Ako sme si užívali zimu

Kúsok zimných prázdnin sme si užívali aj na chalúpke. Prinášam vám zopár (trochu viac) obrázkov našich zimných radostí. Predovšetkým z okolia chalúpky a z prechádzky.

Takáto krásna zima nás privítala na Chotári

Vďačný utorok: Vďaka za uplynulý rok.

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."

(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.

Všetci idú do Betlehema
(1193. Betlehem po babičke)

Dnes by som vám chcela sprostredkovať jednu výzvu. (Priznávam, inšpirovala som sa na jednej zahraničnej stránke.)

K ukončeniu občianskeho roka bežne patrí bilancovanie. Hodnotíme čo sme zažili, dokázali, dostali... Určite ste aj vy včera ďakovali dobrému Bohu za všetko čím nás tento rok obdaril. Skúsme sa podeliť o to "naj" aj s ostatnými. Čo najlepšie ste dostali? Čo najkrajšie? Akú najlepšiu vec ste vytvorili? Akú najlepšiu hudbu ste počuli, aký film ste videli, aký zážitok ste si dopriali, aké miesto ste navštívili, akých nových priateľov ste získali....
Aké najlepšie jedlo ste pripravili? Akú knihu ste čítali? Aký najlepší nápad ste dostali? A zrealizovali? Aké oblečenie ste mali? Akú najlepšiu stránku ste objavili?.... Možností je nespočetne veľa. Vyberte si, alebo si nájdite  vlastnú vec, za ktorú by ste sa chceli poďakovať a o ktorú sa chcete podeliť.

Deľme sa spolu, aby naša vďačnosť rástla a aby sme boli schopní prijímať stále viac úžasných darov, ktoré nám Ocko nachystal.

Narodil sa Kristus Pán, radujme sa!
(1200. Boh sa stal človekom)

Podelím sa aj ja o tie svoje naj-dary:

- Tento rok sme sa dostali na úžasnú púť po Francúzsku. Bolo veľkým požehnaním môcť navštíviť miesta ako Lurdy, Lisieux, Paray-le-Monial, Nevers, Ars, Mont Saint Michel... Vďaka za všetko!

- Tiež ďakujem za farára Arského (Jána Vianey), ktorý sa mi stal patrónom na tento rok. Nikdy predtým mi nebol blízky, a ani teraz sa o to nijako aktívne nepričiňujem, ale som presvedčená, že za mnohé ovocie tohto roka môžem ďakovať práve jeho príhovoru.

- A asi najväčšmi ďakujem za objavenie tejto cesty - cesty neustálej vďačnosti pri všetkom. Pomáha mi viac ako som si vedela predstaviť, než som sa po nej vydala. Vďaka Ti, Pane! A zároveň prosím, vždy ma veď po ceste vďačnosti a nedovoľ mi aby som z nej zišla. Pretože vždy keď na chvíľu zídem, vidím ako veľmi mi chýba. 

- Najlepšia hudba:
Ako vždy, piesne komunity Emanuel
Tu si môžete kúpiť CD. Pri každom sú ukážky jednotlivých skladieb
Tu je jedno CD rozbalené. Stačí kliknúť na šípku a vypočujete si ukážku piesne
Jedna z piesní na youtube
Toto je "Pieseň-roka-pre-mňa":

- Najlepší film:
Asi Hobit: Neočakávaná cesta. Užili sme si krásny večer celá rodinka. Páčil sa aj manželovi, ktorý ešte nečítal knihu.

- Najlepšie jedlo:
Tohoročná štedrovečerná polievka. Naozaj sa mi vydarila chutila všetkým. Aj synovi, ktorý každoročne frfle, že je "divná". ;-)
(recept tu)

Noví priatelia:
- Neviem, či to tak cítite aj vy, ale zdá sa mi, že aj tento rok som si našla medzi vami niekoľkých nových priateľov. Nielen známych, určite sa aspoň niektorí z vás dajú nazvať priateľmi. A som tomu rada. Som vďačná za možnosť komunikovať spolu, stretávať sa takto virtuálne a s niektorými postupne aj "naživo". Ďakujem za možnosť zdieľať navzájom svoje starosti a radosti a navzájom si pomáhať...

Na ďalšie kategórie "naj" vecí si teraz neviem spomenúť. Možno vy vymyslíte lepšie. Už sa teším, čo najlepšie ste zažili, videli, počuli, spoznali, robili... vy.

1190. Jeho hlas, čo ma jemne, no vytrvalo volá k životu lásky.

Teším sa na vaše naj-darčeky uplynulého roka a želám vám veľa darov, ktoré objavíte vo svojich všedných dňoch aj tohto prichádzajúceho roka.
Radostný rok!
Letitia.

