pondelok 28. decembra 2020

Zimné kúzla

V minulom príspevku sme sa pozerali do diaľky - a takmer nič sme pre hmlu nevideli. Dnes vám ukážem obrázky z tej istej prechádzky, ovšem tentoraz som zamerala pohľad na detaily zblízka. 

"Závoje ľadu" na tráve

"Závoje ľadu" na tráve, v pozadí hmla.

V hmle

Radostný deň vám želám. A prinášam zopár obrázkov a k nim niekoľko myšlienok z nášho nedávneho víkendu v prírode.

Tešila som sa, že aspoň na chalúpke budem môcť slobodne chodiť po vonku. Plánovala som dlhé prechádzky, očakávala som široký výhľad a objavovanie nových cieľov. Nuž, hmla bola tak veľká, že som si trúfla ledva na krátku prechádzku po notoricky známom okolí. Ale to neznamená, že by som si ju neužila. A ako bonus som dostala možnosť sústrediť sa dovnútra - na modlitbu a tiež zaujímavé myšlienky. 
 
Bielo všade naokolo - svet pohltila "ničota"

sobota 26. decembra 2020

Adventná Abeceda Vďačnosti: Š - Ž

Radostný vianočný deň vám všetkým želám. 

Minule som vám chcela ukázať, aké dary od dobrého Pána Boha som našla na jednotlivé písmená abecedy. Stihli sme to zatiaľ po písmeno "S". Dnes by som chcela pokračovať a ukázať vám aspoň niekoľko vecí na písmená čo nám ostali (Š - Ž), za ktoré som vďačná.  

Šíry výhľad? Hm...

Šípky.

piatok 25. decembra 2020

Vianočná radosť



Nebojte sa. 
Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: 
Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.
(Lk 2, 14)

Želám vám všetkým, 
aby tá veľká radosť z narodenia Spasiteľa, ktorú počas vianočnej noci zvestoval anjel pastierom, prebývala aj vo vašom srdci. 


..................................
Na fotografii je Betlehem vystavený v Greccio v Taliansku - na mieste, kde sv. František po prvý krát slávil Vianoce so živým betlehemom a odkiaľ sa tradícia stavať Betlehemy rozšírila postupne do celého sveta (blog o návšteve Greccio - tu).

utorok 22. decembra 2020

Adventná abeceda vďačnosti 2020

Advent pokročil, Vianoce sú už predo dvermi, a to je najvyšší čas, podeliť sa s vami o to, ako tento čas prežívame. 

Snažím sa uvedomovať si príchod Spasiteľa najmä vo svojom srdci. Modlitba, čítanie Božieho slova, rozjímanie. Priznám sa, že do kostola chodím(e) menej ako po minulé roky - z rôznych objektívnych aj subjektívnych príčin. Ale o to viac sa snažíme prežívať modlitbu a liturgiu doma a v rodine, či skrze spoločenstvo na internete. 

Samozrejme nechcem zanedbať ani vďačnosť. Aby som si uvedomovala ten najväčší dar, dar darov, ktorý na Vianoce oslavujeme - narodenie Spasiteľa Ježiša Krista. To, že Boh je s nami (Emanuel) a my môžeme byť už teraz a po celú večnosť s Ním. A tiež to množstvo darov a darčekov, ktorými nás zahŕňa každý deň, aby sme pociťovali Jeho lásku k nám a budovali vo svojich srdciach našu lásku k Nemu. 

V minulých rokoch sa mi osvedčilo hľadanie Božích darov podľa písmen abecedy. (Píšem o tom napr. TU, TU, TU, alebo TU) Rozhodla som sa aj tento rok sústrediť každý adventný deň na jedno písmeno, aby som Bohu ďakovala za dary, ktoré na toto písmeno objavím. A tiež sa usilujem sama vytvoriť niečo (začínajúce na toto písmeno), za čo môžeme byť vďační. 

Priznám sa, že sa mi nedarilo tak ako po minulé roky. Neviem, čím to je. Ale snaha bola. A čo som predsa len objavila, o to sa chcem podeliť aj s vami.

