Konečne na verande!

(30.6. - 2.7.2012)

 Hurá! Hurá! Hurá!
Konečne je šopa pri našej chalúpke a hlavne veranda (ako-tak) hotová. Už rok túžim jedávať vonku, vonku sa po večeroch hrávať stolové hry, opekať si večeru pri ohni... relaxovať. Tento víkend sme si konečne mohli po prvý raz užívať posedenie pod zastrešenou verandou. A veru sme si užívali plným priehrštím. Takmer som sa odtiaľ nepohla, len keď bolo treba navariť obed. ;) Ale aj to sa možno časom zmení, keď si tam dotiahnem letnú kuchyňu (uvidíme neskôr).

Spoločenské hry sa mohli konečne presťahovať von.

Aj príprava večere.

Večera. :)

Hrali sme kým bolo aspoň trošku vidieť (čo je v lete dosť dlho)
a potom sme si prisvietili umelo. ;)

Aj gitara prišla na scénu.
(tu skrytá za množstvom dymu)

Posledné tóny, už po uložení mladého.

Spomienky... nevedela som sa ich nabažiť.

A je aj kde sušiť ľubovník.

V okolí teraz kvitnú záľahy ľubovníka (trezalky).

Konečne hotová šopa s verandou.

Už sme tam zabývaní. :)

Celkový pohľad.

 

A takto na nás žmurkala veranda pri odchode.

Želám vám všetkým (rovnako ako aj nám) radostné a odpočinkové leto. Hlavne si nezabudnite poriadne užiť jeden druhého. 
Letitia.

Napájadlá - z vašich záhrad

Dnes by som vám chcela ukázať niekoľko napájadiel, čo som našla na vašich blogoch. Ak by ste sa chceli zúčastniť súťaže, stačí mi poslať obrázok (na e-mail), alebo link vášho článku, v ktorom je obrázok napájadla.
Dúfam, že do konca leta sa nám nazbiera veľa rôznych napájadiel.


Kimberley na svojom blogu ukázala nový záhon, ktorý založili túto jar. Okrem sochy sv. Františka a nových kvetov nezabudli ani na vtáčiky. Veď ako by mohli? Sv. František a vtáky predsa patria k sebe! :)

Pekné keramické (ako inak?) "brouzdaliště" má na dvorku Zuzka Morkusovic. Ukázala ho len mimochodom medzi rôznymi zákutiami záhrady. Do našej súťaže sa zatiaľ nezapojila, ale čo nie je, môže byť. ;-)

Do tretice vám ukážem vtáčiu kúpeľňu od MamaWestWind (Choco Eyes) . Použila veľmi jednoduchý ale efektný nápad. Položila podmisku pod kvetináč na rovný peň osadený v záhone. Vtáky naozaj prileteli, ale potom sa naľakali ich mačiek. Čo sa dá robiť, niektoré zvieratká sa spolu chovať nedajú.

Dúfam, že ste sa inšpirovali a čoskoro budeme môcť obdivovať to vaše napájadlo. Budem sa tešiť.
Letitia.

...................
Zadanie súťaže nájdete tu.
Ďalšie inšpirácie môžete hľadať v týchto článkoch.

Yarn along - Dobrodružstvá lode Ranný pútnik

Tento týždeň som  veru veľmi nepokročila v háčkovaní. Využila som hádam len niekoľko hodín v čakárni u lekára. Ale je streda, tak sa s vami podelím.

Zakrátko už bude háčkovanie záživnejšie, ešte tri riadky prázdnej mriežky a konečne začnem vytvárať vzor. Na ovečky sa už teším. A neviem sa dočkať, kedy ich konečne zavesím na okno. No chce to ešte "pár" hodín trpezlivej práce. :)

A čo čítam?
Nedávno som kdesi videla recenziu na film zo série Príbehov z Narnie - Dobrodrružstvá lode Ranný pútnik. Zaujalo ma to. Film som síce nevidela (len prvý diel - Lev, šatník a čarodejnica), ale knihy mám prečítané už dávno. Keďže na niektoré veci, ktoré v recenzii spomínali som si už nepamätala, na iné tiež len matne, rozhodla som sa Znovu siahnuť po tejto knihe.