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Ľadové kráľovstvo

Tieto obrázky sú ešte zo Štedrého dňa. V predvečer Vianoc sme síce nemali sneh, ale mráz spolu s vodou vytvorili čarovnú krásu na balkóne i cestou na polnočnú. V krištáľových palácoch nemôže byť väčšia nádhera, než nachystala "príroda" svojmu Stvoriteľovi k narodeninám. :)

Krištáľová "hodová sieň"

Cencúľové "cingrlátka"

Stromček sme museli odmrazovať v kúpeľni.
(Ešteže sme sa rozhodli pre takýto mini. ;) )

Rýchlo odfotiť vetvičkové ozdoby
než ich odmrazíme

"Kuk!"
Vtáčik ukrytý vo vetvičkách vianočného stromu

Výnimočný hosť :)
(Je to slávik červienka? Alebo sa len podobá?)

Vianočné hviezdičky - chutili!

A keďže sa už tento rok asi neuvidíme, pridávam "vtáčie" želanie do nového roka:

Želám vám nový rok naplnený radosťou, pokojom a neustálou ochotou žasnúť a ďakovať za všetko, čo nám prinesie. 
Radostný nový rok!
Letitia.

S láskou robené - Recydarčeky

Do vianočných darčekov pre najdrahšieho som chcela vložiť kus svojho milujúceho srdca. A tak mi nestačilo kúpiť niečo v obchode "aby bolo", chcela som darčeky vyrábať!

Tento rok som sa sústredila na recy-darčeky. Naozaj - nič som nekupovala, všetok materiál bol použitý z domácich zásob (ešte aj škrabku som si "požičala" z auta ;) ).

Ak by ste sa (náhodou) chceli inšpirovať, ukážem svoje výtvory aj vám - už ich môžem odtajniť ;-)

Rukavicoškrabka

Recy-škrabka-v-rukavici

Tento nápad ma prenasleduje už od minulých pred-Vianoc, našla som ho niekde na internete. Je to akýsi hybrid medzi rukavicou a škrabkou na odsneženie auta. To aby drahého neoziabali ruky, keď si bude čistiť auto od snehu.
Veru, mala som v pláne ju vyrobiť už vlani, ale zasekla som sa na výbere (/kúpe) materiálu. Nakoniec to vyhrala stará vetrovka, ktorá je synovi už dávno beznádejne malá.

Postup (zjednodušená verzia):
Pripravíme si škrabku na zasnežené auto, starú vetrovku (prípadne šuštiakovinu a ešte nejaký materiál na podšívku), kúsok vatelínu, ihlu/šijací stroj, nite, trochu šikovnosti a trpezlivosti.
1. Vypárame kúsok bočného švu na vetrovke (alebo nastrihneme, skrátka potrebujeme dostať vatelín medzi vrchnú látku a podšívku). Medzi vrstvy zadného dielu vložíme vhodný kus vatelínu.
2. Preložíme zadný diel na polovicu podšívkou von. Nakreslíme si obrys budúcej rukavice a ... skôr ako obe časti látky zošpendlíme, musíme (ak chceme) našiť gumičku na zápästie. Takže budúcu rukavicu zase rozložíme a cik-cakovitým stehom prišijeme gumičku. Gumičku priebežne naťahujeme, aby potom plnila svoju funkciu.
3. Teraz znovu zložíme látku napoly a po obvode vyznačenej rukavice zošpendlíme. Prešijeme obyčajným-rovným stehom (na stroji). Kúsok od zošitia prešijeme ešte raz endlovacím stehom (cik-cak), aby sa látka nefúrala. /Pozor! Oba stehy musíme vo vrchole rukavice prerušiť na takú vzdialenosť, aby sme mohli bez problémov vsunúť škrabku do rukavice./
4. Skontrolujeme, či sa spodná vrstva nekrčí (ako mne - v tom prípade opravíme) a obstrihneme čo najtesnejšie okolo endlovacieho stehu.
5. Vložíme škrabku, nezošité okraje ručne začistíme a obšijeme tesne okolo škrabky.
Ozdobíme podľa vlastného uváženia. (Šité aplíkácie a vyšívané ozdoby je lepšie pripraviť pred zošitím rukavice, ale ak chceme maľovať - ja som maľovala oranžovou kontúrkou - zdá sa mi praktickejšie zdobiť až na záver.)

