sobota, 31. marca 2012

Vtáčie kŕmidlá naposledy - vyhodnotenie ankety a losovanie

Ešte raz ďakujem všetkým vám, ktorí ste sa zapojili do súťaže o naj- vtáčie kŕmidlo. každý jeden obrázok ma veľmi potešil a každá z vás si zaslúži odmenu za prácu, ktorú ste si s kŕmením vašich operencov dali.
Preto vám všetkým posielam aspoň tento diplom:


Pretože naozaj boli všetky vaše kŕmidlá najkrajšie!

*****
A teraz k výsledkom ankety
Po pripočítaní hlasov, ktoré sa objavili len v komentároch, ale už nie v ankete je poradie nasledovné:
Po jednom bode dostali Zdislava, Miya, Mariana a Hlubunda. Dva hlasy získala Nadja s jej navlečenými girlandami, tri hlasy sa ušli Gabi a Dáji. A s ôsmimi hlasmi suverénne vedie Otília s jej úžasným nadšením pre tento projekt. Už teraz sa môžete tešiť na jej hosťovský článok (rozhovor?) o donedávna neznámom nadšencovi z ich prešovského sídliska. 

Otílii teda posielam sľúbenú odmenu. (Zatiaľ vám neukážem, čo to bude, aby sme neobrali Otíliu o prekvapenie. Ale nebojte sa, určite sa pochválim dodatočne)

*****
Druhú odmenu pošlem, ako som sľúbila, tomu z vás, koho vyžrebujeme v tajnom žrebovaní. . 

Keďže máme Kvetnú nedeľu,
aj vaše mená som napísala na symbolické kvietky
 

Pre úplnú nezaujatosť sme lístky s menami zapečatili

Osudím bolo vedierko vtáčej potravy...

A aby bolo úplne vylúčené ovplyvnenie z mojej strany, víťazný kvietok vytiahol z "osudia" môj syn. 



Víťazom sa stáva...



Hlubunda a z Chaloupky na vršku! Gratulujem! 
Jej odmenu vám tiež ukážem až neskôr, keď ju dostane. 

*****
Prosím obe výherkyne, aby mi čím skôr poslali svoju poštovú adresu, aby som im mohla poslať výhru. 
Všetkým vám ešte raz ďakujem za účasť aj za fandenie. A samozrejme za to, že nezabúdate na hladných. ;-)

PS: Čoskoro sa môžete tešiť na ďalšiu súťaž. Tentoraz sa bude týkať pomoci "bezdomovcom". Teda budeme vyrábať vtáčie búdky a domčeky na pomoc rôznym živým tvorom. Trebárs aj ježkovi alebo samotárskym včelám... 

Náhodné foto 3

Zase vám prinášam pár (doslova) obrázkov, ktoré sa "naaranžovali samy". Ja som len stisla spúšť. :)

Náramkové srdiečko
(samo sa takto uložilo)


Šibalský ksichtík
(vznikol celkom náhodou)

******

Čokoládové taštičky - mlsanie na Kvetnú nedeľu

Keďže v nedeľu sa pôst nepočíta (tých 40 dní je bez nedieľ a aj my si dávame pauzičku od odriekania si sladkého), rozhodla som sa na poslednú pôstnu nedeľu upiecť niečo jednoduché - čokoládové taštičky.


Príprava je úplne jednoduchá:
Lístkové cesto rozvaľkáme "na hrúbku stebla". Rozkrájame na obdĺžniky, na ktoré poukladáme kúsky horkej (alebo várovej)  čokolády. Okraje potrieme vajíčkom, aby sa dobre zlepili a obdĺžniky preložíme na polovicu. Preložíme na plech, potrieme vajíčkom a upečieme.

Hotovo. Necháme trochu vychladnúť a sledujeme ako rodinke chutí. :)



******
Toto je posledný recept, s ktorým sa zúčastňujem Lenkinej súťaže Vraz do toho kopu lásky. Stíham na poslednú chvíľu, keďže súťaž je vyhlásená len do 1. 4. 
Nech sa páči, nechajte sa zlákať a nakuknite na rôzne recepty, o ktoré sa s nami rozhodli podeliť jej čitatelia. 

Kvetná nedeľa...


Kvetná nedela, kdes klúče dala?
"Ja som ich dala svatému Juru."
Svatý Jur volá:
"Zem sa otvára!"
Po zemi sa svící, šelijaké kvící
ruža, fiala.

