Kým si, keď sa nikto nepozerá? Knihovnička + Giveaway

Ako som už spomínala, kníhkupectvo Kumrán má pre nás blogerov program KNIHOVNIČKA. Zapáčila sa mi predstava, dostávať zaujímavé knižky a potom sa s vami podeliť o svoje zážitky s nimi. A tak som sa zapojila.
A pretože moja domáca knihovnička (nábytok) odmieta rásť (vlastne už ani nemá kam), rozhodla som sa, že po prečítaní knižku darujem niekomu z vás, kto bude mať o ňu záujem. Postačí, ak mi zanecháte odkaz v komentároch. Jedného z vás potom vyžrebujem a knižku mu pošlem. 

A o čom táto kniha je?

Kým si, keď sa nikto nepozerá? 

Priznám sa, že asi najviac z celej knihy ma oslovil nadpis. Očakávala som, že ma kniha usvedčí z toho, čo skrývam pred ľuďmi, alebo ako podlieham svojim náladám a telesným žiadostiam vo veciach, ktoré nikto nevidí - a nesúdi.

Úvodná kapitola ma naozaj chytila. Navnadila ma a ja som som hltala ďalšie stránky s očakávaním, že sa dozviem, ako môžem JA zmeniť svet., alebo aspoň nejaký kúsok sveta, k lepšiemu. Ako  to vyjadril autor: "...keď svoje zásady začnú uplatňovať ľudia, čo milujú Boha, a nedopustia, aby ich priveľké problémy dnešného sveta prevalcovali. ... vtedy dochádza k zmene. K veľkej zmene."

A naozaj som sa dozvedela niekoľko princípov. Niektoré kapitoly ma zaujali viac, niektoré menej. Ale kniha sa ma nepokúšala z ničoho usvedčiť. Ak by som ju mala zaradiť, povedala by som, že je to jeden z tých amerických návodov na šťastnejší (alebo ak chcete lepší) život. Ale nie v zmysle "ako si utrhnúť z koláča (majetkového, emocionálneho, rodinného, akéhokoľvek) väčší kúsok, ale skôr v zmysle "ako dať" niečo hodnotné, alebo "ako byť" dobrým, užitočným človekom. Alebo "ako prijímať", žasnúť nad nesmiernou láskou Boha ku mne a čerpať z nej silu, ochotu, oheň pre konanie všetkého toho dobra, ktoré svet (ľudia v mojej blízkosti) odo mňa potrebuje. A na rozdiel od tých "bežných návodov" neponúka ľahké ani rýchle zmeny. Ale ukazuje cestu k cieľu, ktorá vyžaduje veľa námahy, veľa bolesti a roky vernosti.

>Trocha z obsahu (ak sa chcete nechať prekvapiť, túto časť preskočte):

Prvých 5 kapitol popisuje cnosti, dôležité, aby sme vôbec niečo dosiahli. V kapitole o charaktere autor ukazuje na príklade kôrovcov prichytených na vrtuli lode naše slabosti, ktorých sa potrebujeme zbaviť. Áno, našla som si aj tú svoju ("kolóniu kôrovcov, ktoré je treba z vrtule nemilosrdne oškriabať"). Potom sa naša "loď" konečne znovu rozbehne podľa pôvodného plánu nášho Staviteľa.

V druhej kapitole ma zaujala myšlienka, že odvaha sa nerodí pri veľkých príležitostiach (typický príklad záchranára v horiacom dome), ale v každodenných malých rozhodnutiach. V kapitole o disciplíne sa autor hodne venuje sile rozhodnutia. Zaujala ma myšlienka, že je dobré rozhodnúť sa skôr, než nastane čas danú vec urobiť. Potom už ľahšie presvedčím svoje protestujúce ja, ktorému sa do "toho" práve teraz nebude chcieť. Rozhodnutie už padlo, a teraz ho už len dodržím.

Asi najviac ma zaujalo rozprávanie o vízii. Zapísala som si aj pár poznámok, ku ktorým sa chcem ešte vrátiť a učiť sa ich napĺňať. Za všetky spomeniem záverečnú myšlienku: "Radšej kráčať dopredu plný strachu, ako zostať visieť na mieste."

Po rozprávaní o vytrvalosti nasledujú štyri kapitoly o láske, ktorá má byť nežná, no zároveň prísna, obetavá, ale aj radikálna. Ale ako zvládnuť toto všetko? Ako obetavo slúžiť svojim blížnym aby som za krátky čas neostala vyhorená, vyčerpaná, sklamaná, znechutená a v konečnom dôsledku pasívna a nešťastná? O tom hovorí predposledná kapitola - Nový deň.