Adventný veniec na nádvorí Starej radnice.

A - Advent. Adventné zvyky. Adventný veniec. Abeceda vďačnosti...

nedeľa 6. decembra 2020

Mikuláš u nás doma

Radostný deň vám želám! 


Na sviatok svätého Mikuláša si každý rok nachádzame v čižme nejaký drobný chutný darček. Traduje sa, že ich tam zanechá samotný svätý Mikuláš, aby dodržal tradíciu obdarovávania. Predovšetkým kto bol dobrý a poslúchal, môže si nájsť od Mikuláša nejakú dobrotu. Tí, čo neposlúchali a hnevali svojich rodičov, obvykle našli v čižme uhlie, alebo cibuľu. 

Aspoň takto to fungovalo za môjho detstva. A keď som sa stala mamou ja, tiež sa vždy počas mikulášskej noci v našej domácnosti tajne objavil balíček s dobrotami. Ale dieťa mi už odrástlo, vyletelo z domu... a ja si myslím, že aj my dospelí potrebujeme aspoň raz do roka "potvrdenie, že sme boli dobrí". Alebo skôr potvrdenie, že niekomu na nás záleží? 

Tento rok to neboli balíčky s prebytkom sladkostí, neboli tam ani salónky na stromček a oriešky na štedrovečerný stôl. Nákupy si už obstaráme sami. Ale v čižme si každý z nás našiel podobizeň samotného Mikuláša. Veľmi zdravú - v podobe banánu. A v súlade so svojim láskavým duchom nám sv. Mikuláš pripísal odkaz vďačnosti za skutky lásky, ktoré sme konali my.

Čas adventu



V nedeľu, akurát na svätého Ondreja, sa začal advent. Čas stíšenia, čas očakávania, čas prípravy. Čas, kedy si zvyčajne pripravujeme príbytky na veľký sviatok, chystáme dobroty na oslavu, zdobíme, kupujeme, zháňame darčeky... a pokúšame sa užiť si ten sviatočný čas. Alebo...? 

Aj pre mňa je advent prípravou na Vianoce. A samozrejme mnohé z tých vecí vymenovaných vyššie sa pokúšam stihnúť tiež. Ale podstatné je pre mňa niečo iné. Chcem pripraviť v prvom rade svoje srdce - na príchod Spasiteľa. 

Ako som kdesi čítala alebo počula, na Vianoce si pripomíname hneď trojaký príchod Pána Ježiša. Spomíname na jeho narodenie v Betleheme pred cca 2000 rokmi. Pripravujeme sa na Jeho príchod na konci vekov, keď príde súdiť svet a vovedie svojich verných do slávy. Ale nesmieme zabudnúť na Jeho prichádzanie do nášho života teraz, do našich všedných dní. Ako povedal pápež František počas modlitby Anjel Pána na Prvú adventnú nedeľu, On k nám prichádza tromi spôsobmi - v Božom Slove (Biblii), v Eucharistii (Sviatosti Oltárnej) a v našich blížnych, bratoch a sestrách, ako hovorí v Evanjeliu: "Čokoľvek ste urobili jednému z mojich bratov, mne ste urobili." 

A tak očakávam nie v prvom rade radosť z krásne vyzdobeného stromčeka, vianočných rozprávok a dobrôt od výmyslu sveta. Ale chcem prežiť radosť z prítomnosti môjho Pána. 

Ale už vám ukážem nejaké obrázky z toho, ako sa pokúšam vniesť do nášho príbytku aj trochu tej adventnej krásy a atmosféry. :)

sobota 28. novembra 2020

Vďačná chvíľka: Jesenné premeny

 Radostný deň vám všetkým želám! 

Zajtra (vlastne už dnes večer) začína advent a tak je najvyšší čas podeliť sa s vami ešte o nejaké jesenné fotografie. Potom sa už pre nás psychologicky začne zima. 