Sedzte tu babičky veselé,
už vám to letečko neseme.
Pekné zelené, rozmarínové...
Sedzí baba v koši,
dzedo sa jej prosí:
"Daj babička vajíčko, lebo dve,
šak ti z nich maličko ubudne!"




Tak ma učila spievať moja babička. A potom, na Kvetnú nedeľu nachystala letečko (čosi ako máj - mladý stromček ozdobený maľovanými vajíčkami a farebnými reťazami), obliekla ma do trnavského kroja a poďho, zaspievať aj susedom.

Práve vďaka mojej babičke poznám niektoré ľudové tradície a piesne a rada si na ne spomínam. Každý rok si doma zaspievam: "Kvetná nedeľa..." Tento rok som sa chystala vyzdobiť lipu pred chalúpkou na spôsob letečka. Len škoda, že tento víkend tam nie sme. A ani inú "haluz" sme si už nestihli zohnať. Možno na rok. :)

štvrtok, 29. marca 2012

Všetky farby - marec

Chodiť po svete s otvorenými očami...


Radostný apríl vám želám!
Leti.

................
"Všechny barvy...", jednou za měsíc, inspirováno přírodou. 
Cílem je: stále si připomínat, jak nádherný svět stvořil Bůh (a dal nám ho na starost), a že tu nádheru máme přímo pod nosem (na zahrádce, v lese, na cestě do práce...) a krásné fotky nemusí vznikat jenom na exotické dovolené.
Naučit se dívat, jaké množství barev nám příroda každý měsíc nabízí. Jít světem s otevřenýma očima a vnímat krásu v detailech. (Sonja z Häusl-Vad)

streda, 28. marca 2012

Biela stužka

(Zase raz píšem tak trochu po termíne, ale hádam ešte nie príliš neskoro)

25.3.
Možno ste v týchto dňoch stretali ľudí s bielou stužkou na kabáte. A možno aj vy takú stužku nosíte... Prečo?

Ak ste boli cez víkend v Bratislave, možno ste aj vy videli veľké srdce na Hlavnom námestí vytvorené z 13 000 detských topánočiek. Vraj toľko umelých potratov bolo na Slovensku vykonaných v minulom roku.

Dvadsiateho piateho marca sme si pripomenuli Deň počatého dieťaťa. Tento deň i celý týždeň akosi viac myslíme na deti, ktoré by sa mohli narodiť, ale... niekto ich tu nechcel. Nejde mi o to niekoho súdiť, skôr myslím na tie deti, o ktorých osude sa ešte len rozhoduje (alebo bude rozhodovať). Môžeme im pomôcť? Aj my, ktorí práve nemusíme riešiť ťažké otázky vyplývajúce z neželaného tehotenstva?

Možno sa aj niekomu z nás stane, že sa nám napr. priateľka zverí so "svojim problémom". Už s ním nemusí byť sama. Ak jej nebudeme vedieť poradiť my, v poradni Alexis  každému pomôžu nájsť riešenie. Poradia, pomôžu zvládnuť najrôznejšie okolnosti nečakaného tehotenstva. Úplne zdarma a v úplnej diskrétnosti.
(Kontakt: http://www.alexisporadna.sk/, telefón: 0911 350 200 (T-Mobile), 0917 350 200 (Orange))

Možno bude potrebovať materiálnu pomoc. Možno jej chýbajú tak základné potreby ako bývanie, oblečenie, strava... Konkrétnu pomoc - aj materiálnu, núdzové ubytovanie a pod. ponúkajú na linke Zachráňme životy.
Alebo naopak, vy by ste chceli pomôcť a neviete komu? Možno hmotne, alebo skôr priložiť ruku k dielu? Na stránke http://www.zachranmezivoty.sk/ nájdete viac podrobností ako sa možno zapojiť.

Obrázok prevzatý z blog.sme.sk

No asi najdôležitejší je náš postoj. Vždy mi je smutno, keď mamičku, ktorá sa napriek ťažkej situácii rozhodne donosiť dieťa niekto nazve nezodpovednou. :( Často je viac počuť tých, čo hlásajú kultúru sebectva a pohodlia, ako tých, čo veria životu so všetkými ťažkosťami, ktoré môže priniesť. Myslím, že tie ženy (iste aj otcovia) potrebujú o to  viac počuť, že niekto ich chápe a že to, čo teraz považujú za problém bude pre ne raz neoceniteľný dar. Alebo pre iných. A určite pre to dieťa. Akokoľvek to teraz nevyzerá. Nebojte sa. :)

