30 rokov...

Radostný deň vám všetkým želám! 

Pozerám, že som sa zase dlho neozvala na blogu. Mám toho veľa, o čom by som mohla písať. Ale prv ako začnem plniť resty z leta, chcem si sem odložiť vyznanie vďaky za tridsať rokov spoločného života s mojim manželom. 

V roku 2021

Rok 2020 som uzavrela v minulom článku [link]. Teraz je čas pozrieť sa, ako sme prežívali práve skončený rok 2021. Aký bol minulý rok? Prežívala som ho ako... 

- Zahmlený rok

- Rok hľadania nových ciest

- Rok Svätého Jozefa

- Prečítaný rok

- Rok objavovania zaujímavých miest

- Rok návštevy pápeža Františka

- Rok bez Facebooku

- ...

Hmla

 

Mikuláš

Voňavá mandarínka (so zapichnutými klinčekmi)

Radostný deň vám všetkým želám. 

Iste ste postrehli, že sme mali nedávno sviatok svätého Mikuláša. My už doma síce nemáme malé deti, ale aj tak sa radi "potajomky" obdarúvame. Pretože každý, aj dospelý potrebuje vedieť, že na ňom niekomu záleží. 

Zapečatené cesty

20. 11. 2016

Spomínate si ešte na našu "letnú výzvu"? Hľadali sme radosti každý deň. Vlastne nie len hľadali, ale sami sme si ich tvorili. Písala som o tom už počas prázdnin. (link - Veľký lov malých radostí) Ale niektoré "úlohy" som nestihla splniť v daný deň, a tak som si ich odložila "na neskôr". Že to "neskôr" príde až tesne pred koncom roka som nečakala, ale som rada, že ten čas vôbec nastal.

Takže až tento týždeň som sa dostala k uskutočneniu plánu na 22. august (Radosť pri ohni). A zároveň som si (konečne) splnila úlohu zo záveru prázdnin - Uložená radosť.

Leto na balkóne

.

Po dlhšom čase som zase "objavila" balkón. Mám také obdobia, keď na ňom rada trávim čas a kedy ho takmer ignorujem a chodím von akurát poliať kvety, alebo zavesiť vypratú bielizeň.

Mám to tak už od detstva. Niekedy som rada trávila čas na balkóne, mala som tu nafukovací bazénik, deku, alebo mamino lehátko. Hádzala som kamienky do vedra s vodou na polievanie a pozorovala mravce lopotiace sa s odhryzkom melóna zo šupky po našom hodovaní. A pozorovala som život vonku na detskom ihrisku pred našim domom. Inokedy som si zase dlhší čas vôbec nespomenula na možnosť vyjsť na balkón.

 Pred pár dňami som ho objavila zas. Mám tu útulné miestečko. Skladaciu stoličku, kvety, voňavé bylinky... a výhľad na secesné budovy vrátane Modrého kostolíka. Dnes som si tu užívala neskoré ráno (s ľadovým čajom podľa Florentýny) i večer pri sviečkach s najdrahším vrámci Letného lovu radostí. Dobre nám bolo. Ráno i večer. Vlastne mám veľmi rada tieto balkónové chvíľky a často mi je ľúto, keď ich dlhší čas zanedbávam.

Ľadový čaj na balkóne

Pripravený ľadový čaj podľa Florentýny

 

Moje milované kvietky

Ešte neviem ako sa volá - pricestoval s nami vlani z Chorvátska

Večer pri sviečkach

Želám vám pokojné a radostné dni. Aj večery. Krásne leto!

Dobrodružstvo pri vode

.

Dnes sme mali (v rámci Veľkého lovu letných radostí) "loviť" radosť z vody. Presnejšie, úloha bola: "Prejdite sa k vode a urobte tam niečo výnimočné." Ja už hádam od detstva túžim poslať lodičku "do mora". A veru si nepamätám, že by som si túto túžbu niekedy splnila. Deň "D" nastal až dnes.

Prototyp 

Najskôr sme si museli spomenúť, ako sa vôbec taká papierová lodička skladá. Takže prvý kus bol vyrobený na skúšku zo "šmírpamiera". Keď sme si už boli istí, poskladal si každý svoju lodičku z papiera vybranej farby. Hotovo, môžeme flotilu zbaliť do ruksaku a vyraziť k vode.

Pripravená flotila

Dnes sa náš nový Starý most konečne otváral aj pre električky. Sprievodný kultúrny program sme už nestihli, videli sme len rôzne pozostatky pódií a baliacich umelcov. Ale konečne sme sa aj my prešli cez Starý most po celej dĺžke až do Petržalky. Tu je niekoľko fotografií.

