možné!.

Želám vám všetkým hlboké prežitie tajomstiev Veľkej noci (nech už pre vás znamená čokoľvek), a plnosť radosti zo vzkriesenia a (večného) života. 

Letitia. 

....................................
(Obrázky som čerpala z nášho pôstneho kalendára: http://letitia-tiba.blogspot.sk/p/postny-kalendar-4.html)

Už kvitnú?

 
Na balkóne som už vysiala nejaké semienka. Ďalšie čakajú na svoj čas, keď nebudú hroziť mrazy. Ale ešte stále nič nekvitne. Navyše nám majú čoskoro opravovať balkón, a dovtedy mám "zakázané" chystať kvetinovú výzdobu. Ale mne už tak veľmi chýbajú farby. Pri príležitosti Kvetnej nedele som si vyrobila aspoň takéto farebné kvietky na zapichovanie.

A4 zaplnená obrázkami kvetov

Hľadala som niečo jednoduché, ale aj trvanlivé do dažďa. A samozrejme farebné. Nakoniec zvíťazili jednoduché kvietky - nakreslené na papier a zalaminované. Aby bol balkón farebný zvnútra i zvonku, bolo treba kresliť kvety obojstranne. Z druhej strany som obrysy kvetov prekreslila cez sklo.

Pripravené na laminovanie.

 Na druhú várku kvetov som použila látku z vyradeného vankúša. Mala som ten vankúš veľmi rada, ale už definitívne doslúžil. Toto je jeho asi posledné možné využitie. Aby sa mi lepšie strihalo, najprv som látku nalepila na list žltého papiera. Uvidíme, či to nebude robiť neplechu pri laminovaní. Ak máte pevnejšiu látku, určite postačí vystrihnúť tvar kvetov len z látky.

Pôvodne som mala v pláne látkové kvety dotvoriť až na záver kontúrou, ale nevydržala som, a detaily som dokreslila obyčajnými farbičkami priamo na látku. Vystrihnuté kvety bolo treba už len poukladať do laminovacej fólie a zataviť.  

Zalaminované.

Hotové vystrihnuté kvietky.

Keď máme kvietky nakreslené, zalaminované a vystrihnuté, musím ich ešte pripevniť na "stonku". Najprv som bola sklamaná, keď som zistila, že nemáme doma špajle. Ale poradila som si, a na zapichnutie kvetov som využila slamky, ktorých máme doma dosť veľkú zásobu. Prilepila som ich tavnou pištoľou. 

Tavnou pištoľou lepím slamky ako stonky.

A už mám kvietky pozapichované na balkóne. Plastové slamky v pôde nezhnijú. Ale pozor pri zapichovaní - sú dosť jemné a ľahko sa ohýbajú.  Uvidíme, ako sa budú kvietky tváriť po aprílových dažďoch, vetroch a možno aj snehových prehánkach? Snáď prežijú aspoň kým mi zakvitnú "naozajstné" kvety.

Na kalváriu v Dubovej

Teší ma, že sa nám v posledných (dvoch) rokoch darí navštíviť každý týždeň v pôstnom období aspoň jednu kalváriu. Tento víkend sme si vybrali jednoduchú krížovú cestu v Dubovej. Rad štrnástich drevených krížov sa vinie do vŕška najprv popri vinici, neskôr zatočí do lesíka.

Vitaj nový Starý most (1. časť)

Už dlho som nereferovala o stave bratislavského Starého mosta. Pravdupovediac som sa oň ani veľmi nezaujímala. Zdanlivo sa nič nedialo, aspoň v okolí, ktoré som mohla sledovať pri bežnom živote. Až predvčerom sme mali cestu z Petržalky - peši - najkratšie by to bolo cez Starý most. Ale keďže most ešte stále nefunguje, aspoň sme si obzreli stavenisko najprv z petržalskej, potom aj zo staromestskej strany. A teraz vám môžem priniesť zopár nových obrázkov.

Prekvapilo nás, keď sme už zdiaľky videli kúsok mostnej konštrukcie na svojom mieste. V prvých chvíľach som nevedela, či je to ešte pozostatok starého, alebo už prvá časť nového Starého mosta. Po priblížení sme si všimli detaily, ktoré nás nenechali na pochybách - nový Starý most sa už začína stavať.

Nová konštrukcia aj s (novým) logom Bratislavy.

Prekvapilo ma to, pretože ešte nie sú ani rozobraté všetky staré piliere.

Pri pozornom pohľade vidno buldozér navrchu piliera.

Pohľad na druhý breh. (Špecialisti zakladajú nový pilier)

Neskôr som si na stránkach bratislava.sk našla viac informácií. Nový segment oceľovej konštrukcie je na svojom mieste len od posledného víkendu. Spolu je tak na petržalskej strane Dunaja vidieť už 45 metrov mostnej konštrukcie. Na strane Starého mesta sa nedávno začali prípravné práce na zakladanie nového piliera. (Zdroj informácií: www.bratislava.sk/vyrobena-je-uz-takmer-tretina-mostovej-konstrukcie (5.3.2015), http://bratislava.sk/vysunutych-je-uz-45-metrov-ocelovej-konstrukcie (24.3.2015))

Topoľčianky - aj tu majú kalváriu.

Obec Topoľčianky sa nám väčšinou spája s Národným žrebčínom, možno poznáme kaštieľ a priľahlý park... Ale túto nedeľu sme sa presvedčili, že tu majú aj krásne spracovanú krížovú cestu.  Nebudem vás zdržiavať dlhými rečami, pozrite si radšej fotografie z našej návštevy.

Ku Krížu pod Vojšínom

Hurá, zase víkend. Zase možnosť stráviť pár pekných chvíľ na chalúpke. A samozrejme urobiť si aspoň jeden kratší výlet do okolia. Tentoraz sme sa vybrali ku Krížu pod Vojšínom. (Alebo, ako sme sa dočítali na tabuľke tesne pred cieľom, k Vysielaču pri kríži.)