Posledná kapitola nám ukazuje ako konkrétne sa svet mení keď sme verní božiemu charakteru. Ukazuje nám, ako každý jeden môžeme ovplyvňovať, vlastne nielen môžeme, ale zákonite ovplyvňujeme, svet okolo nás. Aj keď sa to možno nezdá, keď o nás nepíšu v novinách a neukazujú nás v Smotánke, sme svetlom pre ľudí, ktorých každý deň stretávame. Len sa nesmieme schovávať pod mericu, ale aktívne konať všade tam, kde budeme.

>Koniec spoilera, už môžu čítať všetci. :)

Priznám sa, že ako som sa spočiatku rozbehla a hltala som niekoľko kapitol každý deň, neskôr som v čítaní značne spomalila. Ale nie preto, že by mi kniha už nemala čo povedať. Naopak, takmer po každej vete, alebo odstavci som sa musela zastaviť a zamyslieť sa, pozhovárať sa so svojim vnútrom, i so svojim Pastierom... Dúfam, že čas strávený čítaním (a nielen čítaním) prinesie svoje ovocie v mojom živote - a možno aj v tom vašom.

Tak nezabudnite. Ak by ste si chceli tiež prečítať Kým si, keď sa nikto nepozerá?, stačí napísať odkaz do komentárov. Potom už je len na náhode (alebo na "Náhode"), kto z vás sa stane novým majiteľom tejto knihy.

A. Johnsonová, Neplánované - Knihovnička + Giveaway

Knihu NePLÁNOVANÉ som prečítala jedným dychom. Poštárka mi ju priniesla v piatok a v pondelok bola kniha prečítaná. A tak môžete čoskoro po recenzii na knihu Vykúpená láska čítať moje dojmy aj z tejto novej knihy.

V úvode knihy, hneď po otvorení obálky, nájdeme krátke recenzie od významných osobností. A hneď v prvej z nich som si prečítala vetu: "Ak by vás prvá polovica knihy trochu nudila, vydržte, tá druhá vám možno vženie slzy do očí."

Nesúhlasím s touto vetou. Pre mňa bola rozhodne zaujímavejšia práve prvá časť knihy. Tu som sledovala postup mladej študentky ochotnej pomáhať tým, ktorí to potrebujú. Videla som jej nadšenie pre prácu, snahu pomáhať a chrániť bezbranných, videla som, ako stále viac verí svojej práci a spoločnosti Plánované rodičovstvo, v ktorej začala pracovať najprv ako dobrovoľníčka, ale postupne sa vypracovala až na riaditeľku kliniky. So záujmom som sledovala aj vývoj jej vzťahu k "opačnému" táboru - k tým, ako zvykla vravieť, "z opačnej strany plota". A aký vplyv na jej postoje mali práve aktivisti v boji za ochranu života (proti potratom) a ich správanie. Či už to boli niektoré trochu extrémistické, či násilne pôsobiace snahy o "zobudenie svedomia", alebo neskôr citlivé a pokojné správanie z ktorého vyžarovala láska a starostlivosť o ženy, ktoré prichádzali na kliniku. Jedno ju povzbudilo k "boju za práva a slobodné rozhodnutie ženy", druhé pripravilo pôdu pre radikálny obrat približne uprostred knihy.

Viac nechcem prezrádzať, len toľko, že som nemala problém identifikovať sa s hlavnou hrdinkou (Abby Johnsonovou) v žiadnej etape jej života. Úplne som jej verila a chápala som ju aj vtedy, keď sa zaplietala do pavučiny lží a spolupráce na interupciách, ako aj vtedy, keď odrazu precitla a s plným nasadením sa s radosťou pustila skutočne pomáhať ženám v kríze.

Po prečítaní knihy Neplánované som pochopila, že "na oboch stranách plota" sa nachádzajú rôzni ľudia. Dobrí a úprimní, aj tvrdí a nepríjemní. Dobrí a súcitní, rovnako ako sebeckí a bezohľadní. Na oboch stranách. A nie je to len o plote deliacom ľudí "pro-choice" od ľudí "pro-life". Takých plotov je v nás a okolo nás veľa. A netrúfam si súdiť tých, ktorí sú na inej strane toho-ktorého plota. Neviem, čo ich tam doviedlo. Aké okolnosti života, alebo ľudia s ktorými sa stretali. Možno ľudia z toho "môjho tábora", ktorí ich utvrdili v pocite, že musia proti nim bojovať. A možno som na tej nesprávnej strane niektorého z plotov ja...

