Čítanie na zimu

Želám vám radostný deň! 

Tuším som sa minulý rok naozaj rozbehla s čítaním. Tak sa s vami aj dnes podelím pre zmenu o moje zimné čítanie. Sú tu knižky o zime (na teplomere, na horách, vo vysokých zemepisných šírkach, aj v ľudských srdciach) a o Vianociach (v rozprávkach, vo svete fantázie, aj v bežnej obyčajnej rodine). Je to čítanie, čo pohladí po duši, aj také, čo vyruší, alebo zamrazí. Osvedčení a moji obľúbení autori, aj pokus zoznámiť sa s perom niekoho, koho som doteraz nečítala... 

Ale dosť bolo úvodných rečí, poďme si predstaviť jednotlivé knihy. 

 

♥ Terry Pratchett: Santa a jeho falošná brada

♥ Terry Pratchett: Otec prasátek

♥ Sophie de Villenoisy: Veselú samovraždu a šťastný nový rok

♥ Ali Standishová: Bella

♥ Tove Janssonová: Čarovná zima

♥ Dani Pettreyová: V lavíne

♥ Zuzana Široká: Černicové dievčatá

♥ Piotr Glas: 40 dní duchovného boja

♥ Christine Watkins: Varovanie

♥ Agatha Christie: Vraždiť je hračka

♥ Robert Galbraith: smrtiaca biela

Trojica kníh o... odohrávajúca sa v období Vianoc a Nového roka: 

Hneď po Vianociach som sa pustila do čítania zbierky "rozprávok" od Terryho Pratchetta Santa a jeho falošná brada. Samozrejme, že som nečakala "slovenské - kresťanské" Vianoce. Skôr tie americké - so Santom, rolničkami a bláznivými dobrodružstvami. Nuž, bláznivé boli niektoré až-až. V mnohých poviedkach vystupoval "Santa" (pravý, či falošný - alebo falošný, pretože pravý). Mnohé sa odohrávali v zime, počas vianočných sviatkov, alebo na Nový rok. Objavovali sa tam rozprávkové bytosti ako Snežný muž (a dieťa snežnej ženy), zvláštne zimné športy, aké sa hrajú už len v Černokňažniciach, veľa dobrôt (a velikánske dobroty - ideálne torty a koláče).... No a nechýbala ani "jarabica na hruške" a kráľ Václav so svojim dobrým skutkom. Terryho vtipné texty dopĺňajú rovnako vtipné ilustrácie Marka Beecha. 

A ako sa mi kniha páčila? Bola to vyslovene ľahká zábava. Veľmi ľahká. Viaceré poviedky ešte dýchali neskúsenosťou začínajúceho autora, niektoré myšlienky som poznala z Pratchettovych neskorších kníh, ale ak som od čítania neočakávala veľa, tak som ani nemohla byť sklamaná. A ani som nebola. :)

Aj druhá Pratchettova kniha sa odohráva v období "zimného slnovratu" (čiže približne vtedy, keď my oslavujeme Vianoce). Akurát nie na Zemi, ale na planéte nesenej na chrbtoch štyroch slonov stojacich na obrovskej vesmírnej korytnačke A'Tuin - na Plochozemi, kde neoslavujú Vianoce, ale Noc Prasacej Hliadky. A nechodí tam ani Ježiško, dokonca ani Santa Claus, ale Otec Prasátek. Vlastne v roku o ktorom je kniha Otec prasátek nechodí ani ten, pretože... No, skrátka sa to "trochu skomplikovalo" a dejú sa tam neuveriteľné nepochopiteľné bláznivé a fantastické... veci. Veď čo iné by ste čakali na Plochozemi?

Čítanie som si užívala... a zároveň som prišla na to, že som už asi z kníh o Plochozemi trochu vyrástla. Nebolo to tak úžasne zábavné, ako keď som pred rokmi hltala všetky Pratchettove knihy, čo som našla v knižnici, jednu za druhou. 