Ako prežívame uplynulé dni

Napadlo mi, že som zase dávno nenapísala príspevok o takom našom obyčajnom živote. Nuž, o všetkom, čo prežívame nebudem písať, ale niekoľko zhrňujúcich fotografií vám môžem ukázať. Takto si teraz žijeme...

Na balkóne už všetko rastie, zelenie, ponáhľa sa, pomaly začína kvitnúť...

Modrica od svokrovcov (jarná cibuľovina - pomaly odkvitá).

Cibuľa na vňať a mladučký hrášok

Mäta - už som si odtrhla kúsok do limonády. 

Lístky šalátu pomedzi (vlaňajší) petržlen (na vňať)

Dokonca mi tu rastie jablonka zo semienka. Ale ešte nerodila.

Prvá kvitnúca trvalka 

Aj za oknom sa už zobúdzajú semienka bazalky. 

Vonku by im ešte bolo chladno. 

Čo ešte robíme? Napríklad sme oslavovali Juraja. A Jaroslava...

Juraj dostal k sviatku draka. 

Podobne ako vlani a predvlani (linky vás dovedú k receptu)

Veľa sme chodili na výlety. Nech si užijeme príjemné jarné počasie.

24. 4. - Marchegg

Marchegg

Marchegg - hrádza Moravy

24. 4. - Hainburg

29. 4. - Marianka

Marianka

30. 4. - Devínska Kobyla (Pohľad na Devín)

Devínska Kobyla - pohľad do Rakúska

30. 4. - Sandberg

A ešte veľa iného teraz prežívame. Som vďačná za každý deň. Za každú skúsenosť. Za tie príjemné, z ktorých sme prirodzene nadšení, ale aj za tie "obťažujúce", čo nám často padnú zaťažko. Ale nakoniec vždy zistíme, že aj to malo význam. Som vďačná za hlinu, za kvety - pestované i divé, za zem, po ktorej chodíme, za nohy, ktoré nás nesú, i za plody, ktoré sa z tej zeme urodia... Vďaka za hlinu, špinu, prach, ale aj íl, kamene, piesok... a za všetko, čo nám prinášajú.

Aj vám želám radostné dni, plné slnka (keď nie vonku, tak určite v srdci) a radosti zo života.

Čo robím celé leto? Varím.

(Predhovor: Tento post som písala už 3.augusta. Odosielam ho až dnes (23.8.), cez prázdniny tečie čas akosi inak - rýchlejšie a zároveň lenivejšie. Skokom. 
Preto vám azda niektoré formulácie budú pripadať zľahka neaktuálne. No už sa mi to nechce meniť. Ďalšie články budú nasledovať - už sme doma a je toho toooľko, čo sme cez prázdniny prežili!)


3. 8. 2015
Cez prázdniny tu veľa článkov nepribúda. Chýbam vám? Či si tiež užívate leto off-line? Budem sa snažiť postupne popridávať nejaké príspevky, nových zážitkov mám dosť. Ale zatiaľ, kým sa k tomu dostanem, môžete vidieť moje každodenné (kuchynské) zážitky tutoľa - klik!

Vďačná chvíľka: Keď je vody priveľa...

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."

(1Sol 5, 16-18)

Učím sa byť vďačná. Vždy a za každých okolností. Za všetky dary, ktoré každý deň dostávam.

Len nedávno sme v skupinke vďačnosti spoločne hľadali "dary vody". Nuž, našlo sa ich veľa. Voda na pitie, voda na umývanie, tečúca voda vo vodovode, voda zo studne, teplá voda, studená voda... Rieky, moria, potoky, jazerá... prinášajú nám osvieženie, ochladenie, šport, krásu na pohľad, ryby... Dažďová voda polieva a umýva zem...

Tento rok sme si užili vody viac než dosť. Meteorológovia vraveli, že za celé leto boli tuším len tri dni, kedy nepadli vôbec žiadne zrážky. A ja si takisto spomínam, že som polievala kvety na balkóne možno trikrát za celé leto. Ale poslušne som za všetku tú vodu ďakovala. Aspoň sa rastliny dosýta napijú, narastú, dozrejú... aj bez polievania. Obdivovala som ten mocný živel. A bola som rada, ak som práve nemusela moknúť vonku a dokonca aj vypranú bielizeň som stihla včas ukryť pod strechu.

Horšie bolo, keď som sa dopočula o škodách, ktoré to množstvo vody popáchalo niektorým ľuďom. Modlila som sa za nich a prosila o dobrých ľudí, ktorí im pomôžu vyrovnať sa so stratami. Verila som, že všetko, čo sa deje je na niečo dobré. Určite má Pán pre nich pripravené niečo, čo bude stáť aj za tie nepríjemnosti s množstvom vody.

