sobota 28. novembra 2020

Vďačná chvíľka: Jesenné premeny

 Radostný deň vám všetkým želám! 

Zajtra (vlastne už dnes večer) začína advent a tak je najvyšší čas podeliť sa s vami ešte o nejaké jesenné fotografie. Potom sa už pre nás psychologicky začne zima. 

Dnes nemám veľa rôznych záberov. Vlastne je v celom poste len jeden záber odfotený v rôznych časoch. Zaujal ma natoľko, že som ho chcela fotiť zas a znova. V rôznych dňoch. V rôznom počasí. V rôznych častiach dňa. ... Vyzerá vždy inak, s inou atmosférou a pri každej fotografii mi prichádzajú na myseľ vždy iné myšlienky. 

24. október 2020, 14:45

piatok 20. novembra 2020

Jesenné tvorenie



Želám vám deň naplnený láskou a radosťou. A azda aj niečím, čo vás baví.

Spomenula som si, že som vám ešte neukázala, ako som sa zabávala s gaštanmi. Je to zvyk z detstva, keď som vždy zbierala gaštany niekde v parku pri Dunaji a potom doma z nich tvorila rôzne zvieratká a postavičky. Teraz som už veľká a ani dieťa nemám v tom správnom veku. Ale každý rok, keď chystám babičkin hrob pred sviatkom Všetkých svätých, vždy tam nájdem množstvo čerstvých gaštanov. A tak si ich vezmem domov ako taký darček od mojej babičky, a potom sa ich pokúsim použiť na niečo pekné. 

štvrtok 19. novembra 2020

Jeseň v meste



Želám vám radostný deň! 

Dnes vám prinášam iba niekoľko fotografií, ktoré som nazbierala po ceste z práce po našom meste. Aby sme mali radosť, že jeseň môže byť krásna aj uprostred mesta a uprostred pracovného týždňa. 

Nech sa páči, môžete sa kochať aj vy.

streda 18. novembra 2020

Dušičkový november: Mikulášsky cintorín


"Dom smútku" pri vstupe na cintorín.

Považovala som ho za kaplnku...


... ale nevidím tam znaky kresťanskej nádeje.

Radostný deň vám želám! 

Minule som vám sľúbila obrázky z Mikulášskeho cintorína v Bratislave, ktorý sme navštívili počas víkendu. Dnes svoj sľub plním. 

Mikulášsky cintorín (bývalý Katolícky cintorín v Podhradí) sa nachádza na svahu hradného kopca nad Dunajom. Donedávna jeho pokoj pod korunami starých stromov umocňoval pohľad na túto mohutnú rieku, dnes ich oddeľuje stavba River parku. Je to veľmi pôsobivý starobylý cintorín hneď v susedstve Židovského ortodoxného cintorína. Svätý Mikuláš, ktorého meno nesie, je patrónom lodníkov, botsmanov, kapitánov a všetkých, ktorých profesia je nejako spojená s vodou a európskou veľriekou a veru, medzi pochovanými je viacero spätých s lodnou dopravou a Dunajom.

Cintorín patril k Podhradiu, ktoré bolo kedysi samostatnou obcou. Oficiálne sa na ňom pochovávalo v rokoch 1784 - 1950, ale nájdu sa tu aj náhrobky s novším dátumom a čerstvými kvetmi. Viaceré zaujímavé osobnosti Bratislavy našli odpočinok na tomto mieste (o niektorých sa môžete dočítať napr. v článku na bratislava.sme.sk.) Nájdeme tu mnoho zaujímavých diel, aj keď viaceré z nich si už začína znovu privlastňovať príroda. Za najkrajšiu je považovaná neogotická hrobka Kittlerovcov, škoda len, že ju nechávame tak chátrať. (Tiež mi je ľúto, že sa mi nepodarilo urobiť viac kvalitnejších fotografií, ale počasie /a zarosené okuliare/ mi veľmi neprialo.)

pondelok 16. novembra 2020

Dušičkový november: Židovský cintorín


Pamätná tabuľa venovaná obetiam holokaustu.

Radostný deň vám želám! 

