DIY - Škatuľa (ako) z morskej trávy

Pri vyrábaní police na klietku pre andulky mi stavitelia položili otázku, ako majú byť rozložené poličky.

"Aby sa tam zmestilo takéto niečo," odpovedala som, pričom som vzala do ruky plastový box z IKEA. Svojho času sme ich nakúpili hodne. Zdali sa mi praktické - na ukladanie hračiek, náradia... už ani neviem, čo všetko sme v nich kedysi uchovávali. A stáli púhych 30 korún (áno, bolo to ešte pred zavedením eura).

Ale môj manžel zaprotestoval: "Toto tam nemôžeš mať. Mala by si si kúpiť nejaké pekné prútené košíky..." a ja som mu dala za pravdu. Aspoň čo sa estetiky týka.

Iná bola otázka ceny. A tiež ma trápila trvanlivosť takého košíka. Predsa, budem tam mať veci pre zvieratá, a to už je nejaká záťaž. Navyše som predpokladala (a nemýlila som sa), že andulky okolo seba hodne našpinia a neviem, neviem, ako by taký prútený košík zvládal časté čistenie.

Ale dizajnu prútených (alebo niečo na ten spôsob) košíkov som sa nevzdala. Ani predstavy pevných trvanlivých odolných nádob. Ako sa to dá spojiť? Celkom jednoducho - a čuduj sa svete zadarmo - aspoň pokiaľ máte doma nejaké boxy, ktoré by sa dali využiť - napr. tie z IKEA a nepoužívané rohože na pláž z morskej trávy.


Potrebujeme:
- Rohož z morskej trávy
- Nožnice
- Lepidlo (hocijaké, ja som použila disperzné lepidlo na papier - a drží veľmi dobre)
- Pripravila som si aj lepiacu pásku (tzv. maliarsku) na začistenie okrajov (ale nie je nutná)
- A samozrejme box, alebo škatuľu, ktorú budeme oblepovať.

Postup: 
1. Najprv si odmeriame výšku škatule a začneme strihať pás rohože so zodpovedajúcou šírkou. Dĺžku odmeriame tak, aby nám vyšla dookola okolo škatule. (Ak máme prikrátku rohož, môžeme nadložiť.)

Nevadí ani šikmá stena nádoby. Vďaka pružnej väzbe sa rohož prispôsobí tvaru krabice. Z papiera by to tak ľahko nešlo.

2. Po obvode boxu postupne nanášame lep a priliepame rohož. Lepidlo nie je potrebné natierať po celej ploche, stačia pásy na oboch krajoch a pre istotu ďalší pás v strede výšky škatule. Nebojte sa nechať väčšiu vrstvu lepidla, aspoň sa rohož lepšie chytí.

Poriadne zalepíme najmä okraje. Ja som ešte pridala vrstvu lepu na horný aj dolný okraj priamo na rohož, kvôli väčšej trvanlivosti. Disperzné lepidlo krásne spriehľadnie a vytvorí ochrannú vrstvu, takže sa rohož nebude na okrajoch zachytávať. 

3. Kým lep vyschne, prichytila som rohož štipcami, alebo niečím podobným. Ale stále som mala pocit, že na niektorých oblých častiach nádoby dobre neprilieha. Až po chvíli mi prišiel na myseľ spôsob, ako môžem zafixovať celú plochu. Tieto boxy sú predsa stohovateľné. Postačí, ak ich vložím jeden do druhého a všetko bude držať na svojom mieste.

4. Hotovo.

Tipy a postrehy: 

1. Rohož sa dá celkom dobre strihať pozdĺžne (striháme steblá, nitka ostáva celá). Ale akonáhle som ju prestrihla priečne (prestrihla som nitky osnovy), hneď začali steblá vypadávať. Myslím, že za krátny čas by sa mi takto vypárala celá odstrihnutá časť rohože. Preto som okraje zalepila lepiacou páskou (výborne poslúžila maliarska páska). Osvedčilo sa mi najprv širšou páskou zalepiť miesto, kde budem strihať, a potom prestrihnúť pásku na polovice spolu s rohožou.

2. Na oblepenie krabice sa dá použiť aj obojstranná páska. Spočiatku som mala pocit, že si takto uľahčím prácu. Ale opak bol pravdou. Ponaliepať všetky tie kúsky pásky, potom zase poodliepať kryciu vrstvu... a navyše sa už po prichytení rohož nedá posúvať... Nie, nabudúce použijem určite zase disperzné lepidlo. 