Pochopila som tiež (hoci som to vlastne už vedela), že nemá zmysel niekoho násilne presviedčať o svojej (jasnej!) pravde. Viac pomôže úprimný záujem, snaha pomôcť a - v knihe to bolo veľmi dobre vidno - sila modlitby. Pokojná vytrvalá modlitba so skutočným záujmom o človeka má moc. Niekedy uvidíme výsledok až po rokoch. Ale Boh sa nenechá zahanbiť. Jeho plány sú úžasné a nepredvídateľné. Niekedy sa nám zdá, že modlitba nebola (hneď) vypočutá, ale to len preto, aby mohol splniť ešte úžasnejší a veľkolepejší plán. Takto teoreticky to znie strašne plocho, ale keď si prečítate svedectvo Abby Johnsonovej, azda pochopíte, čo som sa snažila povedať.

A pretože moja domáca knihovnička (nábytok) odmieta rásť (vlastne už ani nemá kam), rozhodla som sa, že po prečítaní aj túto knižku darujem niekomu z vás, kto bude mať o ňu záujem. Postačí, ak mi zanecháte odkaz v komentároch. Jedného z vás potom vyžrebujem a knihu mu pošlem. 

----------------------

Ale ešte pred tým mám milú povinnosť rozhodnúť, komu pošlem predchádzajúcu knihu: Vykúpená láska.

Meno šťastnej budúcej majiteľky knihy je... 

Andrea. 

Andrea, prosím napíš mi na mail svoju adresu, aby som ti knihu mohla poslať. 

A tým, čo nevyhrali - Nebuďte smutné, môžete sa hneď teraz uchádzať o novú knihu, Neplánované. 

Všetkým vám želám radostné dni a pokojné srdce. 

Letitia.

Knihovnička - L. Crabb, Řeč duše

Dozvedela som sa, že vydavateľstvo Kumran otvorilo pre blogerov program KNIHOVNIČKA. Ak máte aktívny blog, môžete sa zaregistrovať a vyberiete si jednu knihu, ktorú vám zadarmo pošlú. Knihu prečítate a napíšete o nej krátku recenziu - svoje dojmy na blog a tiež na stránky niektorého internetového kníhkupectva (martinus.sk). Potom si môžete vybrať ďalšiu knihu...
Zapáčila sa mi táto myšlienka a už som sa aj zaregistrovala. Nie(len) preto, aby som dostala knihu(y) zadarmo, ale páči sa mi myšlienka podeliť sa s vami o to, čo čítam.
A tak, kým mi príde prvá kniha z Kumránu, urobím si malú "rozcvičku" a podelím sa s vami o dojmy z knihy, ktorú som prečítala naposledy.

Pred Veľkou nocou som dočítala knihu Larryho Crabba Řeč duše.
Priznám sa, že som v poslednom čase len ťažko hľadala knihy, ktoré by ma zaujali. Väčšinou som mala pocit, že všetko, čo sa mi snažia, zvlášť nábožensky orientované knihy, ponúknuť, už dávno poznám. Ale kniha Řeč duše ma silne oslovila.

Možno ani nie tak prvoplánovou témou, ktorá nás "učí" hovoriť s inými "rečou duše", ako skôr myšlienkou, ktorá bola za tým. Myšlienkou o milujúcom Bohu, ktorý čaká na našu odpoveď.
Dnešný svet je zameraný na "dobrý život". Zdá sa nám, že máme právo na šťastie, dobrú rodinu, zdravie, hmotné zabezpečenie, citovú oporu... A často aj náš náboženský život nie je o ničom inom, len o tom, aby sme urobili všetko pre to, dosiahnuť "Božie požehnanie". Budeme sa viac modliť, viac angažovať vo farnosti, dodržiavať všetky prikázania, prípadne aj "dávať desiatky z mäty a kôpru", ako farizeji z Ježišovych čias. A podobne ako oni, očakávame, že nás Pán Boh "požehná" - dá nám dobrú rodinu, dobrú prácu, prekvitajúcu farnosť, dobre vychované deti...
Mám pocit, že na Slovensku nie sú očakávania "požehnania" tak výrazné ako v (americkej) kultúre, z ktorej pochádza autor, ale podobný princíp platí aj u nás. Snažíme sa zachovať náboženské predpisy a zdá sa nám, že máme právo "byť šťastní".
A tak často zamieňame prostriedok za cieľ a cieľ za prostriedok. Už nehľadáme Boha pre Neho samého, ale hľadáme Jeho požehnanie - pre naše pohodlie, pre uspokojenie našich túžob.

