Depka z politiky a nová nádej

Sľúbila som vám ešte nejaké postrehy a zážitky zo stretnutia On je živý. Nebojte sa, určite ich pridám, ale teraz ešte na chvíľku odbočím. Aj keď možno nie až tak veľmi - však témou stretnutia bola práve nádej, ktorú sme dostali.

Asi nikomu na Slovensku nemohlo uniknúť - čakajú nás nové parlamentné voľby. Myšlienka na ne mi dlhý čas dokázala spoľahlivo navodiť depku zo všetkého toho, čo sa okolo nás deje. Nechcela som na to ani myslieť, nevedela som koho voliť, videla som len beznádej a žiadnu cestu k niečomu lepšiemu...

Až kým som nenatrafila na stránku http://40dni.tvojavec.sk/ . Odrazu sa mi otvorila nová nádej. Nemôžem (neviem) už veriť nikomu z ľudí (rozumej politikov), ale predsa ešte vždy verím Bohu. Spomenula som si na modlitebný zápas, ktorý predchádzal zmenám v 1989. Tiež sa vtedy organizovali modlitebné reťaze a pôsty. Aj keď ešte nebol intrernet. A zmeny, ktoré nasledovali sme si predtým nevedeli predstaviť hádam ani vo sne.

Neviem, čo sa stane teraz. Ani ako si predstaviť to dobré, čo bude Slovensko čakať po voľbách. Ale viem (verím) jediné: "Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú. Ak Pán nestráži mesto, nadarmo bdejú jeho strážcovia." (Žalm 127) A verím MU. Konečne mám nádej, viem (verím), že ak túto vec zverím (zveríme) do Jeho rúk, dopadne to dobre. Nech už si pod tým "dobre" máme predstaviť čokoľvek.

Preto mám radosť, ako stále rastie počet modliacich sa, pretože viem (verím), že kde dvaja (alebo ešte lepšie viacerí) prosia v Jeho mene o čokoľvek, dostanú to. Už sa teším - aj keď vlastne neviem na čo. :)
Hlavne sa asi teším z toho, že sme sa dokázali zjednotiť.

Stretneme sa v Nitre?

"Buďte pripravení zdôvodniť nádej ktorá je vo vás."  (1 Pt 3, 15)

Už sa to začalo. Stretnutie On je živý sa v Nitre začalo dnes o 17:00 svätou omšou. Na koncert sme nezostali, šli sme sa vyspať domov. Ale zajtra ráno sa zase vraciame a ostaneme až do konca - sv. omše v nedeľu napoludnie. Dúfam, že počas víkendu načerpáme zase veľa síl a "svetla".

Tak, ako spomínal aj kňaz Peter Repa dnes v homílii. Hovoril o istom odvážlivcovi, ktorý sa rozhodol, že prepláva na upravenom kajaku Atlantický oceán - zo Španielska do New Yorku. Všetci, čo ho vyprevádzali, boli smutní. Nikto neveril, že to dokáže. Len jeden kňaz, keď sa dopočul, čo sa deje, začal z celej sily mávať a kričať: "Ty to dokážeš! Zvládneš to! Do toho!..." Ten jediný mu veril.
Keď po cca dva a pol mesiaci onen odvážlivec naozaj pristál na Americkom brehu, novinári sa ho pýtali ako to dokázal a či nemal chuť to niekedy vzdať. On odvetil, že veľa ráz bol na dne so silami, veľakrát to už chcel vzdať, pretože si myslel, že to nezvládne. Ale vždy si spomenul na akéhosi človeka (nepoznal ho, nevedel, kto to bol), ktorý na neho kričal z brehu povzbudzujúce vety. Ten človek mu veril a práve vďaka nemu vždy našiel silu pokračovať, nevzdať to a nakoniec šťastne dôjsť do cieľa.
Teraz sa asi cítime ako ten plavec. Čaká nás dlhá cesta životom, veľa driny, ťažkostí a odriekania... A asi budeme mať často chuť to vzdať. Hľadáme niekoho, kto by nám dodal nádej.
Ale (počas tohto víkendu?) by sa to mohlo zmeniť. Snáď zažijeme chvíľu, keď si povieme: "Chcem aby toto nikdy neskončilo!" A budeme vedieť, že to všetko má zmysel. Budeme mať nádej, ktorá nás volá ďalej. Nádej, ktorú tento svet už tak často nemá. Potom sa buď topí v beznádeji, alebo hľadá (falošnú) nádej vo veciach, ktoré nikdy neprinesú skutočné šťastie. A vytriezvenie býva o to ťažšie a beznádejnejšie.
Ľudia potrebujú počuť, že to "bude lepšie". A my by sme sa mali stať tými, kto im to povie.