Dnes nemám veľa rôznych záberov. Vlastne je v celom poste len jeden záber odfotený v rôznych časoch. Zaujal ma natoľko, že som ho chcela fotiť zas a znova. V rôznych dňoch. V rôznom počasí. V rôznych častiach dňa. ... Vyzerá vždy inak, s inou atmosférou a pri každej fotografii mi prichádzajú na myseľ vždy iné myšlienky. 

24. október 2020, 14:45

piatok 20. novembra 2020

Jesenné tvorenie



Želám vám deň naplnený láskou a radosťou. A azda aj niečím, čo vás baví.

Spomenula som si, že som vám ešte neukázala, ako som sa zabávala s gaštanmi. Je to zvyk z detstva, keď som vždy zbierala gaštany niekde v parku pri Dunaji a potom doma z nich tvorila rôzne zvieratká a postavičky. Teraz som už veľká a ani dieťa nemám v tom správnom veku. Ale každý rok, keď chystám babičkin hrob pred sviatkom Všetkých svätých, vždy tam nájdem množstvo čerstvých gaštanov. A tak si ich vezmem domov ako taký darček od mojej babičky, a potom sa ich pokúsim použiť na niečo pekné. 

štvrtok 19. novembra 2020

Jeseň v meste



Želám vám radostný deň! 

Dnes vám prinášam iba niekoľko fotografií, ktoré som nazbierala po ceste z práce po našom meste. Aby sme mali radosť, že jeseň môže byť krásna aj uprostred mesta a uprostred pracovného týždňa. 

Nech sa páči, môžete sa kochať aj vy.

pondelok 16. novembra 2020

Dušičkový november: Židovský cintorín


Pamätná tabuľa venovaná obetiam holokaustu.

Radostný deň vám želám! 

Ešte stále je november. A tento rok to znamená, že ešte stále môžeme prinášať veľa dobra pre duše zosnulých tak, že sa za nich pomodlíme na cintoríne. Kto čítate tento blog už dlhšie, iste viete, že mám vo zvyku vždy v tomto "dušičkovom" období navštevovať rôzne cintoríny. V prvom rade kvôli modlitbe, ale tiež si rada pozriem nové zaujímavé miesta. (Viac - link) A ak sa mi podarí urobiť nejaké pôsobivé fotografie, ochotne sa o ne podelím aj s vami. 

Dnes sme si pre pietnu spomienku vybrali Mikulášsky cintorín (ten vám ukážem zajtra) a Židovský cintorín na Žižkovej ulici.

streda 11. novembra 2020

Jesenná prechádzka



Radostný deň vám všetkým želám!

Dnes sa chcem s vami podeliť len o kúsok jesennej atmosféry v prírode. Listy pomaličky opadávajú, lesy sa farbia viac do hneda, len podchvíľou prekvapenie v zlato-žltej, alebo kúsok tmavozelenej ihličnatej. Slnko presvitá aj tam, kde v lete bola tma a odrazu vidno objekty bežne skryté v hustom lístí. Užili sme si aj túto novembrovú prechádzku lesom.

Púť k "nečakanému zastaveniu"

 

Dozvedela som sa o ňom v deň, keď mi bolo veľmi smutno. A priznávam, že som sa mu veľmi potešila, bolo to presne to, čo som v ten deň potrebovala vidieť. Že niekto (v tomto prípade novobanskí farníci) si uvedomuje, čo je dôležité... pardon - KTO je dôležitý. Prežívala som práve akúsi beznádej a frustráciu z čísel, ktoré sa napriek dlhotrvajúcim snahám nechcú prestať zvyšovať. A kvôli ľuďom na ktorých mi záleží a ktorí trpia. A znovu, podobne ako na jar, som veľmi silno pocítila, že je potrebné predovšetkým jedno - to najdôležitejšie. Vrhnúť sa do náručia Všemohúceho Ocka. 

pondelok 9. novembra 2020

Nová strecha (na kaplnke)

Našu novú "kaplnku" som vám už ukazovala. Bola postavená len z dreva. Ale báli sme sa, že po výdatných dažďoch a hlavne po zime, kedy tu býva veru hodne snehu, už nebude taká pek(/v)ná. A tak dostala plechovú strechu. Medenú.