Večer som si ju vyložila zo synovej knižnice, ale skôr, ako som sa do nej stihla pustiť, vzal si ju synak. Prečítal ju na jeden dych skôr, ako sa prišiel spýtať, či môže ísť na počítač. Vlastne, ak sa nemýlim, stihol to ešte pred raňajkami(?). V nasledujúcich dňoch sa (znova) pustil do čítania celej série od začiatku. Už má za sebou štyri časti (ak dobre počítam).

Čo čítajú a štrikujú ostatní si môžete prečítať u Giny v Small things.

Prechádzka v Marianke

Už sme potrebovali "dočapovať" vodu z Marianky. A tak sme sa v sobotu vybrali na malý výlet. Len vo dvojici, pretože mladý je práve chorý (ale vôbec mu nevadilo ostať doma s babičkou).

Po nabratí nových zásob vody sme sa rozhodli trochu prejsť. Vybrali sme sa po ceste smerom do kameňolomu... prešli sme cez potok a okľukou sme sa chceli vrátiť k autu. A práve vtedy nás prekvapil výhľad na krásny zrušený bridlicový lom:

Fotografia je len z mobilu, aparát sme so sebou nemali,
ale neodolala som zavesiť si sem spomienku na ten obraz.

Za pár ďalšími zákrutami nás prekvapila celkom nová kaplnka (2010), ktorú dal postaviť spolok Permon na mieste bývalej šifrovej jamy (1859 - 1916). Priznám sa, že netuším, čo je to "šifrová jama", ale stretnutie so sv. Barborou, patrónkou baníkov nás potešilo.

Pri návrate sme sa ešte zastavili v bazilike minor (Mariatálsky kostol dostal toto označenie len v decembri minulého roka).  Je krásne zreštaurovaná (aj keď ešte je čo dokončovať).

Vpredu na oltárnej tabili vidno osvetlenú
"zázračnú sošku" Panny Márie.

Zdobený strop

Socha Sedembolestnej v zadnej časti kostola

Želám vám radostný a požehnaný čas.
Leti.

Čo nového v záhradke?

16. - 17. 6. 2012

Pri pletí som vytrhla čosi, čo nápadne pripomínalo chren. Privoňala som, a moje podozrenie na chren ešte vzrástlo. Práve nedávno sme viedli debatu o tom, ako sa z našich záhrad podobné "divé zeleniny" vytrácajú, keď sa mnohé záhradky a dvory menia na anglický trávnik s tujami a levanduľou. Kedysi rástol divý chren na každom dvore, stačilo len vytrhnúť a postrúhať. Rozhodla som sa, že ak na mojej záhradke pri chalúpke vyrastie chren, nechám ho rásť. A možno raz nájdeme odvahu postrúhať jeho koreň napr. k údenému mäsu.

Tak som to úbohé vytrhnuté "možno-chrenčiatko" znovu zasadila. Ktovie, či prežije. Ale aby som ho nevyplela o nejaký čas znovu, pre istotu som mu vyrobila menovku.

Menovka z drôtu.

Topinambury pekne rastú.
Ktovie, či aj zakvitnú, usilovne sa snažíme polievať...

Šalát vyrástol sám z vlaňajšieho semena.

Sukulenty sa pekne rozrastajú.
O rok, o dva už hádam zakryjú celý múrik.

9. - 10. 6. 2012

Pokračujem obrázkami z minulého týždňa.

Materidúška pekne zakvitla - na bielo.
Druhá si chystá fialové kvietky, možno o týždeň už budú.

Petržlen na vňať som už musela ostrihať,
chcel rásť do kvetu.

