streda 28. marca 2012

Biela stužka

(Zase raz píšem tak trochu po termíne, ale hádam ešte nie príliš neskoro)

25.3.
Možno ste v týchto dňoch stretali ľudí s bielou stužkou na kabáte. A možno aj vy takú stužku nosíte... Prečo?

Ak ste boli cez víkend v Bratislave, možno ste aj vy videli veľké srdce na Hlavnom námestí vytvorené z 13 000 detských topánočiek. Vraj toľko umelých potratov bolo na Slovensku vykonaných v minulom roku.

Dvadsiateho piateho marca sme si pripomenuli Deň počatého dieťaťa. Tento deň i celý týždeň akosi viac myslíme na deti, ktoré by sa mohli narodiť, ale... niekto ich tu nechcel. Nejde mi o to niekoho súdiť, skôr myslím na tie deti, o ktorých osude sa ešte len rozhoduje (alebo bude rozhodovať). Môžeme im pomôcť? Aj my, ktorí práve nemusíme riešiť ťažké otázky vyplývajúce z neželaného tehotenstva?

Možno sa aj niekomu z nás stane, že sa nám napr. priateľka zverí so "svojim problémom". Už s ním nemusí byť sama. Ak jej nebudeme vedieť poradiť my, v poradni Alexis  každému pomôžu nájsť riešenie. Poradia, pomôžu zvládnuť najrôznejšie okolnosti nečakaného tehotenstva. Úplne zdarma a v úplnej diskrétnosti.
(Kontakt: http://www.alexisporadna.sk/, telefón: 0911 350 200 (T-Mobile), 0917 350 200 (Orange))

Možno bude potrebovať materiálnu pomoc. Možno jej chýbajú tak základné potreby ako bývanie, oblečenie, strava... Konkrétnu pomoc - aj materiálnu, núdzové ubytovanie a pod. ponúkajú na linke Zachráňme životy.
Alebo naopak, vy by ste chceli pomôcť a neviete komu? Možno hmotne, alebo skôr priložiť ruku k dielu? Na stránke http://www.zachranmezivoty.sk/ nájdete viac podrobností ako sa možno zapojiť.

Obrázok prevzatý z blog.sme.sk

No asi najdôležitejší je náš postoj. Vždy mi je smutno, keď mamičku, ktorá sa napriek ťažkej situácii rozhodne donosiť dieťa niekto nazve nezodpovednou. :( Často je viac počuť tých, čo hlásajú kultúru sebectva a pohodlia, ako tých, čo veria životu so všetkými ťažkosťami, ktoré môže priniesť. Myslím, že tie ženy (iste aj otcovia) potrebujú o to  viac počuť, že niekto ich chápe a že to, čo teraz považujú za problém bude pre ne raz neoceniteľný dar. Alebo pre iných. A určite pre to dieťa. Akokoľvek to teraz nevyzerá. Nebojte sa. :)

Nedávno som napríklad na jednom blogu čítala  príspevok o tom, akým požehnaním je pre nich dieťa s Downovým syndrómom. Vlastne počula som viac podobných príbehov. Zdá sa mi, že na základe informácií, ktoré sa dostanú k bežnému človeku si vytvárame zbytočné strachy pred vecami, ktoré sú len iné. Nie nutne zlé, len iné. Iste, prinášajú niektoré obmedzenia a vyžadujú námahu... ale bojíme sa ich hlavne preto, že sú iné a nerozumieme im, nepoznáme ich.
Myslíme si, že kto neprežíva také "radosti" ako my, je nutne nešťastný. Ale to nie je pravda, môže byť šťastný iným spôsobom. A možno čistejšie, krajšie, plnšie, než my.
Nemusí to byť tak zlé, len keby nám to mal kto povedať, dodať odvahu, silu...

Keďže verím v silu modlitby, rozhodla som sa ju využiť aj v tejto situácii. Na sviatok Zvestovania Pána (tento rok bol posunutý na 26.3.) som prijala do duchovnej starostlivosti jedno dieťa, ktorému hrozí umelý potrat. Neviem ktoré, to vie len Pán. Ale budem sa zaň modliť každý deň po dobu 9 mesiacov. A asi aj potom, však iste bude potrebovať Božiu pomoc aj po narodení. Verím, že sa raz stretneme na druhom svete v krásnom objatí.

Pane Ježišu, pod ochranou Tvojej Matky Márie, ktorá Ťa porodila s láskou a sv. Jozefa, muža dôvery, ktorý sa staral o Teba po narodení, prosím Ťa za mnou duchovne adoptované nenarodené dieťa, ktoré sa nachádza v nebezpečenstve smrti. Prosím, daj jeho rodičom lásku a odvahu, aby svoje dieťa nechali žiť život, ktorý si mu určil Ty sám. Amen.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...