Ešte jeden názov knihy, čo súvisí so zimnými sviatkami, ma zaujal: Veselú samovraždu a šťastný nový rok od Sophie de Villenoisy. Len škoda, že zaujímavo a vtipne pôsobí tuším len ten názov. Očakávala som veselú knihu plnú vtipných situácií, prekvapujúcich náhod, či zábavných dôsledkov Sylviinych výstredností spôsobených stratou zábran pred plánovanou "samovraždou"... Nuž, nekonalo sa. Alebo aspoň nemám rovnaký druh zmyslu pre humor ako autorka. Pri čítaní knihy sa vo mne skôr striedali pocity depresie so znechutením, alebo pocitom prázdnoty. Skrátka, sľub z anotácie, že si prečítam "humorný príbeh o tom, že za hranicami starých návykov je život vždy plný milých prekvapení a nových začiatkov" sa nenaplnil. Aspoň nie pre mňa.

Nakoniec ešte musím pridať jednu "vianočnú" knižku. Takmer som na ňu zabudla, pretože som ju čítala "len" v mobile ako e-knihu - Bella, ktorú napísala Ali Standishová. Je to milý príbeh o psíkovi, ktorý veril, že je tým "najposlušnejším z detí" v rodine McBridovcov. Žiaľ, postupne sa ukázalo, že McBridovci to úplne tak nevnímajú, čo vyvrcholilo priamo na Vianoce, keď Bella skončila v útulku pre psíkov... Je to krásny, citlivo a zároveň uveriteľne napísaný príbeh o psom prežívaní a vnímaní sveta, iných psov a ľudí okolo neho. Autorka opísala (takmer) pravdivo skutočný príbeh psíka, ktorý nakoniec predsa len našiel lásku a prijatie u ľudí. (Prezradím vám - pozor spojler! - Vyvrcholenie a "slzička šťastia na záver" príde znovu na Vianoce - presne o rok neskôr.) Na knižke som ocenila aj to, že nejde len o emotívny príbeh, ale všetko, čo Bella zažívala je založené na pozorovaní správania skutočných živých psov. 

Aj ďalšia trojica kníh, po ktorých som v januári siahla, dýcha zimou, sype sa tam sneh a mráz páli vonku a občas aj vnútri v srdci postáv. 

Ak poznáte knihy Tove Janssonovej o Muminovcoch, tak vás Čarovná zima vôbec neprekvapí. Je to milý "mäkký" príbeh o zime. Aj krutá zima, nevrlá Vrčuľa a Mumitrolova nespokojnosť je tu vykreslená s takou láskou a pochopením, že pri čítaní ani nepotrebujem hrnček teplého čaju - hrejú ma slová vychádzajúce z pera Tove Janssonovej. Ako vždy tu nachádzame množstvo postavičiek so svojimi charakteristickými vlastnosťami. Každý ľudský charakter je vykreslený s neuveriteľnou presnosťou. Jednotlivé postavičky sú tak rozdielne vo svojich prejavoch a emóciách, tak vyhranené a zároveň tak uveriteľné a pochopiteľné! Obdivujem autorku za jej videnie sveta a ľudí. Za pochopenie všetkých ľudských prejavov a obrovský talent odovzdať toto pochopenie svojim čitateľom - detským i tým starším. Po jej knihách vždy rada siahnem. 

V tuhej severskej zime (na Aljaške) sa odohráva aj príbeh V lavíne z pera Dani Pettreyovej. Riešenie kriminálnej zápletky sa tu prelína z romantickou linkou a nechýba ani viera v Boha a vzťah k nemu (alebo hľadanie tohto vzťahu, či boj oň). Sneh, zima, snowboarding, lyžovanie, preteky, nebezpečenstvo, napätie, nebezpeční zločinci, snaha zachrániť brata, boj o lásku, život visiaci na vlásku... to všetko v knihe nájdete. Pritom dej plynie pokojne a plynulo, viem sa vcítiť do jednotlivých postáv (nie iba do jednej, ako to často býva v podobných knihách) a užívam si jednotlivé situácie. Nie je tam zhon, z ktorého by som bola unavená už aj pri čítaní, ale ani nuda - napätie ma núti čítať stále ďalej, prevracať stránku za stránkou a očami tlačiť ciferník hodiniek dúfajúc, že do ranného zazvonenia budíka sa stihnem vyspať aspoň trochu. Druhý diel série Aljašská odvaha sa mi páčil o čosi viac ako prvý (Pod hladinou - [link]). Možno preto, že som tam necítila tak výrazný tlak na kresťanské posolstvo, ktoré sa nám autorka príbehom snaží odovzdať.