3. Čo ak potrebujem krabicu skrátiť? 
Chcela som použiť aj inú škatuľu(tuším od krabicového mlieka?). Ale zdá sa, že bola trošku pridlhá. Treba ju skrátiť. Ako na to?

Rozobrala som zadnú stranu. Medzi dnom a božnými stenami som zväčšila zárezy ešte asi o 3 cm a boky škatule som ohla o kus ďalej než boli - až po koniec zárezov. Potom stačilo škatuľu znovu zlepiť a hotovo. Vlastne nie, ešte ju musím oblepiť rohožou, aby bola "krásna"!

 

4. Zo zvyšku rohože som olepila aj jedno vedierko. Zatiaľ len jedno, pretože strihanie okrúhleho tvaru z rozpadávajúcej sa rohože (viď 1.) bolo naozaj náročné. Nabudúce skúsim rohož najprv podlepiť a až potom vystrihovať tvary.

Špagátik s mašličkou mal najprv slúžiť na prichytenie plášťa, kým zaschne lepidlo, ale potom som ho tam nechala ako ozdobný prvok. :)

Posledný pohľad na výsledok mojej práce...

 

... a zaželám vám radostné dni a nech sa vám darí všetko, do čoho sa pustíte.
Letitia.

Rozlúčka so starým Starým mostom

Možno vám neuniklo, že Bratislavský Starý most v našom meste už končí svoju životnú púť.

Postavili ho po 2. svetovej vojne členovia Sovietskej armády ako provizórny most namiesto ešte staršieho zbombardovaného Mostu Františka Jozefa. Dlho Bratislavčania používali len tento jeden most cez Dunaj. Až v r. 1972 bol slávnostne otvorený nový most - most Slovenského národného povstania. No Bratislavčania jeho oficiálny názov tvrdohlavo odmietali, rovnako ako odmietali oficiálne meno starého mosta - Most Červenej armády. Volali ich jednoducho Starý a Nový most. A tak po "nežnej" revolúcii, keď už nebolo povinné dávať uliciam, námestiam i mostom ideologické mená aj naši radní rozhodli, že už smieme volať bratislavské mosty tak, ako sme boli zvyknutí.

Vyrobené z drôtu

... niečo vlastnoručne vyrobené...
Cez víkend som tvorila. Pre ľudí, ktorých som mala rada. Znova som siahla po kuse drôtu.

  

Dušičkový čas

Čas spomienok. A modlitieb.

Snaha obdarovať aj tých, čo už nie sú medzi nami.

Modlitbou.

Krásou položenou na hrob.

Kvet, sviečka, niečo vlastnoručne vyrobené...

Nechýbala ani sviečka za deti, ktoré sa nestihli narodiť.

Možno si hovoríte, že som neaktuálna. Že spomienka zosnulých bola už cez víkend. Nuž, mohla som napísať aj skôr... Ale my zvykneme "oslavovať" celý týždeň - 8 dní od sviatku všetkých svätých. Aj dnes sa prejdeme na niektorý z bratislavských cintorínov, aby sme pomohli privolávať večnú blaženosť niektorej z duší. :)

Recyklujem - zápisníček do vrecka

 Rada vyrábam rôzne malé milé drobnosti. A rada nimi obdarúvam ľudí okolo seba. Rada tiež využívam veci, ktoré sa zdajú byť nepotrebnými. Napríklad tvrdší papier, ktorý slúžil pôvodne ako obal, krabica napr. na papierové vreckovky.

Chceli by ste si aj vy vyrobiť povedzme maličký zošitok na vzácne citáty? Nie je to ťažké. Ja som ho robila takto:

1. Najskôr si vystrihneme obdĺžnik kartónu potrebnej veľkosti. Môžeme využiť sklad pôvodnej krabice, alebo na chrbte zošitka urobíme ryhu trebárs nožnicami, aby sa nám ohol pekne rovno.

2. Listy budúceho zápisníčka získame zložením papiera podľa vlastného výberu - tentoraz  som použila obyčajný kancelársky papier. Keď získame potrebný formát, obstrihneme okraje, aby sme získali samostatné listy a zohnuté na polovicu vložíme do pripravených dosiek.