Určite aj Boh chce, aby sme boli šťastní. Rád nám dopraje všetko dobré... Aj šťastnú rodinu, aj zdravie, aj hmotné zabezpečenie... Ale stále tým najdôležitejším, tým jediným, na čom v skutočnosti záleží, tým jediným, pre čo sme boli stvorení a čo nás môže urobiť šťastnými je to, aby sme Milovali. Aby sme poznávali Jeho - nekonečnú lásku, a aby sme sa mu pripodobňovali. Veď len On nám môže dať skutočnú radosť, ktorú svet nemôže dať, ani vziať.

Je dobré žiť v zdraví, s milujúcim manželom, vychovávať dobré deti, udržiavať čistý domov... ale najdôležitejšie je žiť V LÁSKE. Poznať Boha a dovoliť mu aby nás miloval.
Možno práve preto niekedy potrebujeme stratiť naše pozemské istoty, aby sme pochopili, že ony nie sú cieľom, ale len čímsi navyše. Náš cieľ má byť niečo iné - pardon: NIEKTO iný.

A ešte jedna myšlienka ma v tejto knihe silno oslovila. Vtedy, keď sa cítime slabí, neschopní, hriešni... vtedy keď sme maličkí, chudobní, hladní a smädní po Spravodlivosti - práve vtedy sa môžeme stať kanálom Božej lásky a moci. To nie my pôsobíme v duši človeka, ale Boh.
My (Ja) by som to nedokázala. Ale Boh áno, Jemu nič nie je nemožné. Len mu nesmiem pliesť do cesty svoju pýchu... ;)

*************
Článok bol publikovaný aj na mojakomunita.sk

Knihomoľský blogerský "tag"

Radostný deň vám všetkým želám!

Pri poslednom článku som objavila zaujímavý komentár. Slávka z blogu Knihy a moje záľuby ma nominovala do TAG-u na svojom blogu. Neviem síce poriadne, čo to slovo znamená 0:-) ale v "zadaní" sú aj pravidlá, ktoré treba dodržať. Tu sú:

1. Povedať o sebe 10 vecí.
2. Odpovedať na 10 otázok blogera, ktorý ťa nominoval.
3. Nominovať 5 blogerov, ktorí majú menej ako 200 čitateľov za deň.
4. Vymyslieť 10 otázok pre tých, ktorých chceš nominovať.
5. Informovať blogerov, že si ich nominovala.


Tak plním...

Z knihovničky: Vykúpená láska.

Knihu Francine Riversovej Vykúpená láska (dá sa objednať napr. tu) som si vybrala na cesty. Preto ma po rozbalení zásielky trochu prekvapilo, keď som videla, aká je veľká. Zdalo sa mi, že sa mi hádam ani do batožiny nezmestí. Ale nakoniec sa nejako zmestila a ja som mohla čítať.

Príbeh knihy je veľmi pútavo napísaný a čítala som dosť rýchlo. Napriek téme, ktorá by veľmi ľahko mohla skĺznuť do lacného klišé (je to príbeh o dievčatku z ktorého sa stala najprv veľmi žiadaná prostitútka a neskôr, po mnohých peripetiách a veľkom množstve bezpodmienečnej lásky a božieho vedenia... no, nemusím hádam prezradiť všetko), som autorke všetko verila. Aj keď viem, že príbeh je vymyslený, inšpirovaný knihou proroka Ozeáša a autorka nám ním chce priblížiť Božiu bezpodmienečnú lásku k nám, bol uveriteľný.

V knihe som jasne vnímala tri roviny, hoci nevylučujem, že ich je tam viac.
V najjednoduchšom ponímaní ide o román zo života na Ďalekom západe. Príbeh nám ukazuje nevinné dievčatko, z ktorého sa bez vlastného pričinenia stala "žena pochybných mravov". Nešťastná, prázdna, zneužitá, uväznená bez možnosti nejakým spôsobom sa vyslobodiť z tohto spôsobu života, ktorý nenávidí. Niekoľkokrát sa pokúšala utiecť a nájsť si "normálny život", ale nakoniec dospela k presvedčeniu, že je to nemožné a z tejto beznádejnej situácie ju vyslobodí už jedine smrť.

