Šúpať zemiaky pri Ježišových nohách

Uplynulý týždeň bol pre mňa dosť náročný. (A nielen kvôli korona...) Takmer sa mi nechce veriť, že len pár dní pred tým som cestou z práce hľadala kešky a objavovala prvé známky jari.

V pondelok som ešte mala poobede krúžok s deťmi v škole. Akurát že niekedy medzi mojimi telefonátmi s vedením (či ešte budú krúžky a čí vôbec mám prísť) a časom začiatku krúžku náš pán primátor vyhlásil zatvorenie škôl (základých, stredných aj záujmových) - od utorka. "Takže dnes ešte máme krúžok?" uisťovali sa aj iní. Vraj áno. Tak sme flautičku mali - s jedným dieťaťom, ostatné si už mamičky odviedli do bezpečia domov. - Bol to zvláštny pocit, pohybovať sa vo vyprázdňujúcej sa škole. Taký, trochu apokalyptický. Ale snažila som sa nepripúšťať si to, len dôslednejšie dbať na hygienu. A necestovať v MHD.

Vidíte vtáčika?

A teraz?
Vletel dnu, uvidel nás, ukryl sa - v poličke. 

A potom vyletel von. Ani nepanikáril.
Vrabčiak odvážny. Urobil mi radosť. :)

Ale to bol len začiatok. Udialo sa toho v týchto dňoch viac. Osobných vecí, starosti o blízkych, zodpovednosť, láska, súcit... Niektoré skončili dobre a my sme si mohli s uľahčením vydýchnuť. Iné sú stále ešte v procese, ale ja môžem momentálne prispieť len svojou modlitbou.

Keď bolo zle a namiesto prípravy obeda som len nevládne sedela a zabíjala čas... a cítila výčitky svedomia za to, že som ešte stále ani len nezačala variť. Spomenula som si na Máriu a Martu. Obe poslúžili Ježišovi. Jedna mu chystala pohostenie, aby u nich neostal o hlade, druhá sedela pri jeho nohách a počúvala ho. A ja som si odrazu uvedomila, že môžem byť oboma. Pri Ježišových nohách najlepšie zregenerujem. A vlastne aj tie zemiaky k obedu môžem čistiť pri jeho nohách. - A tak som aj urobila. Šúpala som zemiaky pri Ježišových nohách. Až tu, pri monotónnej práci, ktorú som v tej chvíli povýšila na modlitbu, som načerpala dosť síl aby som dovarila celý obed.

Rozhodla som sa počas tohto pôstu postupne čítať knihu Uzdravujúci pôst duše od Kena Kniepmpanna. Zdá sa mi veľmi inšpirujúca, no nestihla som si ju kúpiť pred Popolcovou stredou. Kúpila som "aspoň" Bezstarostný pôst - ako nájsť pokoj v Kristovi za 40 dní od autora Gary Zimak a začala som prežívať pôstne obdobie s ňou.

Je veľmi dobre napísaná a za 40 dní naozaj človeka prevedie malými krôčikmi od bezradného strachovania sa k dôvere a radostnej slobode. Teda aspoň predpokladám, na konci ešte nie som. Spočiatku som si hovorila - výborne, len... ja už tam asi som. Autor nehovoril nič, čo by som už nevedela, alebo nepraktizovala. Napriek tomu som videla, že je to dobré a naozaj to takto funguje.

A postupne, zvlášť pri tom, ako sa okolo nás (a okolo nás v užšom zmysle) okolnosti pritvrdzujú a moje srdce postupne ovíjajú obavy a strachy rôzneho charakteru... už prichádzam ku kapitolám, ktorých sa chytám ako loď kotvy. Mnohé myšlienky z tej knihy mi pomáhajú prekonať súčasné búrky.

Najistejšou kotvou a prístavom pokoja pre katolíkov je Eucharistia - živý Ježiš vo Sviatosti Oltárnej.

Vo štvrtok som prežívala vyvrcholenie všetkého toho napätia. Bola som si istá, že ak nenájdem skutočný odpočinok, tak všetok ten stres odležím (v lepšom prípade s obyčajnou chrípkou). Potrebovala som "nutne" stráviť aspoň hodinku pred sviatostným Spasiteľom. Sväté omše boli v tom čase už pre verejnosť (na Slovensku) zakázané, ale kostoly (aspoň niektoré) sú ešte otvorené na súkromnú modlitbu. Nakoniec sme zakotvili v Marianke - pútnickom mieste neďaleko Bratislavy. Bazilika bola takmer prázdna, ale Ježiš tu na mňa čakal. A ja som strávila hodnú chvíľu ponorená v Jeho Milujúcom Srdci a v náručí Jeho Matky Panny Márie. Tu som nabrala pokoj a silu do ďalších peripetií napätia a stresu. Som naozaj vďačná Pánovi za takúto oázu, za jeho neustálu prítomnosť, za pokoj a silu, ktorú nám dáva vždy keď za ním prídeme.