Album Sancti Georgii

Album na zbierku známok s motívom sv. Juraja

Tak toto bola story...
Môj drahý zbiera všetko, čo súvisí so sv. Jurajom. Aj poštové známky. Preto som mu chcela kúpiť nejakú "modernú" vychytávku na ukladanie známok. Ale v predajni ma poučili (hneď potom, ako pochopili, čo to asi vlastne chcem), že "to" vlastne ani nechcem. A tak som chcela aspoň "niečo menšie". Ujo v predajni bol strašne zlatý, vidno, že svoju prácu miluje. Nakoniec mi dal - zadarmo - nejaký starší album (Použitý, ručne robený, v súčasnosti nepredajný, pretože tie dovezené z Číny sú cenovo oveľa výhodnejšie. Tieto staré vraj dáva deťom, začínajúcim "zberateľom"). Album mal presne také rozmery ako som chcela, ale "toto" predsa nemôžem len tak položiť pod stromček.
Kým som prišla s úlovkom domov, nápad bol hotový a dozretý do všetkých podrobností. Album dostane nový obal zdobený obrázkom sv. Juraja. Použijem "zošúchavaciu techniku".

Našťastie som si znovu neprečítala postup pred tým, než som sa pustila do práce. Asi by som sa zľakla a od svojho zámeru odstúpila. Ale ide to aj jednoduchšie:

Vytlačíme obrázok na papier. (Obrátene!)
Nalepíme na vybraté miesto, necháme poriadne zaschnúť.
Na druhý deň opatrne šúchame vlhkým prstom.
(Prst som si namáčala v miske s teplou vodou.) Papier sa rozmočil veľmi rýchlo a krásne išiel dolu. V jednej chvíli som sa zľakla, že atrament sa začne rozmazávať, ale tuším to zvládol. ;) Možno preto je obrázok "zošúchaný" nie celkom rovnomerne. Ale v reáli to nevadí (na fotke možno trochu áno).
Na záver by sme mohli obrázok ešte zafixovať ďalšou vrstvou laku na dekupáž. Zatiaľ som to neurobila.

Pridala som aj jednu sériu známok obsahujúcu sv. Juraja.
Ostatné si tam už pridal obdarovaný sám.

Z rubovej strany mi obal nevyšiel tak čisto, ako som si predstavovala,
preto som ho "musela" začistiť obdĺžnikom farebného papiera.

Detail obrázku

Puzdro na okuliare

Home-made púzdro na okuliare

Pri výrobe púzdra som sa inšpirovala článkom o "škaredých škatuliach" na Sashe.sk.  Vlastne môj postup výroby bol trochu iný, ale dá sa povedať, že nakopol ma práve tento článok.

Postup:
1. Najskôr si vyrežeme plášť škatuľky z lepenkovej škatule (tú svoju som si priniesla z obchodu spolu s nákupom).
2. Na vnútornú stranu nalepíme obdĺžnik filcu ako výstelku. Na lepenie som použila lepidlo na dekupáž - dobre sa roztiera a dobre drží. Ale rovnako poslúži aj disperzné lepidlo ako Herkules.
3. Škatuľku zložíme a zlepíme. Ja som lepila disperzným lepidlom, na podobné projekty sa mi osvedčilo. Keďže som lepila hrany k sebe (bez použitia "záložiek"), lepidlom som nešetrila a naliala som ho na každý roh hodne. Necháme vyschnúť do druhého dňa. Aby sa krabička pri schnutí nerozchádzala, omotala som ju kúskom špagátu a uviazala.
4. Na druhý deň môžeme pokračovať v zdobení. Ak chceme, škatuľku obtiahneme vhodnou látkou. Ja som použila recy-riflovinu z nohavíc, ktoré už nenosím. Vystrihneme si dostatočne veľký obdĺžnik a prilepíme po obvode škatuľky. Znova som použila lepidlo na dekupáž. Vystrihneme boky (alebo skôr zastrihneme k rohom) a tiež ich prilepíme. Necháme obschnúť, lebo látka mokrá od lepidla by sa zle strihala. Potom obstrihneme okraje tak ako chceme. Nezakladala som okraje dovnútra, ale som ich obstrihla podľa výšky krabičky. Aby okraje pevnejšie držali, dookola som ich ešte zaliala lepidlom (disperzným) a nechala do druhého dňa vyschnúť.
5. Už treba len pripevniť suchý zips (nacvakla som ho "sponkovacou pištoľou") a dozdobiť. Zvolila som len jednoduchú "mašľu" na zamaskovanie spinky držiacej suchý zips.

Na záver vám ukážem nákrčník. Nebol pod stromčekom, ale tiež som ho dokončila v týchto dňoch. Aby milému nebolo zima na krk. ;-) Návod som našla u Zusky, aj keď som ho nedodržala presne, vlastne som sa ním len inšpirovala. Ešte ma čaká podobný rolák pre syna - tam už hádam vychytám aj veci, čo mi na prvý raz ušli.