Voda v uliciach Bratislavy

Ale už sa nemusím modliť len za cudzích. Aj nám voda (tak trochu) siahla na majetok.  Jedného dňa sa mladý zobudil, a kvapkalo mu na stoličku pri počítači. A tak začal kolotoč. Prikrývať, zachraňovať, chytať vodu... volať, zháňať niekoho, kto pretekajúcu strechu opraví. Množstvo nepríjemností, vybavovania, naháňania... a dlhý výdatný dážď... "Kvap, kvap," kvapkalo synovi zo stropu.
 

Celý víkend sme spali natlačení v jednej miestnosti, pretože detská spálňa bola neobývateľná. Ale som vďačná. Hneď od začiatku sme vedeli, hoci šlo o nepríjemnosť, že nám Pán dáva len dobré dary. Prečo by dopustil problémy, ak by nemali nejaký význam?

A čoskoro sme už ďakovali konkrétne. Vďaka za spoločne trávený čas. Vďaka za problémy, ktoré sme museli prekonávať spolu. Vďaka za situáciu, v ktorej sme sa zase trochu viac zomkli ako rodina. Vďaka za dni a noci, ktoré sme trávili na menšom priestore - a vo väčšej vzájomnosti. Vďaka, že napriek nepríjemnostiam, sme si aj tento mokrý víkend vedeli užiť. Nie tak, ako sme si pôvodne predstavovali - v prírode a hrách vonku, alebo upratovaním a zveľaďovaním príbytku. Ani nie tak, ako je časté, každý pri svojej "hračke" - ale spoločnou prácou aj zábavou - všetci spolu.

V tých dňoch som písala kamarátke, ktorú tiež vytopilo:

Jej, veru, aj my sme tento víkend ratovali, chytali vodu do lavórov a uterákov a igelitov po celej izbe... Nemala som chuť ďakovať, skôr sa hnevať a nadávať... ale Boh sa nedal - stále sa mi pripomínal - svojou nežnou starostlivosťou.

Najprv podobne ako u teba - upratala som za pár hodín to, k čomu som sa odhodlávala niekoľko mesiacov.

A potom to zomknutie rodiny. Keď synova izba bola vlastne nepoužiteľná a "museli" sme tráviť viac času spolu - všetci spolu - v jednej spálni, pri jednej hre, v spoločnom priestore, v úzkom vzťahu, rozhovore... trénovať ohľaduplnosť, ktorá je pri spoločnom spaní a prežívaní času potrebná väčšia... Vzájomná pomoc, starostlivosť, myslieť na druhého a spolu s druhým...

Vďaka aj za to zomknutie. Akoby nám Pán pravidelne posielal "katastrofy", aby sme sa konečne naučili byť viac spolu.

A tak ďakujem. Ďakujem za vodu, ktorej je niekedy priveľa. A som vďačná za to, že Všemohúci aj nepríjemné veci vie použiť na dobré. A asi najviac som vďačná za vedomie, že nech sa stane čokoľvek, nemusím hromžiť, ale vždy sa nájde dôvod na vďačnosť. Pretože, ako je napísané: "Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré." (Rim, 8, 28)

Okrem toho som vďačná za mnohé veci. Asi najviac za tých xx rokov spoločného života. Za všetkých členov mojej milovanej rodiny. Za každú chvíľu, peknú či ťažšiu, ktoré nám Pán požehnal. Som vďačná aj za všetky tie drobnosti (okrem väčších obiet), ktorými si každý deň vzájomne prejavujeme lásku. A nadovšetko si vážim, že v tom "boji", ktorým spoločný život niekedy môže byť, nie sme sami. Do nášho "manželského trojuholníka" neodmysliteľne patrí ten, ktorého meno je Láska. Vďaka!

Som vďačná za všetky tie drobnosti,
ktorými si vzájomne prejavujeme lásku.

Milé "náhody" vždy potešia - len som chcela zosypať mak.
(Do našej rodiny patrí aj Ten, ktorého meno je Láska.)

Vďaka za ochranu Matky.
A za jej odkaz: "Urobte všetko, čo vám povie."

Želám aj vám veľa radostných dní. A vďačnosť v srdci každý deň. Pretože kto je vďačný, je šťastnejší. 
Letitia.

PS: Ak chcete, pridajte sa k nám a môžete tiež počítať dary, ktoré každý deň dostávate... Život je šťastnejší, keď poznáme veci, za ktoré môžeme byť vďační.
Budem rada, ak sa podelíte aj s nami. Či už tu v komentároch, alebo v komunite na www.mojakomunita.sk. Môžete nás tiež sledovať na Facebooku, alebo na G+.

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Pozývam vás k spoločnému ďakovaniu
na www.mojakomunita.sk