Druhá kniha zo série ročných období od Ali Smithovej - Zima sa ku mne dostala tak trochu náhodou. Pôvodne som si ešte počas jesene chcela požičať jej prvý diel "Jeseň". No do knižnice ju predchádzajúci čitateľ vrátil až koncom novembra a aj potom, keď mi ju milé knihovníčky chceli vydať, odrazu ju nevedeli nikde nájsť. Doteraz je záhadou, kam sa podela. Tak mi namiesto nej ponúkli pokračovanie, ktoré sa navyše medzičasom tematicky viac hodilo k aktuálnemu ročnému obdobiu. 

A aký mám z nej dojem? Zatiaľ som prečítala dve epizódy a ... pravdupovediac, ešte neviem, čo si mám o knihe myslieť. Nie je to ľahké čítanie na unavené večery. Skôr niečo pripomínajúce poéziu, s myšlienkami ukrytými hlboko pod slovami. Obrazy premietané na stenu vedomia s tým, že posolstvo musím hľadať kdesi za nimi... Skúšam čítať ďalej, podľa možnosti v čase keď nie som súca len na relax alebo čosi bezmyšlienkovité. Potom vám (možno) poviem. 

Pridám sem ešte jednu knihu. Názov síce evokuje neskoré leto (aj som si ju v tom čase priniesla z knižnice), ale jej témou sú dievčatá/ženy so "zamrznutou dušou" - Černicové dievčatá od slovenskej autorky Zuzany Širokej. Kniha hovorí o ťažkej téme a prvá kapitola sa mi naozaj ťažko čítala. No pokračovanie citlivo opisuje všetko, čo prežívajú takéto neuveriteľne zranené (na tele, no najmä na duši) dievčatá, či ženy. Od postoja okolia, "slušných ľudí", cez skrývanie sa pred druhými i pred sebou, strach dovoliť si znovu niečo cítiť, dovoliť druhým ľuďom priblížiť sa k nim, dovoliť si aj najmenší dotyk... Bolesť duše, strata samej seba... no predovšetkým úplné otupenie - duchovné bezvedomie ako ochrana pred hroznými spomienkami. A hľadanie. Román čtivo opisuje mladú vdovu Emu a jej hľadanie rodinných koreňov, pričom nám ukazuje aj ďalšie postavy - napríklad jej sestry, ktoré viac-menej úspešne nachádzajú cestu ako pomôcť týmto zraneným dušiam... Zápletka je opísaná postupne, pomaly, ale pútavo. Osudy jednotlivých žien sa pred nami rozvíjajú ako lupene kvetov - pomaly, no každú fázu môžeme vnímať ako krásnu a hodnu obdivu. Obdivu k majstrovstvu autorky a jej schopnosti citlivo a zároveň jasne opísať tak ťažké témy v spojení s prekvapujúco prepleteným rodinným príbehom postáv. Je tu napätie i hravosť, záhady i vedomosti, odhalenie neuveriteľných súvislostí i romantika a silné priateľstvo... a bylinky, vône, liečivý dotyk kvetov. Ešte som len kúsok za polovicou knihy, ale verím, že budem rovnako spokojná až do konca. 

Aj teraz v zime čítam niektoré knihy z vydavateľstva zachej.sk. 

Už som vám spomínala knižku Pražské Jezuliatko. Tú som čítala už pred Vianocami. Po Novom roku som začala postupne preberať knižku 40 dní duchovného boja, ktorú napísal Piotr Glas. Je to pomerne útla knižočka so štyridsiatimi kapitolami, každá na dve-tri strany. Rozhodla som sa vziať názov tejto knihy vážne a čítam si ju pomaličky postupne - každý deň len jednu kapitolu. Aby som každú tému nechala pôsobiť v mojom vnútri. Aby som autorove myšlienky postupne premeditovala do hĺbky a nechala im čas dozrieť a usadiť sa v srdci. Autor ma postupne vedie od úplných základov modlitby a vzťahu k Bohu k stále hlbším témam a zásadným pravdám. Verím, že ak vytrvám až do konca a knižku si nielen prečítam, ale aj dôsledne dodržím rozhodnutia, ktoré plynú z jej myšlienok, určite aj tento môj "boj" prinesie veľa dobrého do života a sveta okolo mňa. 