Román Vykúpená láska nás učí nepohŕdať nikým pre to, akým spôsobom žije. Nevieme nič o jeho situácii, ktorá ho k takýmto činom doviedla. A takisto nevieme, ako by sme sa v jeho situácii zachovali my. Možno sme kdesi vo vnútri horší. Už samotné odsudzovanie nás robí horšími. Možno práve týmto postojom - postojom vyvyšovania sa nad "hriešnikov", sme im odrezali cestu k návratu.

Naproti tomu Michael Ozea nám ukazuje, čo dokáže bezpodmienečná láska spolu s vernosťou a pravdivosťou. Často je ľudsky nemožné zmeniť niektoré veci, ale Ozea to dokázal - nie sám, ale vďaka tomu, že počúval ten jemný hlások, ktorý mu kázal robiť často veci, ktoré by boli "proti zdravému rozumu". Spolu s inými rovnako dobrými ľuďmi dokázal nemožné - presvedčiť životom a ľuďmi sklamanú Anjelu, že jej život má cenu, že ona sama je hodna lásky, že môže žiť slušným a šťastným životom. Už sa viac nemusí trápiť vinou,alebo "špinou", ktorá na nej uľpela počas dlhých rokov. Je krásna a dobrá taká aká je...

Na pozadí príbehu z čias osídľovania Ameriky vidíme ešte inú rovinu. Vidíme Boha, ktorý nás miluje takých akí sme. Mňa, teba, každého človeka miluje celým svojim nerozdeleným srdcom. Nikoho neodsudzuje, ale každého chce zachrániť a zahrnúť svojou nekonečnou láskou. Aj toho najbiednejšieho. Aj toho najhriešnejšieho túži nájsť a priviesť do vlasti "blaha a pokoja". Každého z nás chce očistiť od jeho viny. Stačí chcieť. Nemusíme si jeho lásku nijako "zaslúžiť". Nemôžeme ju ničím splatiť. Podobne ako Anjela najprv čakala, čo za to bude Michael chcieť... a neskôr sa pokúšala robiť tie najťažšie práce, aby mu nejako vynahradila jeho ochotu vziať ju z "toho strašného miesta". Aj my sa tak často snažíme nejako si "zaslúžiť odpustenie našich vín". Ale to sa nedá. Michael to Anjele krásne vysvetľuje - a hoci ona hneď nechápe, čitateľ by jej najradšej zaklopal na čelo: "Čo to nevidíš?! Veď on ťa miluje! Jediné čo chce je, aby si bola s ním šťastná! Nechce od teba nič, nechce aby si "platila"! Chce len, aby si ho poznávala a mala rada..."

A potom môžem zaklopať na čelo sebe ... a povedať si tie isté slová o tom "Niekom tam hore", ktorý rovnako túži po mojej láske a po mojom šťastí.

Anjela to nakoniec pochopila. A verím, že to pochopí aj každý (alebo aspoň mnohý), kto si prečíta knihu Vykúpená láska.

Želám vám radostné čítanie - nech už čítate čokoľvek - a pokoj v srdci s vedomím, že aj na vás Niekomu naozaj záleží.
Letitia.

PS: Ak by ste si tiež chceli prečítať túto knihu, stačí sa ozvať v komentároch a jedného z vás vylosujem a knihu mu pošlem.  Alebo ak máte blog, môžete sa tiež zapojiť do programu kníhkupectva Kumrán - Knihovnička. :)

Knihovnička: Tisíc darov

Knihu Ann Voskampovej Tisíc darov - [link] som čítala už minulý rok. Vlastne som ju objednala hneď ako vyšiel slovenský preklad. A veru, nesklamala ma. Už som tu o nej písala niekoľkokrát, ale aby som učinila zadosť pravidlám Knihovničky od vydavateľstva Kumrán, ponúkam vám ešte raz taký ucelenejší pohľad.

Viete, táto kniha ma zaujala ešte skôr ako bol dokončený jej slovenský preklad. Celkom náhodou som narazila na internetové stránky jej autorky Ann Voskamp - aholyexperience.com a hoci je moja angličtina veľmi slabá a preklad od googlu veľmi kostrbatý, myšlienky neustálej každodennej vďačnosti ma veľmi zaujali.

Preto, keď som uvidela reklamu na novú knihu - !tú! knihu - od Ann Voskampovej, neváhala som a hneď som ju objednala. Ešte v predpredaji, skôr ako bola zaradená do programu knihovničky. Vyšla práve k dátumu narodenín niekoho mne blízkeho, o kom som si myslela, že by sa mu (jej) tiež hodila.