10. 10. 2020

nedeľa 8. novembra 2020

Na chalúpke

Ešte mám niekoľko obrázkov z chalúpky. Uložím si ich sem pre potešenie. A možno potešia aj niekoho z vás.

September: 

Podvečerné slnko

Smerom na Vojšín (10. 10. 2020)

Chcem sa s vami podeliť o obrázky z nášho výletu smerom na Vojšín asi spred mesiaca. Nakoniec sme nedošli až tam, ani ku krížu pod Vojšínom, ku ktorému sa ešte niekedy určite vyberieme. Otočili sme sa pri pamätnom mieste, kde sa kedysi, v čase vpádu Turkov do Novej Bane, skrývali preživší Novobančania. Je tu vytvorené pekné oddychové miesto s krížom a dreveným stolom s lavicami na prípadný piknik. 

10. októbra 2020

Výhľady...

sobota 7. novembra 2020

Dušičkový týždeň



Prvý novembrový týždeň býva každoročne venovaný modlitbe za zomrelých. Snažím sa každý deň navštíviť niektorý cintorín a spojiť príjemnú prechádzku a spoznávanie pekných miest s modlitbou za duše v očistci (píšem o tom napr. v tomto blogu). 

Tento rok je trochu iný - kvôli covidu. Ale, hoci sme sa báli že budeme mať menej možností, je ich nakoniec viac. Odpustky na cintoríne môžeme získavať po celý november (ak som to dobre pochopila, tak hociktorých 7 dní) a tí, čo sa z vážnych príčin - napríklad zdravotných, alebo kvôli zákazu a karanténe - na cintorín nedostanú, môžu sa za duše modliť doma. Stačí ak sa v duchu spoja s celou Cirkvou a pred obrazom kríža, alebo svätého sa pomodlia za zosnulých niektorú dlhšiu modlitbu (posvätný ruženec, korunku k božiemu milosrdenstvu, modlitbu breviára, prečítajú si a budú rozjímať úryvok Evanjelia zo sv. omše za zosnulých a pod.). Plus samozrejme ostatné podmienky - odmietanie každého aj maličkého hriechu, modlitba za pápeža a hneď ako to bude možné pristúpiť k sviatosti zmierenia (sv. spoveď) a prijať Eucharistiu (sväté prijímanie). [viac - link]

A tak aj tento rok denne chodím na cintorín. Síce tieto výlety nie sú tak rôznorodé, ale rovnako napĺňajú dušu. Najmä láskou a modlitbou, ale aj krásou, pokojom a radosťou.

utorok 3. novembra 2020

Sviatok Všetkých svätých - v Kopčanoch

 

V nedeľu bolo 1. novembra - Sviatok Všetkých svätých. Rozhodli sme sa ho osláviť prechádzkou. Najprv som navrhovala výlet v blízkosti bratislavského krematória, keďže som chcela zároveň pripojiť modlitbu za zosnulých. Ale nakoniec sme si vybrali "extravilán" na opačnej strane Bratislavy: v Petržalke - Kopčanoch. Je tu krásne upravený vojenský cintorín a pamätník padlým v I. svetovej vojne. 

pondelok 2. novembra 2020

Spomienka zosnulých



Dnes je Spomienka na všetkých verných zosnulých. Deň, keď každý rok chodievame na cintorín, spomíname na svojich drahých a modlíme sa za duše tých, čo nás predišli do večnosti.

Tento rok je iný. Báli sme sa, že na cintorín kvôli opatreniam nebudeme môcť ísť, dokonca sa zdalo, že ani odpustky pre duše v očistci nebudeme môcť získavať tak, ako po iné roky. No nakoniec je všetko zase inak.