Nedávno som napríklad na jednom blogu čítala  príspevok o tom, akým požehnaním je pre nich dieťa s Downovým syndrómom. Vlastne počula som viac podobných príbehov. Zdá sa mi, že na základe informácií, ktoré sa dostanú k bežnému človeku si vytvárame zbytočné strachy pred vecami, ktoré sú len iné. Nie nutne zlé, len iné. Iste, prinášajú niektoré obmedzenia a vyžadujú námahu... ale bojíme sa ich hlavne preto, že sú iné a nerozumieme im, nepoznáme ich.
Myslíme si, že kto neprežíva také "radosti" ako my, je nutne nešťastný. Ale to nie je pravda, môže byť šťastný iným spôsobom. A možno čistejšie, krajšie, plnšie, než my.
Nemusí to byť tak zlé, len keby nám to mal kto povedať, dodať odvahu, silu...

Keďže verím v silu modlitby, rozhodla som sa ju využiť aj v tejto situácii. Na sviatok Zvestovania Pána (tento rok bol posunutý na 26.3.) som prijala do duchovnej starostlivosti jedno dieťa, ktorému hrozí umelý potrat. Neviem ktoré, to vie len Pán. Ale budem sa zaň modliť každý deň po dobu 9 mesiacov. A asi aj potom, však iste bude potrebovať Božiu pomoc aj po narodení. Verím, že sa raz stretneme na druhom svete v krásnom objatí.

Pane Ježišu, pod ochranou Tvojej Matky Márie, ktorá Ťa porodila s láskou a sv. Jozefa, muža dôvery, ktorý sa staral o Teba po narodení, prosím Ťa za mnou duchovne adoptované nenarodené dieťa, ktoré sa nachádza v nebezpečenstve smrti. Prosím, daj jeho rodičom lásku a odvahu, aby svoje dieťa nechali žiť život, ktorý si mu určil Ty sám. Amen.

utorok, 27. marca 2012

Bryndzové slimáky

Na večeru sme mali pečené slimáky ;-)
Nie tie živé, iba z lístkového cesta. Už dlho som mala chuť vyskúšať si recept, ktorý som našla u Moniky Brýdovej (určite je aj všelikde inde). Pôvodné slimáky by mali byť so šunkou a syrom na spôsob pizze, ale ja nemám rada tepelne upravenú šunku, tak mi veľmi padla vhod alternatíva s plesňovým syrom (Niva).

Keď som sa konečne odhodlala slimáčiky upiecť, len sa po nich zaprášilo. Ani odfotiť som ich nestihla ;-)
A tak sme sa už o pár dní rozhodli upiecť ich znova. Ale nastal problém: v chladničke už čakalo rozmrazené cesto, no zásoby syra veškeré žádné. Našťastie sme mali kúpenú bryndzu. A bryndzové slimáky nám chutili možno ešte viac, ako nivové. Mňam!

Toto je už tretia várka za krátky čas.
Konečne som ich stihla odfotiť skôr ako sa všetky zjedli ;-)

Potrebujeme:
1 lístkové cesto
200g (cca, záleží od veľkosti cesta) bryndze
5 lyžíc (cca, robila som to od oka) bieleho jogurtu (alebo kyslej smotany)
kôpor (dala som dosť veľa, lebo máme kôpor radi)
1 vajíčko na potretie

Postup:
Lístkové cesto vyvaľkáme na obdĺžnik.
Pripravíme si plnku: Bryndzu rozdrobíme, pridáme toľko jogurtu, aby nám vznikla krémová hmota a kôpor (použila som sušený a dala som ho tam naozaj hodne). Všetko spolu dobre zmiešame, až vznikne hladká hmota, ktorá sa nám bude dobre roztierať na cesto. Môže byť aj redšia.
Plnku rozotrieme na cesto až po bočné okraje (aby krajné slimáčiky neostali bez plnky). Necháme suchý len horný okraj na zalepenie "rolády".
Zatočíme do rolády a okraj zalepíme vajíčkom, aby sa nám slimáky nerozbaľovali.

Poukladáme na plech a natrieme vajíčkom. Alebo použijeme vychytávku, ktorú som tiež našla u Moniky a namiesto natierania slimáky do vajíčka namáčame.
Upečieme do zlatista v rozohriatej rúre (mne to vychádza cca 25-30 min / 200°C).

Väčšinou miznú z plechu veľmi rýchlo. ;-)

Dobrú chuť!

Myslím, že by to bol veľmi dobrý záhryzok (snack - alebo šnek?) k vínu. Až niekedy budeme mať na večer hostí, už viem, čo im ponúknem.

A takto mi rastie rukola. Mňam!