Ešte stále je november. A tento rok to znamená, že ešte stále môžeme prinášať veľa dobra pre duše zosnulých tak, že sa za nich pomodlíme na cintoríne. Kto čítate tento blog už dlhšie, iste viete, že mám vo zvyku vždy v tomto "dušičkovom" období navštevovať rôzne cintoríny. V prvom rade kvôli modlitbe, ale tiež si rada pozriem nové zaujímavé miesta. (Viac - link) A ak sa mi podarí urobiť nejaké pôsobivé fotografie, ochotne sa o ne podelím aj s vami. 

Dnes sme si pre pietnu spomienku vybrali Mikulášsky cintorín (ten vám ukážem zajtra) a Židovský cintorín na Žižkovej ulici.



streda 11. novembra 2020

Jesenná prechádzka



Radostný deň vám všetkým želám!

Dnes sa chcem s vami podeliť len o kúsok jesennej atmosféry v prírode. Listy pomaličky opadávajú, lesy sa farbia viac do hneda, len podchvíľou prekvapenie v zlato-žltej, alebo kúsok tmavozelenej ihličnatej. Slnko presvitá aj tam, kde v lete bola tma a odrazu vidno objekty bežne skryté v hustom lístí. Užili sme si aj túto novembrovú prechádzku lesom.

Púť k "nečakanému zastaveniu"

 

Dozvedela som sa o ňom v deň, keď mi bolo veľmi smutno. A priznávam, že som sa mu veľmi potešila, bolo to presne to, čo som v ten deň potrebovala vidieť. Že niekto (v tomto prípade novobanskí farníci) si uvedomuje, čo je dôležité... pardon - KTO je dôležitý. Prežívala som práve akúsi beznádej a frustráciu z čísel, ktoré sa napriek dlhotrvajúcim snahám nechcú prestať zvyšovať. A kvôli ľuďom na ktorých mi záleží a ktorí trpia. A znovu, podobne ako na jar, som veľmi silno pocítila, že je potrebné predovšetkým jedno - to najdôležitejšie. Vrhnúť sa do náručia Všemohúceho Ocka. 

pondelok 9. novembra 2020

Nová strecha (na kaplnke)

Našu novú "kaplnku" som vám už ukazovala. Bola postavená len z dreva. Ale báli sme sa, že po výdatných dažďoch a hlavne po zime, kedy tu býva veru hodne snehu, už nebude taká pek(/v)ná. A tak dostala plechovú strechu. Medenú.

10. 10. 2020

nedeľa 8. novembra 2020

Na chalúpke

Ešte mám niekoľko obrázkov z chalúpky. Uložím si ich sem pre potešenie. A možno potešia aj niekoho z vás.

September: 

Podvečerné slnko

Smerom na Vojšín (10. 10. 2020)

Chcem sa s vami podeliť o obrázky z nášho výletu smerom na Vojšín asi spred mesiaca. Nakoniec sme nedošli až tam, ani ku krížu pod Vojšínom, ku ktorému sa ešte niekedy určite vyberieme. Otočili sme sa pri pamätnom mieste, kde sa kedysi, v čase vpádu Turkov do Novej Bane, skrývali preživší Novobančania. Je tu vytvorené pekné oddychové miesto s krížom a dreveným stolom s lavicami na prípadný piknik. 

10. októbra 2020

Výhľady...

sobota 7. novembra 2020

Dušičkový týždeň



Prvý novembrový týždeň býva každoročne venovaný modlitbe za zomrelých. Snažím sa každý deň navštíviť niektorý cintorín a spojiť príjemnú prechádzku a spoznávanie pekných miest s modlitbou za duše v očistci (píšem o tom napr. v tomto blogu). 

Tento rok je trochu iný - kvôli covidu. Ale, hoci sme sa báli že budeme mať menej možností, je ich nakoniec viac. Odpustky na cintoríne môžeme získavať po celý november (ak som to dobre pochopila, tak hociktorých 7 dní) a tí, čo sa z vážnych príčin - napríklad zdravotných, alebo kvôli zákazu a karanténe - na cintorín nedostanú, môžu sa za duše modliť doma. Stačí ak sa v duchu spoja s celou Cirkvou a pred obrazom kríža, alebo svätého sa pomodlia za zosnulých niektorú dlhšiu modlitbu (posvätný ruženec, korunku k božiemu milosrdenstvu, modlitbu breviára, prečítajú si a budú rozjímať úryvok Evanjelia zo sv. omše za zosnulých a pod.). Plus samozrejme ostatné podmienky - odmietanie každého aj maličkého hriechu, modlitba za pápeža a hneď ako to bude možné pristúpiť k sviatosti zmierenia (sv. spoveď) a prijať Eucharistiu (sväté prijímanie). [viac - link]