Áno, bude lepšie. Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, čo má Pán pripravené pre tých, čo idú za ním. A nielen "potom" "tam kdesi ďaleko" "v nebi". Ale už tu a teraz môžeme byť šťastní, ak kráčame s Ním. :)

Odchádzala som z tejto eucharistickej slávnosti nielen so svätoblažejským požehnaním, ale aj s cieľom stať sa tým kňazom, ktorý naplno prežíva svoju nádej a delí sa o ňu s ostatnými.
A to isté želám aj vám. Radostné dni a krásny víkend! Leti.

PS: Vedeli ste, že svätý Blažej vyštudoval pôvodne lekársku vedu? Až potom si uvedomil, že chce liečiť nielen telo, ale celého človeka a stal sa kňazom. Neskôr bol biskupom a nakoniec zomrel ako mučeník. Preto je uctievaný ako pomocník pri chorobách, zvlášť pri chorobách hrdla. Aj dnes pri omši kňaz udelil svätoblažejské požehnanie. Najprv všetkým hromadne, potom tým, ktorí chceli, ešte aj každému zvlášť. 

Na Hromnice

"Na Hromnice o hodinu více."

Veru, svetla nám už pribúda. Ráno sa už nemusíme budiť do neprívetivej tmy a poobede je tiež už dlhšie vidno. Dnes sme slávili sviatok svetla, deň, keď sa posviacajú sviečky - hromničky. Aj my sme si nechali posvätiť.

A aby to nebolo len tak, vlastnoručne sme si ich ozdobili. Venovali sme sa tomu v sobotu na chalúpke.

Pravdaže, plánov som mala viac. Od predstavy vyrobiť si vlastnú sviečku namáčaním knôtu do roztopeného vosku (ako káže tradičné sviečkarske remeslo), až po zdobenie odliatkami z roztopených voskoviek... Ale nakoniec sme skúsili niečo celkom iné. K narodeninám som dostala rydlá, tak sme ich vyskúšali tentoraz na zdobenie sviečok.
Ešte cez advent som kúpila za krabicu fialových sviečok. To, aby sme mali k roku na veniec... Ale určite sa hodia aj počas pôstu.Vnútorný vosk je biely (alebo len veľmi slabo fialový) a celá sviečka je potom namočená v tmavofialovej vrstve pevnejšieho parafínu. Keď sme vrchnú tmavšiu vrstvu rôzne povyrezávali, vznikla nám svetlejšia vzorka. Bola to vcelku zábava. Len škoda, že vrchná vrstva je dosť tvrdá a krehká, takže sa niekedy stalo, že sa odlúplo aj čo sa nemalo.

"Teraz už prepustíš, Pane, svojho služobníka
v pokoji podľa svojho slova.
Lebo moje oči uvideli Tvoju spásu, 

ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov. 

Svetlo na osvietenie pohanov 

a spásu Izraela, Tvojho ľudu."

Tak nech nám i vám svieti na cestu. A aby sme si nezabúdali vziať dostatok oleja do svojich lámp. 

To želám všetkým vám, i sebe.  

Letitia.

Zima, zima tu je...

27.- 29. 1. 2012

Na chalúpke nás tentoraz čakala celá záľaha snehu. A tá nádhera, ako na nás až do auta žmurkali odlesky slnka! Celé lúky boli posiate malými ligotavými iskričkami. Až neskôr zblízka sme videli, čo spôsobilo toľké iskrenie...

Panenská snehová pokrývka bola narušená len zopár stopami drobných zvierat.

Stromčeky zababušené až po konáriky...

A ak sme chceli vodu, museli sme si najprv vyhrabať spod snehu prívodný kohútik.  :)

Veru bolo treba kopať hlboko...

Rozcvička na rozostavanej šope.

Tie trámy priam volali "Zaves sa na nás!"

Keď sme večer za tmy vošli do izby, prekvapilo nás vonku akési podivné svetlo. Až po dlhšom pozorovaní sme pochopili, že je to...

Osvetlený vlek

... osvetlený lyžiarsky svah na vzdialenom kopci.  

Priblížený vlek

Tamten malý biely fliačik vľavo od stromu je onen lyžiarsky svah. :)

Prišla nás navštíviť aj mačička. A trošku sa povyhrievala pri južnom múre chalupy.

Cesta v diaľ v trblietavom snehu

Konečne sme zistili, prečo sa dnes sneh tak ligoce. Na povrchu sa vytvorili nádherné kryštáliky námrazy.