******
S týmto receptom som sa zapojila aj do súťaže Vraž do toho kopu lásky u Lenky včelky.

Rýpeme sa v zemi :)

24.- 25.3.2012.
Už definitívne dorazila jar - aj do nadmorskej výšky 700 m. Hneď po príchode na chalúpku nás vítali veselé hlavičky žltých krokusov. Z diaľky som si myslela, že sú to podbele, tak boli maličké.





Zem už je kompletne rozmrznutá, tak sme sa mohli do sýta rýpať v zemi.

Ešte stále ospalá tráva ma priam volala, aby som ju pohrabala. A samozrejme sme veľa sadili. Posadili sme topinambury, alebo heliantusy, ako ich volala kedysi moja babička. (Ďakujem, Gabi! A musím ti pochváliť záhradku - je snáď ešte krajšia ako na fotkách! ;) ) Zasiala som semienka jarnej cibuľky a redkvičky, očistila záhon pažítky a petržlenu na vňať, čo sa snaží rásť už od vlani. Aj medovku som trochu upravila, aby som ju niekedy v zápale pletia nevytrhla spolu s burinou. ;-)

Gaudi zasadil jalovce, ktoré sme cestou kúpili. A pri tej príležitosti sa mu podarilo vykopať zatiaľ rekordný balvan. Môžete si tipnúť, koľko meria. Ale správnu odpoveď sa dozvieme až po Veľkej noci, pretože sme ho už nestihli (zabudli) odmerať. Asi si začneme písať knihu rekordov, táto skala už naozaj stojí za zaznamenanie.

Vľavo balvan sediaci v jame,
pravo jalovec  čakajúci   vo vedre.




Už je vonku. 


A na záver malá hádanka. Čo si myslíte, že je toto?

Svoje tipy môžete písať do komentárov. Odpoveď napíšem čoskoro! :)

PS: Od soboty máme už zapojené takmer všetky lampy. Elektrikárovi to šlo krásne od ruky. Ešte treba dokončiť svetlá nad kuchynskou pracovnou doskou a nad schodami. To zase nabudúce. :)

streda, 21. marca 2012

Yarn along - pletieme spolu 4

Nezabudnite hlasovať o najkrajšie kŕmidlo ;-)
Vote for the most beautiful bird-feeder - - ->

********
A zase je tu streda, kedy sa stretávame u Giny s pletením a čítaním.
Vo štvrtok som konečne vypla dokončenú "vtáčikovú" záclonku.


Od soboty už visí v chalúpke na okne.



A prečítala som si knihu Gregorova vesmírna naháňačka za pokladom. Ako som minule písala o knihách môjho syna, dostala som chuť na niečo dobrodružné. :) Kniha je písaná zaujímavým štýlom a dej, aj keď trochu jednoduchý je pre mladých napínavý. Čo nás na knihách manželov Hawkingovcov najviac zaujalo sú vedecké vsuvky medzi dejom. Občas je dej prerušený niekoľkými stranami textu o rôznych vedeckých objavoch a teóriách, ktoré sú písané jednoduchým štýlom prístupným pre deti. Čitatelia sa tak pomedzi napínavý príbeh môžu dozvedieť veľa zaujímavého o astronómii. Akurát, nášho čitateľa (a aj mňa) dej knihy zaujal natoľko, že sme nemali čas odkladať jeho pokračovanie kvôli vedeckým poznatkom. A či bude chuť prečítať si odborné časti po dočítaní knihy - to už je na každom čitateľovi. Ale aj bez toho sa po prečítaní knihy človek dozvie všeličo zaujímavé o vesmíre, vesmírnych telesách a podobne. Konkrétne vo "Vesmírnej naháňačke za pokladom" sme sa dozvedeli o podmienkach na rôznych planétach v závislosti od ich veľkosti a vzdialenosti od slnka (najbližšej hviezdy), spoznali sme zloženie atmosféry a "vyskúšali sme si" spolu s hlavnými hrdinami pobyt na nich. Dokonca sme "boli" na jednej z planét dvojhviezdneho súhvezdia Alfa-Centauri.



