Letitia svetu: Hromničky aj v karanténe

streda 3. februára 2021

Hromničky aj v karanténe

Radostný deň vám všetkým želám.

Včera sme oslávili sviatok Obetovania Pána. (Štyridsať dní po narodení Ježiša ho Jozef a Mária priniesli do chrámu "predstaviť Pánovi" a zasvätiť ho ako každého prvorodeného. Pri tom ho staručký Simeon a prorokyňa Anna spoznali ako prisľúbeného Mesiáša.) Ľudovo sa tento sviatok nazýva Hromnice a je známy okrem iného tým, že v tento deň sa v kostole posviacajú sviečky - hromničky, ktoré nás majú chrániť pred búrkou a každým nebezpečenstvom.

Tento rok sa nemôžeme zhromažďovať v chráme a teda ani sviečky nám v kostole neposvätili, ale nechcela som sa tejto tradície vzdať. Viem síce, že pred každým nebezpečenstvom ma chráni Boh a nie nejaká sviečka, ale verím aj v silu modlitby Cirkvi. Nie vždy sa viem ponoriť do modlitby. Nie vždy viem prosiť o ochranu so správnym úmyslom. Ale pre podobné situácie tu máme tzv. sväteniny. Sú to požehnané predmety, ktorých používaním sa pripájame k modlitbám celej Cirkvi. Rozhodnutie zapáliť sviečku a nechať ju horieť je už modlitbou. A spolu so mnou sa vtedy modlí celé nebo. Aj ja sa s väčšou láskou a dôverou (a vytrvalosťou!) viem vtedy obracať k Bohu, odovzdať sa do Jeho vôle a očakávať Jeho pomoc.

Vždy na Hromnice nechávam požehnať sviečky, pri ktorých sa potom modlím po celý rok. Potešilo ma, keď som zistila, že aj pri omšiach vysielaných on-line bude požehnanie sviec. Myslím, že aj cez priamy prenos pomocou technológií je požehnanie účinné. Ale aby nebolo nijakých pochybností, vyrobila som si tento rok hromničky z vosku, ktorý mi ostal z iných, tiež posvätených sviečok. Takže mám "nové" sviečky z "posväteného" vosku.

Ako na to?

Jednoducho povedané, zohrejeme vosk (vo vodnom kúpeli) a nalejeme ho do vhodnej nádoby s pripraveným knôtom. Podobne ako som to robila napr. pred dvoma rokmi [link].

Minulý rok som na tento účel roztopila len niekoľko rovnakých fialových sviečok. Tentoraz som použila zbytok fialového vosku a do ďalšej várky som dala viacero rôznych bielych sviečok. Neviem, či tam ostali kúsky iných farieb, ktoré sa v roztopenom vosku zmiešali, alebo priveľa nečistôt (napr. sadze alebo sem-tam kúsok obhoreného knôtu, ktorý som po roztopení vosku vytiahla), ale výsledné sviečky nie sú vyslovene biele, majú trochu "špinavý" odtieň. Nevadí, svojmu účelu poslúžia aj tak. A v budúcnosti asi skúsim pridať do vosku aj nejaké výraznejšie farbivo, ktoré preváži.

Ale možno vás zaujali tie oranžové sviečky, čo vyzerajú ako rozkrojené mandarínky?

Už minulú zimu som podľahla nápadu z internetu a skúsila som si vyrobiť "olejovú lampu" z mandarínky.

(Keď som včera hľadala blog-post o tejto sviečke, zistila som, že mám obrázok len na sociálnych sieťach - [link]. - "Skúšala som vyrobiť olejovú lampu z mandarínky. Musela som to skúsiť niekoľkokrát, kým sa mi podarilo zachovať v strede ten "knot". Ale nakoniec to vyšlo. A horí! Detská radosť." - 8. december 2019)

Olejová lampa z mandarínky

Postup je jednoduchý.

Mandarínku rozkrojíme na polovicu (alebo rozkrojíme len šupku), mandarínku vyberieme tak, aby v prostriedku ostal "knôt". Tým pádom už nepotrebujeme ďalší knôt, zapálime ten, čo ostal z mandarínky. Do vytvorenej šupky nalejeme rastlinný olej (napr. olivový), počkáme niekoľko minút kým šupka nasiakne olejom a môžeme zapáliť. "Lampa" bude horieť tak dlho, kým do nej dolievame olej. Vydrží aj niekoľko dní.

(Podrobný postup si môžete pozrieť napr. na videu [YouTube - 1min], [YouTube - 4min, český komentár]

Tentokrát som do pripravenej mandarínkovej šupky skúsila naliať roztopený vosk.

Najprv som topila včelí vosk vo vyradenej polievkovej lyžici nad sviečkou. Vosk mal dosť tmavú zelenú farbu a nie som si istá, či sa mi páči odtieň výslednej sviečky. Ale potom som medzi úlomkami nazbieraného "recyklovaného" vosku našla kúsky žltého vosku, alebo bieleho so stopami červenej. Na ďalšie sviečky som použila ten a s výsledkom som veľmi spokojná.

Navyše sa mi už nechcelo tak dlho držať lyžicu nad sviečkou, tak som si vyrobila improvizovaný kahanček z vyhoretej čajovej sviečky a kúska drôtu. Nabudúce si vyrobím pevnejší a možno aj krajší stojan, ale teraz mi poslúžil aj tento.

Všetky sviečky som nechala cez noc poriadne vychladnúť. (Niektoré ma prekvapili, ako zmenili tvar - vosk chladnutím zmenšil objem.)

Na druhý deň už bol sviatok Hromníc a čas sviečky požehnať. Tak som ich nachystala v blízkosti televízora a čakali sme na sv. omšu...

Sv. omša z Vatikánu s pápežom Františkom

Požehnanie sviec v Šaštíne
(Celý príbeh vám porozprávam azda niekedy inokedy)

Pre úplnosť som si ešte na internete našla text požehnania sviec a doma sme si ho znovu prečítali a sviečky pokropili svätenou vodou. Sú to naozaj silné slová, ktoré ma dosť povzbudili. Môžete si ich prečítať aj vy - [link].

Dúfam, že ste si aj vy užili sviatok Obetovania Pána - Hromníc. Budem rada, ak sa so mnou podelíte o váš spôsob slávenia tohto sviatku. Teraz vám už len zaželám príjemné dni a radostné prežívanie fašiangov - času pred začiatkom Veľkého pôstu.

A všetkým zasväteným osobám vyprosujem veľa milostí, radosť, lásku a vytrvalosť v ceste, po ktorej ich vedie Pán.

PS: Nedávno som objavila v archíve TV LUX reláciu Tvorivo. Pred napísaním tohto blogu som si pozerala nejaké staršie diely a aha, čo som našla - výrobu sviečok odlievaním do formy. Tak ak by ste chceli, môžete sa inšpirovať pre svoju tvorbu aj tu - [link TV LUX]