Som vďačná, že sa možnosti už zase otvorili: 
Od dnešného dňa už môžeme ísť okrem iného aj na cintorín (ak máme potvrdenie o negatívnom covid-teste). Ak som dobre pochopila nové nariadenia, tak budeme môcť už zase prijímať aj Sviatosť Oltárnu. A možnosť získania odpustkov je rozšírená tak, že naozaj nikto neostane bez možnosti úbohým dušiam pomáhať takýmto spôsobom (viď informácia KBS). Za všetko toto som zo srdca vďačná. 

A za čo ešte som dnes vďačná? 

Stihli sme zájsť na cintorín ešte než nám to zakázali. Chceli sme sa vyhnúť davom a radšej sme babičke a dedovi ozdobili hrob trošku skôr. Ako dobre!

Som vďačná za mojich starých rodičov. Za všetko čo mi dali a čo mi ich prostredníctvom dal Boh. 

Som vďačná, že som smela poznať mnohých ďalších vzácnych ľudí, ktorí nás už predišli do večnosti. Za to čo som sa od nich naučila. A čo som azda smela dať ja im.

Modlím sa za nich. A budem sa modliť obzvlášť v tejto "dušičkovej dobe". Cítim vďačnosť aj za rozšírené možnosti získavania odpustkov pre duše! Každý deň sa chcem prejsť na cintorín. Každý deň chcem dušiam venovať modlitbu. A každý deň vyprosovať ďalším a ďalším dušiam otvorenú cestu do neba. 


Želám aj vám pokojný čas a srdce naplnené vďačnosťou.

Ruženec v čase pandémie

Radostný deň vám želám. 

Dnes je sobota, posledný deň októbra, mesiaca svätého ruženca. Chcem tento deň využiť, aby som sa s vami podelila o svoju skúsenosť. (pozn.: Nestihla som článok dopísať v sobotu, takže ho uverejňujem neskôr.) Ako mnohí katolíci, aj ja som sa snažila v októbri viac modliť posvätný ruženec. Dokonca som sa pridala k výzve Rodiny Nepoškvrnenej a spolu s nimi sa modlím Pompejskú novénu za odvrátenie pandémie koronavírusu, to znamená že sa modlím každý deň tri čiastky ruženca - radostný, bolestný i slávnostný. Ale často sa mi stávalo, že som počas modlitby nevedela udržať svoje myšlienky a sústredenosť, zvlášť, ak som bola už veľmi unavená a modlitba ruženca trvala dlho. 

Zistila som však, že sa oveľa ľahšie sústredím, ak každému tajomstvu pridelím osobitný úmysel, keď každý desiatok obetujem za niektorú konkrétnu skupinu ľudí a ich problémy. Napríklad takto:


pondelok 26. októbra 2020

Ružencový október

Môj obľúbený ruženec. 
Nosím ho stále vo vrecku, aby bol vždy poruke.

Radostný deň vám všetkým želám. 

Ako možno viete, mesiac október je zvlášť venovaný modlitbe posvätného ruženca. A tak sa modlíme... 

utorok 6. októbra 2020

Svätý s metlou: Martin de Porres

Svätý Martin de Porres je veľmi zaujímavý svätý. Svätý s metlou. S ružencom. A rôznymi zvieratami, ktoré kŕmi z jednej misky... Myslím, je veľmi aktuálny pre dnešný svet. Veď posúďte sami... 

streda 30. septembra 2020

Na chalúpke... máme "Božiu muku"



Môj chlap sa pochlapil. Vyrobil z dreva takúto krásnu "kaplnku". Aj obrázok do nej našiel na internete. Svätá rodina namaľovaná na kachličkách. Myslím, že nič vhodnejšie ani neexistuje. Som vďačná, že máme na chalúpke takéto duchovné centrum, kam sa môžu upierať naše oči a srdcia v krátkej modlitbe počas dňa i v dlhších chvíľkach rozjímania či liturgických modlitieb (napríklad posvätný ruženec). 

utorok 29. septembra 2020

Z Božej palety

 V minulom príspevku som vám ukázala trochu zelenej krásy pri pohľade do diaľky. Dnes prinášam naopak - viac farieb a pohľad zblízka.

September 2020

Žltý divozel(?)