Začala som ju čítať krátko po Novom roku, takže do začiatku pôstneho obdobia budem mať knihu prečítanú (potom vám prinesiem podrobnejšiu recenziu) Na pôst si potom budem môcť nájsť zase inú knihu vhodnú na 40 dní. Dosť pravdepodobne tiež z vydavateľstva Zachej. Bezstarostný pôst [spomínam v blogu1 a v blogu2] a Uzdravujúci pôst duše som si čítala už v minulých rokoch. Teraz som sa chystala na Prelomový pôst od Richarda Rohra. Ale včera som objavila medzi novinkami vydavateľstva knižku Pôstny navigátor od J. B. Bossueta a jej opis aj ukážka uvedená na stránke na mňa zapôsobili veľmi dobre. Myslím, že som už rozhodnutá - tento pôst premodlím s pomocou práve tejto knižky. Asi bude musieť počkať aj kniha Peteho Greiga Keď Boh mlčí a hlavne jej príloha 40 denných zamyslení Keď Boh (ne)mlčí, ktoré sú tiež rozpísané postupne na celé predveľkonočné obdobie - tentoraz z vydavateľstva kumran.sk. - Alebo žeby nie?

Pomaličky si čítam aj Varovanie od Christine Watkins. Vždy v nedeľu. Priznám sa, že som dlho odolávala, asi na mňa názov pôsobil príliš silno. Ale po otvorení a začítaní sa do prvých stránok ma knižka priam pohltila. Píše sa v nej o tzv. "osvietení svedomia", keď každý človek uvidí svoje vnútro v pravde a bez príkras či výhovoriek. Mnohokrát o tomto jave hovoria vizionári posledných čias. Od veľkých a známych zjavení napr. vo Fatime po menej známe (Garabandal), či úplne súkromné zjavenia. Toto "osvietenie svedomia" bude prejavom božieho milosrdenstva, aby sme pravdivo spoznali svoje myšlienky a skutky a aby sme mohli urobiť zmeny kým je čas. Mnohí budú zhrození, pretože uvidíme svoje svedomie také aké je - bez príkras a výhovoriek. Zatiaľ som asi v tretine knihy a je to veľmi pútavé čítanie. Som zvedavá a teším sa na ďalšie stránky. Určite na mňa v knihe čaká ešte veľké bohatstvo myšlienok a svedectiev. 

Na záver dve detektívky. Aj tie predsa patria k zimnej pohode - ideálne sediac v hlbokom kresle so šálkou horúceho čaju (alebo grogu) pred krbom. 

Agátu Christie - Vraždiť je hračka sme našli pod vianočným stromčekom. Stalo sa pre nás už "povinnosťou" aby sa tam každý rok objavila aspoň jedna jej kniha. Manžel ju prečítal hneď po Vianociach, ja sa na ňu ešte len chystám. Ale verím, že už dlho čakať nebude! 

Druhú knižku som sem zaradila napriek tomu, že "biela" v názve nesymbolizuje sneh. Je to zatiaľ posledná knižka zo série o súkromnom detektívovi Cormoranovi Strikeovi a jeho sympatickej spoločníčke Robin preložená do slovenčiny. Tento rok má konečne vyjsť slovenské vydanie najnovšej knihy Roberta Galbraitha (alias J. Rowlingovej) na ktorú sa už veľmi teším. Ale ešte pred tým ako sa do nej pustím, chcela by som si oživiť štvrtý diel - Smrtiaca biela. 

A to je na dnes všetko. Želám vám radostné dni a pokojné noci. A pohodové večery - ideálne v milej spoločnosti a/alebo s dobrou knihou.