3. Zošijeme napríklad zošívačkou. Alebo sa tomu hovorí nabíjacia pištoľ? Každopádne klasická kancelárska zošívačka asi nebude mať dosť sily, aby prerazila všetky vrstvy vrátane kartónu.
Ak budete pricvakávať "pištoľou", ako ja, nezabudnite si zošitok podložiť niečím hrubším, napr. hrubým kúskom lepenky, aby ste si nepricvakli zápisníček k stolu!

Dávame pozor, aby sme zápisníček zošili presne v strede. Inak by sa listy zle obracali.

4. Vystrihneme si z vhodného ozdobného papiera plášť na obalenie vrchnej strany. Nezabudneme nechať cca 1 cm okraj na založenie.

5. Nalepíme na vrchnú stranu. Odstrihneme prebytočné rožky, zahneme a prilepíme aj okraje na vnútornú stranu obalu.

Rovnako zahneme okraje aj na druhej strane

6. Zaťažíme, necháme vyschnúť lep - a je hotovo. Alebo ešte môžeme zošitok ozdobiť podľa vlastného uváženia. Ja som ich nakoniec nechala takto - ružičková tapeta je dosť zdobná aj sama o sebe. 

Tieto zošitky majú formát tuším A8 (štvrť slovníčka). Vojdú sa naozaj do každého vrecka či kabelky. Ale nabudúce urobím asi zápisníčky trošku väčšie - nech sa do nich zmestí viac milých poznámok. :)

Ďakujem vám za návštevu a každému, kto sem nakukol, želám radostný deň!
Letitia.

Fušovanie do stolárčiny

Chcem sa vám pochváliť ešte s niekoľkými našimi tvorivými počinmi z prázdnin. (Alebo skôr si ich zaarchivovať pre seba - aby sme mohli spomínať?)

Môj drahý spolu so synátorom sa na chalúpke pustili do vyrábania z dreva. Garníže, poličky a stôl na verandu som vám už ukazovala. Tentoraz sa chlapi pustili do vyrábania "nábytku".

25.8.2013 - Botník pod schody
Jedného dňa už nás prestalo baviť každodenné obchádzanie kopy topánok v chalupe pod schodami. A to už ani nehovorím o upratovaní - zametaní pod nimi. Chcelo to poličku na topánky! A tak sa gazda pochlapil. Zohnal si nejaké tie drevečká a pustil sa do kutenia.

Skúška, ako to bude vyzerať (zatiaľ je hotová len kostra)

Tu už je polička
aj s prvými nasťahovanými topánkami.

A už je hotovo - aj so závesom.

 

Polička pod schody padne ako uliata :)

5.9.2013 - Polička pre andulky
Koncom prázdnin som konečne pochopila, že syn o andulky už naozaj záujem nemá a nebude mať. Navyše nedávno mi pošli moje pieskomily. A tak som sa rozhodla, že si nebudem kupovať nové hlodavce, ale namiesto toho "adoptujem" mladého andulákov. Aj tak sa o ne starám už len ja, tak ich budem mať na očiach, a nebudem musieť stále chodiť do synovej izby.

Problém nastal, keď sme pochopili, že polička, na ktorej bývali "pieskomyšky" je pre klietku na andulky príliš úzka. Navyše je dosť nízko, vtáky sa chcú dívať na svet zhora. Chcelo to nejaký nový kus nábytku so správnymi rozmermi a dizajnom vhodným do haly.

Prvé kroky viedli smer IKEA. Ale ajhľa, polička, ktorú sme si vyhliadli už vyšla zo sortimentu a nič iné, čo by sa nám hodilo sme nenašli. Ani v iných obchodoch nemali nič vhodné, dosť pekné/pevné a nie závratne drahé. A tak padlo rozhodnutie - čo sme nekúpili, to si vyrobíme. 

Pozvážali sme na chalupu materiál, rozložili cirkulárku, meracie pásmo, skrutky... a neviem čo všetko ešte a pustili sa do práce. Teda chlapi sa pustili do práce, ja som zatiaľ tuším varila. A piekla mufiny na posilnenie. ;-) Bolo radosť pozerať sa (cez okno) na spoluprácu otca so synom.

A veruže sa podarilo. Polička krásna akurátna, ako na objednávku. Ešte aj priehľad - okienko z boku im urobili - aby na nás anduláci videli aj za roh, keď pôjdeme okolo.

Kuk, ide niekto?

 

Som na mojich chlapov hrdá. S prácou s drevom sa stretli len nedávno a už dokážu vyrobiť kúsok nábytku, ktorý môžeme mať aj v byte. Polička v hale vôbec neruší a slúži vynikajúco.
Vďaka!