Fialový zvonček

pondelok 28. septembra 2020

September v Božej prírode

 


Aj v septembri sme trávili čas na chalúpke. A neodolali sme volaniu zelenej prírody, aby sme sa ňou prešli. Nikdy sa neviem nabažiť tých výhľadov na zvlnené zelené pahorky a rozľahlé lúky. Pokúsila som sa aspoň trochu z tej krásy zachytiť na fotoaparát a ukázať aj vám. 

štvrtok 24. septembra 2020

Moje letné čítanie

 Vždy si chcem počas leta prečítať nejakú letnú knižku. A tak som aj tento rok v júni zavítala do knižnice po novú zásobu čítania. Dnes sa chcem s vami podeliť o dojmy z niektorých prečítaných kníh. 

streda 23. septembra 2020

Leto 2020 - doma

Aj doma v meste sme si užívali leto. - Pomedzi chodenie do práce. - Obzvlášť na balkóne...

Slnečnička na balkóne (vtáky siali)

utorok 22. septembra 2020

Drôtený vešiačik


Jedným z mojich letných cieľov bolo udrôtovať si vešiačik na drobnosti (ružence), ktoré si prinesieme z ciest. Síce sme toto leto takmer vôbec necestovali, ale vešiačik je už nachystaný a čaká, čo všetko naň časom povešiame. :)

Leto 2020 - Na chalúpke

 


Toto leto bolo trošku iné. Menej cestovania. Menej poznávania exotických krajín. Menej kúpania v mori... Bolo viac súkromné. Viac doma. ... A trávili sme viac času na chalúpke. 

Užili sme si pokojné chvíle. Slobodu. Dýchali sme zelenú slovenskú prírodu, obdivovali kopce a údolia, kvety a stromy, západy slnka aj východ mesiaca... Užívali sme si spoločný čas a zelený priestor. Skrátka, bolo nám dobre.

Chcem sa o tú pokojnú a krásnu atmosféru podeliť aj s vami. 

piatok 17. apríla 2020

Veľká noc

.

Nech jasavé Aleluja naplní vaše srdce pravou radosťou, 
ktorú vám nikto a nič nebude môcť vziať. 


A ako sme prežívali veľkonočné dni u nás?
Čítajte ďalej:

streda 8. apríla 2020

Kvetná nedeľa...

5. apríl 2020

Kvety šité i papierové. V pozadí posvätené bahniatka z minulého roka.

Jarný výlet: Kalvária v Pezinku - Suchý vrch

5. apríl 2020 - Kvetná nedeľa


Po troch týždňoch doma som už naozaj potrebovala vyjsť si niekam do prírody a vyslovene chodiť. Niekde, kde uvidím zelenú (rozumej prebúdzajúcu sa jarnú prírodu), kde môžem prejsť dlhšiu cestu (putovať a unaviť sa) a kde môžem spočinúť v modlitbe a adorácii. Všetky tieto potreby spĺňa návšteva exteriérovej krížovej cesty (kalvárie) v Pezinku. Verili sme, že tam nebude príliš veľa ľudí, ale určite tam bude Ježiš.

A tak aj bolo. Prežili sme nádherný čas. Aj trochu tej fyzickej únavy, aj pookriatie duše v jarnej prírode (krásne kvitnú čerešne, trnky a iné jarné stromy), ale predovšetkým spočinutie v Božej prítomnosti a modlitbe.

piatok 27. marca 2020

Krížová cesta - Cannes

Radostný deň vám želám aj dnes.

Ako každý pôstny piatok, aj dnes by som vám chcela ukázať niektorú krížovú cestu. Tentoraz som medzi mojimi fotografiami našla zopár obrázkov z Cannes vo Francúzsku, kde sme boli ešte počas letných prázdnin. Zaujalo ma spracovanie krížovej cesty v tamojšom kostole Panny Márie "de Bon Voyage", vytvorenej z keramických častí.