Šalát.
Nebojte sa, ešte rozoznám šalát od reďkovky,
tá menovka je z vedľajšej hriadky. ;-)

Ríbezle ma potešili, že začali rodiť hneď v prvý rok.

Prvé červené guličky. :)

Jablonka - vďaka čmeliačikovia!

Smrečky pekne rastú - niektoré.

Ale takíto chrobáci sa nám pustili do lipy.
Ručne sme ich oberali, striasali, likvidovali...

Jedna lipa ostala takáto celá čipkovaná.
Dúfam, že to prežije!

Tieto nádhery sme nemohli pokosiť!

Myší chvost (řebříček)

Myší chvost - detail.

Táto tráva to v celej výške neprežila.
Ale aspoň som si ju ešte pred kosením odfotila. :)

Želám vám radostný čas a pokoj v duši.
Letitia.

........
Tento príspevok zdieľam aj v Saturday Garden Journal u Ginny. Môžete sa aj vy zájsť pozrieť, ako to rastie v záhradách inde na svete.

Víkend v znamení lásky

Od piatku do nedele, každý deň oslava jedného veľkého srdca. Srdca plného lásky k nám.

V piatok sme oslavovali srdce Ježišovo, ktoré tak veľmi miluje každého z nás... Vyrobili sme svietnik z menšieho zaváracieho pohára pomocou zlupovacích farieb na sklo. Plán bol - odniesť ho k plastike Srdca Ježišovho na jednom strome neďaleko našej chalúpky.

Doma sme si nechali iný svietnik
ozdobený papierovým srdiečkom. 

V sobotu malo sviatok iné Srdce - srdce Matky. Katolíci v tento deň oslavujú lásku nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Matky, ktorá milovala vernou láskou svojho Syna, jeho Otca, a svojou materinskou nežnou láskou zahŕňa každého z nás. Je nám vzorom i útechou, pomocou a ochranou... Ako hovoril aj páter Elias Vella, keď bol začiatkom mája v Bratislave: Mária má súcit s trpiacim dieťaťom, veď aj jej dieťa zažilo veľké utrpenie. Súciti s vdovou či vdovcom, však aj ona ostala na zemi sama. Mária chápe slobodnú matku, tiež bola v podobne ťažkej situácii... Vo svojom príhovore páter Elias spomenul hádam všetky ťažkosti, s ktorými sa môžeme stretnúť a vo všetkých nájdeme v Márii chápajúcu matku. Ona je matkou bolesti, no aj matkou radosti, pretože vedela že sa na nej plní Božia vôľa.

A v nedeľu sme oslávili srdce, ktoré stále bije pre nás v tele. V tretiu júnovú nedeľu si pripomíname deň otcov. A tak sme s 0nom pripravili aj pre nášho ocka malé prekvapenie. :)

Pohľadnicu vyrábal 0no
inšpirácia: madebyjoel

Skúsili sme s 0nom upiecť drobenkový koláč. Bol vynikajúci! :)
Len si už nepamätám, od koho z vás som si opísala recept...

A aký by to bol víkend na chalúpke, keby som sa nepodelila aj o nejaké kvietky? Lásku nebeského Ocka k nám som mohla obdivovať napr. aj v týchto kvietkoch čo sa mi pomaly rozrastajú v predzáhradke.

 Alebo v poľných kvetoch, ktoré sme obdivovali cestou na prechádzke. Ten najkrajší zvonček ostal na svojom mieste, nech môže ďalej robiť radosť všetkým tvorom, čo pôjdu (alebo poletia?) okolo.
A nech môže aj iným rozprávať o sláve svojho Stvoriteľa. Pri pohľade naň som ostala len stáť v nemom úžase a nebola som ochotná uveriť, že niečo tak nádherné by vzniklo náhodou - len podľa zákonov evolúcie. To predsa musí byť dielo "Niekoho" so zmyslom pre krásu. Vďaka Otecko! že si z lásky k nám stvoril pre nás tak nádherný svet! :)