Ale nevydržala som čakať, kým ju prečíta obdarovaná. Musela som si ju hneď požičať a čítať...
A teraz som "musela" objednať ešte jeden výtlačok - pre seba. Pretože chcem mať túto knižku stále na nočnom stolíku a pod chvíľou si z nej kúsok prečítať.

Pre ilustráciu: Spomínam si na jeden deň. Niečo ma rozrušilo. Bola som celá vykoľajená, nervózna, a nemohla som sa ani len s niekým porozprávať, pretože už boli neskoré večerné (nočné) hodiny a všetko okolo mňa spalo... Modlitba nepomáhala, robiť som nemala čo (čo by nerobilo hluk do noci nepatričný), a čítať sa mi v tom rozpoložení nedalo. ... Škoda, že mi to trvalo tak dlho, kým som si spomenula na knihu Tisíc darov. To bol druh literatúry, ktorý v tej chvíli pomohol. Nie snaha utiecť od môjho problému k vymyslenému deju (alebo aj skutočnému, ale nie môjmu aktuálnemu). To o čom som čítala bol skutočný (a aktuálny) život - bola to situácia, ktorú som práve prežívala - aj s cestou ako z toho von. A naozaj ma pomaly vyviedla na "správnu cestu". Vďaka aj za to!

Možno vám moje "Vďačné chvíľky" pripadajú vzdialené. Alebo nejakým spôsobom násilné. Neviem. Váš život je iný ako ten môj. Aj život Anny Voskampovej je/bol iný ako môj, alebo váš život. No prežila toho toľko a tak rôznych vecí - vecí, ktoré len tak niekto nezažije. Ale aj vecí, ktoré sa týkajú každého (každej) z nás.

V knihe nás Ann vedie svojim životom, ale hlavne myšlienkami, ktoré ju uzdravili. Predstavuje nám spôsob, ako môžeme my - každý jeden z nás (ženám bude asi kniha bližšia, ale viem aj o mužoch, ktorých oslovila) - oslobodiť svoju myseľ od ťažoby, ktorou nás gniavi "nepriateľ". Či už veríte na osobného diabla, alebo len na "temnoty v nás" a psychologické zákonitosti. Ann odhaľuje ich zákerné pôsobenie na náš život a hlavne - cestu, ktorou sa môžeme zbaviť čiernych myšlienok. Spôsob, ako bojovať o radosť vo svojom živote. A zvíťaziť!

Každý deň treba bojovať o radosť. Každý deň sa stále znovu môžeme/musíme rozhodovať pre radosť (vďačnosť), alebo pre trápenie (hnev, žiarlivosť, smútok...)

Ako to spomenul aj kňaz pri včerajšom príhovore - My ľudia neradi prosíme. Nechceme sa niekomu prosiť. Radšej žiadame. Pýtame veci, o ktorých si myslíme, že na ne máme nárok.
A tak je to často aj s modlitbou. Neprosíme Boha o to, o čom vieme, že na to nemáme nijaké právo - ale On nám aj tak chce s láskou (z lásky) dať. To, čo považujeme za prosebnú modlitbu je často žiadosť - žiadame niečo, "na čo máme právo" - aspoň si myslíme, že máme "právo" na... (doplňte si, čokoľvek) A potom sme nespokojní, keď nedostaneme to, čo sme žiadali.

Ale Boh nám vždy dáva dobré dary. A ešte lepšie, ako si my vieme vôbec predstaviť. Nie vždy to (hneď) vidíme. Nie vždy si to uvedomujeme - a potom to môže byť ťažké. Ale VŽDY sa môžeme na Neho spoľahnúť! Jeho láska je verná! Vždy!

Len prosme - a dostaneme.

Prosme, nie žiadajme, na čo "máme právo".
Prosme - pretože vieme, že nás miluje a CHCE nám dať dobré dary.

"Vari niekto z vás dá synovi hada, ak ho prosí o rybu? Alebo ak prosí o vajce, dá mu škorpióna? ... Ak teda vy, hoci nie ste dokonalí, dávate svojim deťom dobré dary, o čo skôr váš Otec, ktorý je na nebesiach?" (porov. Lk 11,9-13) Verme mu. Verme, že nám nedá ani hada, ani škorpióna, ani nič, čo by nám mohlo ublížiť Nedá nám nič zlé! Môžeme mu veriť! A môžeme Mu ďakovať.
Áno, už teraz môžeme ďakovať za všetko, čo nám dáva. Akokoľvek ešte nevidíme, že vajce je dobré a výživné (možno vidíme len tvrdú škrupinu). Akokoľvek by sa nám zdala ryba nevzhľadná, alebo nezaujímavá... Vieme, že od nebeského Otca dostávame len dobré dary!

