utorok 16. februára 2021

Vďačná chvíľka (23. 1. - 5.2)

Radostný deň vám všetkým želám! 

V poslednom čase si akosi ťažko hľadám čas, aby som si sadla k počítaču a zapísala myšlienky, ktoré sa mi preháňajú hlavou. A čo je horšie, nedarí sa mi zapisovať si ich ani perom na papier. Takže, hoci som mala zopár nápadov k tomuto blogu, asi aj dnes len vymenujem niektoré z darov, ktorými som tak štedro obdarúvaná každý deň. Tu sú: 
 
Na mojom stole. Láska k synovi. Láska syna.

Z mojich tisíc darov: 
23.1. - 5. 2. 2021

Som vďačná za Život. 
Za dobré jedlo. Napr.: Lokše. Kapusta. Kačka... Fašiangy. Chuť. Nasýtenie. Varenie. Radosť z prípravy jedla pre mojich drahých. Aj následná únava. 
Zvedavosť. Túžba. Skúmanie. ... A následná radosť. 
Farebné škvrny na kuchynskej doske. Radosť z farby. Sloboda tvoriť. 
Láska k synovi. Spoločná modlitba. Rodinná liturgia. Rodina. Že aj teraz môžeme byť spolu. 
Štrikujem (a páram a zase štrikujem) s láskou.

Upečený chlieb. 
Modlitba za jednotu. Spoločenstvo kresťanov. Farebné rybičky ešte visia... 

Slnko svieti do okna. 
Ovsená kaša na raňajky. Ryba na obed. Chlieb pre hladných. 




(29. 1.)  Pieseň, ktorú si počul:
 
"Tvoja láska k nám je nekonečná. 
Ty si Pán. Ty si Boh. Ty si malý kúsok chleba
Ty si prišiel k nám ako malé dieťa. 
Ty si Pán. Ty si Boh s nami - Emanuel." 

Malý kúsok chleba - Boh v rukách človeka - Eucharistia. 

Eucharistia - Sviatosť Oltárna - Sväté prijímanie - chlieb premenený na Telo Kristovo. Tak veľmi mi chýba. Ale som vďačná. Pretože viem, že je tu. Prichádza k nám - na zem. Prichádza v chrámoch, v kaplnkách - v rukách kňaza. Aj keď tam nie som, nemôžem byť. Aj keď sa dívam iba cez obrazovku počítača alebo televízora (a niekedy mám pocit, že som tak strašne ďaleko!). Ale je tu. Je tu s nami. Aj keď ho teraz nemôžem prijať sviatostne, môžem sa s ním spájať duchovne. Je tu. Je stále pri mne, pri nás. Dáva sa nám. Žije vo mne a ja môžem žiť v Ňom. Prichádza do srdca ako duch. Ako láska, ktorá ma objíma. LÁSKA, ktorou smiem milovať ľudí okolo seba. 

Tak veľmi túžim prijať hostiu. Tak veľmi túžim sedieť pred svätostánkom v tichej modlitbe. Kľudne bez slov. Len sedieť a byť tam s Ním. Som vďačná, že sa môžem aspoň z okna dívať na "Jeho dom" - kostol neďaleko nášho domu. A dúfam, že snáď, čoskoro... budeme môcť prísť k Nemu aj fyzicky a sedieť pri Jeho nohách, v Jeho chráme. 

Zatiaľ adorujem kríž na stene. A čítam Jeho slovo. Hľadám si tiché miesto v byte, kde budem počuť Jeho tichý hlas, ktorým sa mi stále prihovára. Chcem tráviť čas s tým, ktorý ma tak veľmi miluje. A som vďačná za tú túžbu. Za to volanie. Že On nechce, aby som ostala sama, aby som sa uspokojila s tým, čo je. On chce, aby som ho hľadala. Aby som bola smädná - aby mi mohol dať piť. Aby som bola hladná - a On mi dá jesť. Aby som ho hľadala celým svojím srdcom - a On sa mi dá nájsť... 


Prechádzka na Devín (zase) a popri rieke Morave. Pohyb. Príroda. Vzduch. Stromy - spiace, skrútené, mnohé s konármi, či koreňmi vo vode rieky Moravy. Spiaca príroda. Vodné vtáctvo. Kormorán pristávajúci na hladine. 

Slnko na balkóne. Čas na slnku (na balkóne). Babička (na balkóne). Modlitba (na balkóne). Pučia mi narcisy z cibuliek, čo čakali na vyhodenie (na balkóne). Prísľub jari, tepla, farieb, života.