A tak aj tento rok denne chodím na cintorín. Síce tieto výlety nie sú tak rôznorodé, ale rovnako napĺňajú dušu. Najmä láskou a modlitbou, ale aj krásou, pokojom a radosťou.

utorok 3. novembra 2020

Sviatok Všetkých svätých - v Kopčanoch

 

V nedeľu bolo 1. novembra - Sviatok Všetkých svätých. Rozhodli sme sa ho osláviť prechádzkou. Najprv som navrhovala výlet v blízkosti bratislavského krematória, keďže som chcela zároveň pripojiť modlitbu za zosnulých. Ale nakoniec sme si vybrali "extravilán" na opačnej strane Bratislavy: v Petržalke - Kopčanoch. Je tu krásne upravený vojenský cintorín a pamätník padlým v I. svetovej vojne. 

pondelok 2. novembra 2020

Spomienka zosnulých



Dnes je Spomienka na všetkých verných zosnulých. Deň, keď každý rok chodievame na cintorín, spomíname na svojich drahých a modlíme sa za duše tých, čo nás predišli do večnosti.

Tento rok je iný. Báli sme sa, že na cintorín kvôli opatreniam nebudeme môcť ísť, dokonca sa zdalo, že ani odpustky pre duše v očistci nebudeme môcť získavať tak, ako po iné roky. No nakoniec je všetko zase inak.

Som vďačná, že sa možnosti už zase otvorili: 
Od dnešného dňa už môžeme ísť okrem iného aj na cintorín (ak máme potvrdenie o negatívnom covid-teste). Ak som dobre pochopila nové nariadenia, tak budeme môcť už zase prijímať aj Sviatosť Oltárnu. A možnosť získania odpustkov je rozšírená tak, že naozaj nikto neostane bez možnosti úbohým dušiam pomáhať takýmto spôsobom (viď informácia KBS). Za všetko toto som zo srdca vďačná. 

A za čo ešte som dnes vďačná? 

Stihli sme zájsť na cintorín ešte než nám to zakázali. Chceli sme sa vyhnúť davom a radšej sme babičke a dedovi ozdobili hrob trošku skôr. Ako dobre!

Som vďačná za mojich starých rodičov. Za všetko čo mi dali a čo mi ich prostredníctvom dal Boh. 

Som vďačná, že som smela poznať mnohých ďalších vzácnych ľudí, ktorí nás už predišli do večnosti. Za to čo som sa od nich naučila. A čo som azda smela dať ja im.

Modlím sa za nich. A budem sa modliť obzvlášť v tejto "dušičkovej dobe". Cítim vďačnosť aj za rozšírené možnosti získavania odpustkov pre duše! Každý deň sa chcem prejsť na cintorín. Každý deň chcem dušiam venovať modlitbu. A každý deň vyprosovať ďalším a ďalším dušiam otvorenú cestu do neba. 


Želám aj vám pokojný čas a srdce naplnené vďačnosťou.

Ruženec v čase pandémie

Radostný deň vám želám. 

Dnes je sobota, posledný deň októbra, mesiaca svätého ruženca. Chcem tento deň využiť, aby som sa s vami podelila o svoju skúsenosť. (pozn.: Nestihla som článok dopísať v sobotu, takže ho uverejňujem neskôr.) Ako mnohí katolíci, aj ja som sa snažila v októbri viac modliť posvätný ruženec. Dokonca som sa pridala k výzve Rodiny Nepoškvrnenej a spolu s nimi sa modlím Pompejskú novénu za odvrátenie pandémie koronavírusu, to znamená že sa modlím každý deň tri čiastky ruženca - radostný, bolestný i slávnostný. Ale často sa mi stávalo, že som počas modlitby nevedela udržať svoje myšlienky a sústredenosť, zvlášť, ak som bola už veľmi unavená a modlitba ruženca trvala dlho. 

Zistila som však, že sa oveľa ľahšie sústredím, ak každému tajomstvu pridelím osobitný úmysel, keď každý desiatok obetujem za niektorú konkrétnu skupinu ľudí a ich problémy. Napríklad takto:


Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...