"Kto je smädný, nech príde ku mne a pije. A z jeho vnútra potečú prúdy živej vody."
"Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním."

To sú prísľuby, ktoré sa v takýchto chvíľach napĺňajú. Do bodky.

Teraz už som v domácej karanténe. Môžem si dopriať čas na aktivity, ktoré som v obyčajných dňoch nestíhala. Je toho veľa, čo by som mohla robiť. No akosi mi "nechutia" tak, ako by som si myslela. Stále je tam akási "pachuť," ako sa vyjadrila Lenka vo svojom blogu (mimochodom veľmi dobre vystihla aj moje pocity). Viac ma láka stále sledovať nové správy (to si už musím vrámci psychohygieny zakázať!) alebo modliť sa. Ostáva nám ešte osobná modlitba, modlitba v rodine, spoločenstvo modlitby a liturgia cez internet (link)... a veľmi som vďačná aj za náš výhľad z balkóna. V peknom počasí môžem jednoducho sedieť (alebo stáť) na balkóne a vnímať Ježiša vo svätostánku nášho farského kostola len niekoľko sto metrov odo mňa. Čo na tom, že kostol je zatvorený? Ježiš tam stále je. A mám ho na dosah ruky aj keď neopustím náš byt.

Po dlhom čase si zase kreslím, čo ma oslovilo z Božieho Slova. 

Na záver sa s vami podelím o obrázok... Liturgické čítania na tieto dni až obdivuhodne korešpondujú s tým, čo práve prežívame. Najmä žalmy. Aj čítanie o Jozefovi. A o žene pri studni a živej vode... Každý deň ma zasiahne Božie Slovo čítané na sv. omši.

A verše z knihy proroka Jeremiáša sa mi v mi v mysli prekreslili do obrázku o ktorý sa chcem podeliť aj s vami. Musela som si ho nakresliť.

"Požehnaný človek, čo dúfa v Pána, Pán bude jeho oporou. Bude ako strom zasadený pri vode, ktorý k potoku vystiera korene; nebude sa báť, keď príde horúčosť, jeho lístie zostane zelené; ani v suchom roku nebude mať starosti a neprestane rodiť ovocie." (Jer 17, 5-10)

V ťažkých časoch je výborným liekom aj Žalm 91. Užívam ho teraz hodne.

Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva
a v tôni Všemohúceho sa zdržiava,
povie Pánovi:
"Ty si moje útočište a pevnosť moja;
v tebe mám dôveru, Bože môj."

Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov
a zo zhubného moru.
Svojimi krídlami ťa zacloní
a uchýliš sa pod jeho perute.

Jeho pravda je štítom a pancierom,
nebudeš sa báť nočnej hrôzy,
ani šípu letiaceho vo dne,
ani moru, čo sa tmou zakráda,
ani nákazy, čo pustoší na poludnie.

I keď po tvojom boku padnú tisíce
a desaťtisíce po tvojej pravici,
teba nezasiahne.
Budeš sa môcť dívať vlastnými očami a uvidíš,
ako sa odpláca hriešnikom.
 
Lebo tvojím útočišťom je Pán,
za ochrancu si si zvolil Najvyššieho.
Nestihne ťa nijaké nešťastie
a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma,

lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe,
aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.
Na rukách ťa budú nosiť,
aby si si neuderil nohu o kameň.

Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji,
leva i draka rozšliapeš.
Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho,
ujmem sa ho, lebo pozná moje meno.

Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším
a budem pri ňom v súžení,
zachránim ho i oslávim.
Obdarím ho dlhým životom
a ukážem mu svoju spásu.

Už to chcelo veselú jarnú výzdobu. 

Tulipány od Darinky. Mám ich veľmi rada - vždy nám rozjasnia byt.

Ešte jedna dôležitá vec - nesmiem zabudnúť na vďačnosť. To je liek, ktorý zaberá na každú trudnomyseľnosť. Rozhodla som sa, že si chcem zase zapisovať všetky veci, za ktoré som vďačná. Už sa z toho stávala rutina a v poslednom čase sa síce usilujem za všetko ďakovať, ale len modlitbou v duchu. No viem, že ak budú veci zapísané fyzicky na papieri, sila vďačnosti bude omnoho väčšia. A teraz to naozaj potrebujem. Takže verím, že nasledujúci príspevok bude po dlhšom čase zase o vďačnosti.

Zatiaľ vám želám pokojné a napriek všetkému radostné dni.