Pečiem čokoládové koláčiky k nedeli. 
Čítam Božie Slovo. 

Odkladáme posledné zbytky Vianoc. Som vďačná za krásu (ktorú znova ukladáme do krabíc, aby sme ju o rok zase s láskou vytiahli). Za snahu vzájomne si robiť radosť. Službu lásky. Upratané ihličie. Uvoľnený priestor. Rytmus času. 

Ovsená kaša na raňajky.

....... ....... .......
"Dokonalá láska vyháňa strach."
a
"Boh ma miluje dokonalou láskou."
....... ....... .......

Liturgia - sv. omša a posvätenie sviec (aj keď "len" cez obrazovku). 

Mobil s pripojením na internet a aplikáciou YouTube. Keď zlyhal počítač, boli by sme zmeškali takmer celú liturgiu, ale mohli sme ju sledovať na smartfóne. Vďaka za techniku, aj za tú "záložnú". 

Stojan na mobil, čo nám syn vyrobil. Sledovanie liturgie bolo pohodlnejšie a dôstojnejšie, než keby som mobil musela držať v ruke. 

Stojan na mobil


Radosť z farby. Sloboda tvoriť. (Červená kapusta a pH)

Skúmanie. Farebné škvrny na kuchynskej doske - lopáriku.

(3.1.)
Sviečka. Svetlo. Liturgia (cez obrazovku). 
Spoločný čas. Modlitba pri "čerstvej" hromničke. 
Božia láska k nám. Vzájomná láska. 
Vzory - ľudia, ktorí nás povzbudzujú robiť dobré veci. Obetovať sa. Žiť obetavo. 

Svetlo. Hra svetla a tieňov.

Na Hromnice sme odložili už aj posledné zbytky Vianoc. 



Zisťujem, že aj keď ma mnohé veci mrzia, mnohé mi chýbajú, a život je už veľmi dlho tak nejako... divný - ak každý deň hľadám dary, ktorými ma Boh obdarúva, vždy nájdem aspoň kúsok radosti. 

Nie je to nejaká náplasť, ružové okuliare, alebo prichválenie si toho, čo je objektívne zlé. Nie je to hra na Pollyannu. Je to zrniečko v srdci, ktoré klíči a prerastá celou osobnosťou. A ja viem, že SOM MILOVANÁ. Že je tu niekto, komu na mne záleží. A ja môžem prežívať hlboko vo svojom srdci radosť. Radosť, ktorú mi nemôže nikto a nič vziať. 

Nikto a nič. Aj keď niekedy frflem, viem, že stačí obrátiť list a pozrieť sa na všetko "zhora" - z tej strany, z ktorej sa díva Boh. A aj keď ešte zatiaľ nedovidím to, čo vidí On, môžem veriť, že On vidí. On vie. A vo svojej nekonečnej láske mi dáva len to najlepšie. Aj keď niekedy by som za najlepšie považovala niečo úplne iné, verím, že On vie (aj to, čo ja ešte nevidím).

Rybičky ešte visia na dverách. 

Farebné a veselé. A slobodné. 

Lákajú k modlitbe - za jednotu.
A za slobodu. A radosť - v každej situácii.

Želám sebe aj vám, aby sme vždy pestovali v sebe to semienko radosti. Aby sme vždy vedeli nájsť niečo, za čo môžeme byť vďační a aby sme boli aj napriek niekedy ťažkej prítomnosti slobodní tešiť sa aj z maličkostí.


.................................
PS: Aj keď neskoro, tu je zoznam darov od Ann Voskampovej:


Radostný február všetkým! 
L.

2 komentáre:

  1. Děkuju, je to velmi inspirativní čtení. Moje touha po Bohu je hodně vypnutá a musím se za ni modlit a myslet na to, že je potřeba.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem Lenka, som rada, že niekoho inšpirujem.
      Ono je to asi prirodzené, že to, čo si dlhý čas odopierame nám po istom čase akoby prestane chýbať (nepociťujeme, že nám to chýba - zvykneme si). Nedávno som bola skoro až "vydesená", keď som si uvedomila, že už som si takmer zvykla na dlhý čas bez omše a Eucharistie. A potom zase prišlo obdobie, keď som sa cítila úplne vyžmýkaná a nijako som si nedokázala odpočinúť, až som narazila na tento môj starší blog
      http://letitia-tiba.blogspot.com/2017/07/vdacny-utorok-v-pondelok.html
      a konečne som pochopila, čo mi chýba. :)

      "... Až v modlitbe moja duša dokáže spočinúť a konečne načerpať nových síl."

      Odstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...