Teraz sa mi už suší ďalšia záclonka. Doháčkovala som ju síce už pred pár mesiacmi, ale na škrobenie a vypínanie došlo až dnes. A tretia - najstaršia musí počkať ešte do zajtra, pretože mám len jeden kartón a obmedzené množstvo špendlíkov.
A ešte jedno tajomstvo sa dnes sušilo - ale keďže je tajné, tak vám ho zatiaľ neukážem. Alebo dobre, ale iba kúštiček. ;-)




Viac podobných príspevkov
nájdete po kliknutí na obrázok.

pondelok, 19. marca 2012

Laetare v Hronskom Beňadiku

Už ste hlasovali o najkrajšie kŕmidlo? Nie? Tak to rýchlo napravte ;-) Článok s obrázkami kŕmidiel je tu nižšie, anketa na hlasovanie v pravom menu. 
Hotovo? Teraz sa môžete pokojne usadiť a čítať ďalej. :)

18.3.2012
V novobanských farských oznamoch sme sa dočítali, že v túto nedeľu bude v Hronskom Beňadiku púť k sviatku sv. Jozefa. Sv. omša mala byť o 10:00. Nie je to z Novej Bane ďaleko, tak sme sa vybrali osláviť sviatok do Beňadiku.

Nakoniec to bolo dosť inak, k sv. Jozefovi boli len prosby a záverečná pieseň, cca o 10:00 začínala ešte len modlitba krížovej cesty (vonku) a omša bola až o 11:00. Ale neľutujem, hoci bol kostol vymrznutý ako chladnička, a omšu sme teda trávili pred kostolom, kde bolo aspoň o pár stupňov teplejšie aby sme neprechladli, načerpali sme hodne - povzbudenia, poučenia, oživenia, radosti, krásy, spoločenstva...





V tomto kostole uchovávajú jednu vzácnu relikviu. Originálny kúsok zo šatky, ktorou podľa tradície Veronika utrela Pánu Ježišovi tvár. Už sme si takmer zvykli, že pri každej omši sa víno premieňa na Pánovu krv, ale tu uchvoávajú stopy skutočnej ľudskej krvi Ježišovej. Získal ju už v neviem ktorom roku pre mníchov benediktínov kráľ Matej Korvín.




Modlitbu krížovej cesty viedol otec palotín z Poľska. V príhovoroch spomenul mnohé historické detaily. Žiaľ, na mnohé si teraz nespomeniem, ale celý príbeh putovania s krížom nám vyvstával pred očami veľmi živo a konkrétne.



VIII. zastavenie: Ježiš napomína plačúce ženy.
Niekedy som nevedela dosť dobre pochopiť o čo išlo pri "napomínaní plačúcich žien". Však predsa máme byť milosrdní, máme milovať blížneho ako seba, súcit s druhým považujeme za čnosť. Inokedy Ježiš hovoril: "Plačte s plačúcimi..." Prečo je teraz nesprávne, keď ženy plačú nad ním, keď trpí?
Vo svetle príhovorov pápeža Benedikta XVI k tomuto obdobiu a knihy, ktorú teraz čítam som to možno dnes pochopila. Kým Ježiš chodil po svete a uzdravoval, nikdy pokiaľ viem nehovoril: "Och ako sa trápiš, je mi ťa tak ľúto..." ale vždy mu šlo o večné dobro človeka. Najprv odpustil hriechy, až potom uzdravil, aby aj ostatní videli že má moc odpúšťať. Najprv trpiaci prejavil vieru, až potom dostal uzdravenie. Najprv je večné blaho, až potom telesné. Áno, zdravie, šťastie a všetko čo je pre nás pripravené od Otca je dobré. Ale všetko je to ničím v porovnaní s večnou radosťou a láskou ku ktorej sme povolaní, alebo naopak v porovnaní s naším oddelením sa od nekonečného dobra.
Ježiš vzal na seba kríž našich hriechov, dobrovoľne, z poslušnosti, pretože to malo zmysel. Aby sme "mali život". Našou úlohou nie je plakať nad ním a jeho utrpením. Našou úlohou je starať sa, aby to všetko nebolo zbytočné. My musíme plakať nad sebou a svojimi hriechmi, Ježiš nás volá k pokániu. Aby sme prijali Jeho obetu a aby sme sa s Ním zjednotili a prijali to nádherné ovocie jeho vykúpenia.


Ako bolo spomenuté aj v príhovore na omši: Prečo sa máme v dnešnú nedeľu radovať? (Dnes je tzv. radostná, alebo "ružová nedeľa" - Laetare.) Však do Veľkej Noci ešte zopár týždňov chýba. Mali by sme sa sústrediť na pokánie a ľútosť... Tak prečo sa dnes máme tešiť? Odpoveď je v dnešnom čítaní z Evanjelia: "Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život." (Jn 3, 16)


Tak aj vám želám veľa radosti. Dnes, zajtra, i po celý život.
Letitia.

Pod ochranou sv. Anny

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...