Len škoda, že som si stihla odfotiť iba dva výjavy, aj to nie veľmi kvalitne, pretože po sv. omši v kostole zakrátko začali zhasínať svetlá a nezdalo sa nám vhodné zdržiavať sa tam dlhšie.

utorok 24. marca 2020

Vďačná chvíľka (sa vracia)

.

Radostný deň vám všetkým želám!

Už ani neviem kedy a ako sa to stalo, že som prestala písať do rubriky Vďačné chvíľky. Možno som už necítila potrebu zapisovať, keď sa postoj vďačnosti za každodenné maličkosti stal samozrejmou súčasťou môjho ja. Zdalo sa mi, že už nie je nutné písať každý deň svoj zoznam vecí, za ktoré som Bohu vďačná. Veď viem... a vnímam akúsi paušálnu vďačnosť - stále a za všetko. Aspoň som si to myslela.

No teraz, keď nás kvária strašidelné myšlienky a neistota situácie, ktorej nerozumieme a necítime sa v nej doma, keď myseľ nedokáže zakotviť v tom čo dôverne pozná, oddýchnuť si, nájsť pokoj a pohodu... uvedomila som si, že moja duša nutne potrebuje vitamín V (vďačnosť). Potrebujem znovu nájsť tú kotvou, ktorou je pero a papier. Alebo zošit - denník vďačnosti, do ktorého si budem poctivo zapisovať každú jednu vec, ktorá ma v ten deň poteší.

Aby som sa vo chvíľach, keď sa mi bude zdať celý svet akýsi sivý, či zahalený hmlou, mohla začítať a vidieť, že dobrý Boh na nás nezabudol a aj počas skúšky nám posiela znamenia svojej lásky a pozornosti.

O prvý týždeň zápiskov by som sa chcela (sčasti) podeliť aj s vami. Takže čo mi tento týždeň pomohlo nájsť radosť v srdci?

piatok 20. marca 2020

Kalvária v Cajle (Pezinok)

8. marec 2020


Aj v tento pôstny piatok vám želám pokoj a slnko v duši.

Na túto kalváriu sme sa vybrali ešte pred dvoma týždňami. Neviem, ako to bude s naším chodením za krásami slovenských kalvárií po zbytok tohoročného pôstu. Asi radšej ostaneme doma, aby sme čo najviac bránili roširovaniu vírusu. Ale dnes sa ešte pokochajte obrázkami kalvárie pri mestskej časti Pezinka - Cajle.


Toto miesto modlitby je umiestnené na malom vŕšku uprostred vinohradov oproti Pinelovej nemocnici v Pezinku. Z diaľky ho takmer nevidno. Ani nie je možné prísť autom až k nemu, čo pokladám za výhodu, pretože si "musíte užiť" pešiu púť aspoň ten kilometer od najbližšieho miesta na zaparkovanie. Cestou sme stretli len zopár psov so svojimi pánmi a jednu rodinku, takže oproti "prírode" v okolí Bratislavy je tu naozaj pokoj. Na modlitbu, na rozjímanie, na načerpanie síl z prebúdzajúcej sa jari.

utorok 17. marca 2020

Šúpať zemiaky pri Ježišových nohách

Uplynulý týždeň bol pre mňa dosť náročný. (A nielen kvôli korona...) Takmer sa mi nechce veriť, že len pár dní pred tým som cestou z práce hľadala kešky a objavovala prvé známky jari.

piatok 13. marca 2020

Krížová cesta on-line (zo Šaštína)

.

Pokojný deň vám želám.

Dnes som mala v pláne ukázať vám Kalváriu v Pezinku - Cajle. Je to veľmi príjemné a tiché miesto, kde sa dá stráviť čas v modlitbe. Ľudí sme tam minulú sobotu stretli ozaj málo, takže som presvedčená že na podobné miesta sa môžete vybrať aj v týchto zavírených časoch.

Ale nakoniec to vyhral aktuálnejší príspevok. O Cajle si môžete prečítať o týždeň. Tentoraz sa chcem podeliť o zážitok z "on-line" krížovej cesty zo Šaštína.

