V nedeľu bolo 1. novembra - Sviatok Všetkých svätých. Rozhodli sme sa ho osláviť prechádzkou. Najprv som navrhovala výlet v blízkosti bratislavského krematória, keďže som chcela zároveň pripojiť modlitbu za zosnulých. Ale nakoniec sme si vybrali "extravilán" na opačnej strane Bratislavy: v Petržalke - Kopčanoch. Je tu krásne upravený vojenský cintorín a pamätník padlým v I. svetovej vojne.
Keď sme vošli do areálu cintorína, až takmer fyzicky som vnímala všade okolo seba tie zástupy svätých (oficiálne nekanonizovaných) ako oslavujú Boha. Pri pohľade na "zástupy" krížov otočených k veľkému centrálnemu krížu som sa tej predstave nevedela ubrániť.
Na manžela zapôsobilo to množstvo mladých ľudí padlých v boji. Niektorí vo veku nášho syna...
Čas v tichosti, modlitba, sviečka...
A potom sme pokračovali prechádzkou po blízkej poľnej ceste - kam nás zavedie. Až neskôr sme si uvedomili, že je to upravený okruh okolo petržalských bunkrov. Exotické trávy povedľa chodníka, pestrá jesenne sfarbená alej mladých stromov, zopár ľudí prechádzajúcich sa alebo športujúcich... A jeden nádherný veľký papagáj - modrý Ara so svojim pánom. Silný zážitok, keď hlasno škriekajúc letel len kúsok odo mňa....
Bola to tak akurát dlhá prechádzka len kúsok od Rakúskej hranice. Mohli sme si siahnuť na rakúske pole. Znova, ako už toľko krát, som precítila vďačnosť za to, že už môžeme. Môžeme sa slobodne pohybovať okolo hraníc so "západom". Môžeme normálne žiť spolu so svojimi susedmi. Ľudia žijúci vedľa seba môžu spolu normálne komunikovať. A som tiež vďačná, že naši mladí už tomu pocitu nerozumejú - pre nich je sloboda normálna.
Želám aj vám pokojné dni a nech sa vám darí každý deň nachádzať niečo, čo vám prinesie radosť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!