Námraza na povrchu snehovej pokrývky

Pokus o kryštálik zblízka

Trocha romantiky...

A trocha sánkovania. Aspoň do nedele, keď sneh ostal tak sypký, že sa už aj najľahšiemu členovi našej rodiny zabáralo a nešmýkalo. ;)

Historická "moja!" stopa. Ono mi ju aj podpísal. ;-)

Všetky farby - Jar v januári

Nechala som sa inšpirovať Sonjou a sériou Všechny barvy na jej blogu. Ide o to, zachytiť krásu stvorenia v rôznych častiach roka. Alebo slovami Sonji:

"Cílem je: stále si připomínat, jak nádherný svět stvořil Bůh (a dal nám ho na starost), a že tu nádheru máme přímo pod nosem (na zahrádce, v lese, na cestě do práce...) a krásné fotky nemusí vznikat jenom na exotické dovolené.
Naučit se dívat, jaké množství barev nám příroda každý měsíc nabízí. Jít světem s otevřenýma očima a vnímat krásu v detailech.
Pokud by se našli i další "blogeři", ráda tento malý projekt změním na Link Party."

A tak sa snažím chodiť po svete s otvorenými očami a občas aj s pripraveným fotoaparátom. Ovšem nečakala som, že budem v januári fotiť rozkvitnutý zlatý dážď, nechtík, alebo ružu...

11.- 25. 1. 2012

Ale nakoniec, v celkom posledný víkend, predsa prišla aj zima. :)

6.- 28. 1. 2012

Kŕmenie "čajníkov"

Keď som bola malá, chodievali sme vždy v nedeľu poobede na prechádzku k Dunaju. V zime sme nezabudli zobrať nakrájaný suchý chlebíček pre čajky, ktoré tu zimovali. Vždy som obdivovala, ako ladne krúžia okolo nás a ako šikovne chytajú kúsok chlebíka v letku. Mala som tie chvíle veľmi rada!

Chcela som tento zážitok sprostredkovať aj "mladšej generácii" a tak sme sa aj túto zimu vybrali kŕmiť čajky (alebo ako hovorievala moja malá "neternica" - čajníky).

Pokúšala som sa tú nádheru aj zdokumentovať, ale ukázalo sa to ako takmer nemožné. Absolútne som nestíhala zaostriť a dokonca ani "cvaknúť". Hoci na pohľad to boli úchvatné zábery letiacich vtákov a nafotili sme naozaj veľa záberov, nakoniec sa budete musieť uspokojiť s pár ako-tak-skoro-schopnými obrázkami.

Kedysi sa vtákom dávalo výlučne suché pečivo. Teraz naopak odborníci radia aby sme sa suchému pečivu a chlebu vyhli, aby si vtáky o ostré okraje neporanili citlivú sliznicu zobáka a hrdla. Tak som suchý chlieb, ktorý som pre čajky mala odložený trochu pokropila vodou (z čistého ostrekovača na rastliny) a nechala asi hodinu odstáť v mikroténovom vrecku. Ale čajky nie sú hlúpe! Keď bol niektorý kúsok tvrdší, čajka ho chytila do zobáka a odletela si ho zmäkčiť vo vode.

A čo vy? Kŕmite vtáčiky? Budem rada, ak sa o svoje skúsenosti podelíte aj s nami.
A ak máte svoje kŕmenie aj zdokumentované (fotografie, obrázky, kresba...), určite sa zapojte do našej zbierky vtáčích kŕmidiel. Myslím, že tam pokojne môžeme zaradiť aj takého živé "kŕmidlá". :)

100 rokov

Dnes je to sto rokov, čo sa narodil niekto, na koho si rada spomínam. Spomínam na vôňu jeho izby a "mojich" starých hračiek. Na škatuľu s pokladmi, ktoré som si schovávala pod jeho skriňou. Na slová ktorými vždy vítal môj smiech za dverami. Aj na hlúposti, ktoré sme niekedy spolu vyviedli... Napríklad ako sme sa vybrali na druhý koniec mesta a zabudli si vypýtať dovolenie od mamičky (ktorá zatiaľ umierala od strachu kde som a čo sa mi mohlo stať)...

Tento kvietok mi vyrástol zo semienka
a vytrvalo prežil na balkóne až do dnešného januárového dňa .
Tak som mu ho odniesla na  hrob. :)

Posielam Ti, dedo, tam hore veľký pozdrav k narodeninám a po jednom zdravase za každý z tých 100 liet.