Chcem (a môžem!) sa modliť v spoločenstve


Obrázky sú stiahnuté zo živého vysielania Štúdia 7BOLESTNÁ

Pre kresťanov a zvlášť katolíkov je bolestné nemôcť sa zúčastniť svätej omše či iných spoločných liturgických slávení. Obzvlášť v ťažkých a napätých dňoch hľadáme pomoc a silu pri svojom Spasiteľovi. Vždy bolo normálne v najťažších časoch - vojny, hladu, moru... utiekať sa k Bohu a k našej nebeskej Matke Panne Márii. Naša história pozná mnohé príbehy o tom, že sa ľudia zhromažďovali na modlitbách a ako odpoveď prišlo niekedy až zázračné ukončenie trápenia. Či už šlo o zavrátenie vojenského nebezpečenstva, alebo ukončenie morovej nákazy...

O to ťažšie teraz znášame zákaz stretávania sa na sv. omši či pri iných bohoslužbách a modlitbách. No som vďačná za technické vymoženosti, ktoré dnes máme k dispozícii. Okamžite po zákaze verejného slávenia v kostoloch sa začali objavovať informácie o prenosoch cez internet.

A tak sa aj ja môžem pripájať z domu k modlitbám mnohých a mnohých kresťanov na Slovensku a možno aj mimo neho. Či už ide o svätú omšu z televíznej kaplnky TV LUX, z kláštornej kaplnky bratov františkánov, či o spoločné modlitby z baziliky v Šaštíne. Určite existuje ešte mnoho iných kanálov vysielaných z ďalších kostolov či spoločenstiev. A ja som vďačná, že modlitba sa neumenšuje ale naopak rastie. Aj tá spoločná. Čo na tom, že sme spojení "iba" duchovne?

Určite by bolo lepšie stretávať sa "naživo". A akonáhle to bude možné (a zodpovedné), určite sa s veľkou radosťou znovu budeme modliť spoločne. Ale teraz sa môžeme stretávať aspoň takto virtuálne - a zjednotiť v spoločnej modlitbe svoje srdcia kdekoľvek práve sme. Aj tí, čo sú uväznení v karanténe a vôbec sa nemôžu stretávať s inými ľuďmi. Aj tí, čo patria medzi ohrozené skupiny a stretnutie s vírusom COVID-19 by ich ohrozilo na živote. Aj tí, ktorí sa boja o seba či o svojich blízkych...

Obrázky sú stiahnuté zo živého vysielania Štúdia 7BOLESTNÁ

A ešte niečo. Kresťania celého sveta sa rozhodli, že sa budú spoločne modliť za zastavenie šírenia epidémie corona-vírusu a za našu ochranu. Každý deň o 20:00 sa stretávame na modlitbe. Každý ako vie a ako mu vyhovuje. Mnohí sa zjednotili aj na forme - modlíme sa vždy 5 desiatkov ruženca a "korunku k Božiemu milosrdenstvu".

Aj preto som vďačná za prenosy zo Šaštína, kde sa môžeme pripojiť okrem iného, každý večer o 20:00 k modlitbe ruženca a "korunky" pred vystavenou Sviatosťou Oltárnou. Ale k spoločenstvu modlitby sa môžu pripojiť aj tí, ktorí nemajú prístup k internetu.

pondelok 9. marca 2020

Slávnosť vďakyvzdania v Novej Bani (spomienka)

Aj v dnešný deň vám želám veľa radosti a pokoj v srdci.

Konečne som spracovala fotografie z výstavky plodov a diel vytvorených zo semien a korenín (kukurica, ryža, mak, sezam, rôzne druhy korenia...) pri príležitosti tzv. Roľníckej nedele. Je to slávnosť poďakovania za úrodu v novobanskom Kostole Narodenia Panny Márie. Tento rok bola hlavnou témou encyklika pápeža Františka Laudato si' a "Pieseň brata slnka" od sv. Františka z Assisi.

Ale už vás nechám kochať sa obrázkami.

13. október 2019, Nová Baňa


Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...