A práve vďačnosť je cesta, ktorá nám ich ukáže. Vďačnosť je dverami pre zázrak. Zázrak, ktorý urobí aj zo sklamania a bolesti cennú perlu - ďakuj, lebo vieš, že dostávaš všetko, čo potrebuješ.

Tak - toto je pre mňa často ešte teória. Teória, ktorú sa snažím uvádzať do praxe. Niekedy mi to ide lepšie, niekedy s ťažkosťami.  Ale pre Ann je to už každodenná prax. Už toľkokrát sa presvedčila, že vďačnosť je VŽDY cestou k radosti. V každej situácii. A zároveň - toľkokrát sa aj ona presvedčila, že o vďačnosť musí zápasiť každý deň znova a znova.
S každým nádychom...
Zlý sa nás snaží obrať o radosť. Ale Pán nám dáva dobré dary. Stále. V každej situácii. A nikdy neprestane - ani na chvíľočku.

Verím, že po prečítaní knihy to uvidíte podobne jasne, ako ja.

Už ste pochopili, že táto kniha ostane v mojej osobnej knihovničke. Ale niekto z vás môže byť novým majiteľom ďalšieho výtlačku! Vydavateľstvo Kumrán nám venovalo ďalší výtlačok tejto knihy ako cenu do súťaže s názvom Letná h(o)ra vďačnosti.
Postačí, ak napíšete blog o tom, ako vy prežívate vďačnosť za každodenné dary. Alebo sa zapojte do nášho každodenného ďakovania - napríklad aj tu v komentároch. Desať nájdených darov vám zabezpečí miesto v žrebovaní o knihu a ďalšie darčeky, ktoré ešte vyrábam. [podrobnejšie info - v tomto článku]

Yarn along - pomaly do finále

Po dlhšom čase sa znova hlásim s háčkovaním a čítaním.
Háčkovanie záclonky za ten čas trochu pokročilo. Motív ovečiek aj text už je viac-menej hotový, ešte musím dokončiť "trávu", potom oblúčiky a ukončiť... Už sa teším, že sa záclonka konečne začína rysovať. Hádam ju budem môcť zavesiť na okno ešte tento rok. 

A čo čítam? To nemohol žiaden čitateľ môjho blogu  prehliadnuť, predsa knižku od Ann Voskapovej (na Slovensku usilovne prechyľujeme ;) ) Tisíc darov. Tá kniha naozaj stojí za prečítanie. Autorka na vlastnom príklade ukazuje, ako vďačnosť mení náš život. Pritom všetky svoje úvahy má doložené myšlienkami uznávaných autorov, ale hlavne slovami zo Svätého Písma - Bibilie.

Už od útleho detstva sa musela Ann vyrovnávať s naozaj ťažkými životnými situáciami, čo sa podpísalo aj na jej psychickom stave. Ale jedného dňa objavila dar Eucharisteo - bezpodmienečnej vďačnosti. A táto vďačnosť ju postupne naučila radosti, slobode, šťastiu... Nachádzala mnohé dary všedného života, naučila sa hľadať dary a vďaku aj v ťažkých chvíľach, učila sa vidieť krásu v škaredosti a bolesti, naučila sa dôvere... Opakujem, stojí za to, si túto knižku prečítať.

A pre majiteľov blogov mám dobrú správu: Túto knihu je možné získať aj bezplatne v programe vydavateľstva Kumrán - knihovnička.

*****

Ak vás zaujíma, čo pletú a čítajú iní (v angličtine), navštívte Small Things u Ginny.

Kliknite, ak chcete vidieť,
čo pletú a čítajú iní.

Želám vám radostné a pokojné dni. 
Letitia.

Knihovnička: Život napriek mojej vôli

Aj na ďalšiu dlhú cestu autobusom som si vybrala knihu - príbeh. Tentoraz o mladej žene, ktorá sa rozhodla skončiť so životom, no Boh mal iné plány. Kristen nielen že fyzicky prežila situáciu, ktorú by hľadiska prírodných vied v žiadnom prípade nemala prežiť, ale našla skutočný život. Našla radosť, zmysel života a spôsob ako pomáhať mnohým hlboko zraneným ľuďom.