Želám vám radostný čas a veľa lásky prijatej i darovanej. 
Letitia.

Vtáčie Vianoce

Možno už ste mojich "vtáčikových" obrázkov prejedení... Preto dávam na úvod len jednu fotografiu, ak ich chcete vidieť viac, musíte si rozkliknúť celý článok.

Minule som vám ukázala, ako sme vyrábali pre vtáčiky jedlú výzdobu na balkón. Vravela som, že hviezdičky napichám do hrantíkov až tesne pred Vianocami. A ten čas už nastal.  Keďže do zmrznutej zeme by som paličky asi nedostala, radšej som ich vyložila skôr než začalo pred Vianocami mrznúť. A veru dobre som urobila, "sľúbené" oteplenie síce prišlo, ale ľad sa držal na zemi (dokonca aj na stromoch) ešte dlho cez Vianoce.
Čo na tom, že vtáčiky do Vianoc takmer všetky ozdoby objedli? ;-)

Radostné Vianoce!

 
Ja viem, ja viem... všetci už máte vianočné pozdravy dávno odoslané na blogoch uverejnené okomentované a pomaly prichádza čas, keď sa slávnostná atmosféra začína vytrácať.

A práve to je čas popriať vám, aby vás radosť neopúšťala po celý rok. Aby ste si vždy našli niečo, čo vás poteší a za čo môžete byť vďační. Aby sa vo vašich srdciach a vo vašich rodinách usídlila radosť a pokoj, ktoré nemôže vziať nič z toho, čo sa nám prihodí. Aby Láska natrvalo žila vo vašich srdciach a z nich žiarila na každého, koho stretnete. Aby rástla a kraľovala vo vašich rodinách a vašich domácnostiach i na miestach kde pracujete.
Jednoducho - želám vám trvalú radosť z narodenia Emanuela, ktorý prišiel na svet aby bol stále s nami a život v radosti vždy a všade a za každých okolností. Aj keď to niekedy azda bude bolieť.

Letitia.

Advent pokročil

Anjelikom z adventného kalendára sa ruky pomaly plnia odkazmi z neba...

Vždy keď rozbalíme jedného anjelika,
čokoládky si podelíme a Slovo, ktoré nám doniesol
necháme vystavené na stolíku.

Na ďalší deň vložíme lístok anjelovi späť do rúk,
aby nám až do Vianoc spievali
každý svoje posolstvo.

A náš strom vďačnosti sa už takmer celý zmenil na strom Jesseho (viac napr. tu). Tento zvyk prichádzajúci spoza oceánu nás prevedie celými dejinami spásy od stvorenia sveta a prvých ľudí až po narodenie Spasiteľa v Betleheme. Páči sa mi tá myšlienka, ale tento rok sme už mali pripravené iné čítania (viď anjelici).

Nechcela som rodinu zaťažovať veľkým množstvom rôznych čítaní a aktivít, ale rozhodla som sa, prejsť si strom Jesseho aspoň sama. A je to naozaj super ;)
Každý deň si prečítam o niektorom praotcovi, alebo prorokovi, alebo teraz tesne pred Vianocami už sú to príbehy o Jozefovi a Márii a Zachariášovi a Jánovi Krstiteľovi... skrátka dejiny tesne pred narodením Ježiša. Sú to silné myšlienky plné nádeje a pokoja. Prísľub božej starostlivosti v každej aj tej najťažšej situácii. Naozaj ma tieto večerné chvíľky napĺňajú dôverou a pokojom. Som za ne vďačná.

 

Potom (ak to ešte zvládnem ;) ) nakreslím jednoduchý motív, ktorý vystihuje prečítané, na kruh z tvrdšieho papiera a zavesím ho na našu halúzku. Aspoň budem mať motívčeky pripravené k roku, keď si budeme robiť tento "strom" spoločne s celou rodinou.
Len pozor - advent má v rôznych rokoch rôzny počet dní. Tento rok bol krátky, takmer celý štvrtý adventný týždeň nám vypadol. Takže budem musieť aj tak ešte zopár motívov dokresliť. 

Želám vám veľa radosti počas nadchádzajúcich dní a Vianoce nech sú pre vás skutočným príchodom Vykupiteľa - nech vaše srdcia naplní Jeho pokoj a Jeho radosť. 
Letitia. 

PS: V nadchádzajúcich sviatočných dňoch sa chcem viac venovať rodine, takže je dosť pravdepodobné, že sa na nejaký čas odmlčím. Asi budú chýbať aj niektoré "Vďačné utorky". Verím, že mi to odpustíte a svoju vďačnosť budete prežívať aj bez mojich článkov. Radostný čas!