Na začiatku knihy stretávame mladučkú Kristen, ktorá sa snaží z celého svojho dobrého srdiečka pomáhať najchudobnejším bezdomovcom. No čo ako sa snaží, zdá sa jej, že jej pomoc akoby padala do bezodnej diery. Biednych ľudí neubúda, naopak stále pribúdajú, a do jej srdca sa vkráda beznádej a depresia. Pokúsi sa ju ukryť, a postupne aj ďalšie deprimujúce myšlienky a zážitky, do najhlbšieho kúta svojho srdca a útulku pre bezdomovcov sa začne vyhýbať...

Na konci knihy čítame o tej istej Kristen o niekoľko rokov neskôr. Hoci bez nôh, s bolesťami a po mnohých stratách, táto Kristen je usmiata a šťastná. A čo viac, má niečo, čím dokáže pomôcť mnohým. Mnohým zraneným a beznádejne nešťastným ľuďom.

Čo sa s ňou stalo, že z dievčiny, ktorá vo svojom mladom živote dospela až k rozhodnutiu ukončiť svoj život je zrazu žena plná radosti, z ktorej prýštia pramene života aj pre iných okolo nej?
Ak by som vám to povedala, neuverili by ste. Vyznelo by to ako prázdne slová. Ale pri čítaní knihy Život napriek mojej vôli sa ukladajú udalosti a myšlienky, slová a rozhodnutia, modlitby a obety, smútok, láska, pokora, vďačnosť a radosť za sebou tak, že môžete sledovať celkom prirodzenú zmenu od dievčaťa, ktoré síce verilo v Boha, v Ježiša, chodilo do kostola, modlilo sa... k žene, ktorá uverila Ježišovi a žije v náručí živého Boha.  
(Tá posledná veta možno vyznela ako nejaká náboženská fráza. Ale verte mi, kniha pôsobí celkom prirodzene. :) )

PS: Kto má záujem o túto knihu, stačí ak mi napíšete mailom, alebo do komentárov a knihu vám pošlem. Ak by sa ozvalo viac záujemcov, budúceho majiteľa knihy vylosujem v spravodlivom žrebovaní.

Knihovnička: Ako začať - robiť ťažké veci tam, kde práve si.

Túto knihu som prečítala už dosť dávno. Ani neviem, prečo mi tak dlho trvalo, kým vám o nej píšem. Žeby mi to pripadalo "ťažké"? ;-)

Knihovnička: Robiť ťažké veci

Tentoraz som si z knihovničky Kumránu vybrala knihu Robiť ťažké veci od Alexa a Bretta Harrisovcov. Myslela som tak trochu na svojho syna, ktorý práve vchádza do tínedžerského veku. Ale aj sama na sebe som cítila potrebu trochu "nakopnúť" k prekonávaniu prekážok a hľadaniu ťažšej cesty - cesty niekam - niečo dokázať. Skrátka robiť aj veci, do ktorých sa mi nechce, alebo ktoré nutne nemusím robiť. Ako sa hovorí, prekročiť svoj tieň.

 *****

Nebola som si istá, či chcem začať čítať ďalšiu knihu, keď ešte čítam Tisíc darov od Ann Voskampovej. Ale rozhodla som sa dobre: Robiť ťažké veci som doslova zhltla, zatiaľ čo pri čítaní knihy Tisíc darov "prežúvam" každú stranu, každú myšlienku omieľam na jazyku, snažím sa pochopiť, prežiť, naučiť sa vďačnosti v každej situácii.

Podtitul "Vzbura tínedžerov voči malým očakávaniam" napovedá, že kniha Robiť ťažké veci nie je ako väčšina kníh pre tínedžerov. Neponúka ľahkú zábavu, ani jednoduché rady ako "preľstiť" dospelákov, alebo ako zapadnúť do rovesníckej skupiny a pod. Naopak, ponúka ťažké veci, ktoré môžu mať aj nepríjemné dôsledky (napr. ak nebudeš tráviť čas na večierkoch, nebudeš nosiť výstredné oblečenie, alebo sa pokúsiš robiť aj veci, s ktorými nemáš skúsenosti a nikto neočakáva, že ich zvládneš, potom sa môže stať, že zožneš výsmech, nepochopenie, alebo neprijatie od spolužiakov).

Ale aj tak to všetko má cenu. Je omnoho zábavnejšie prekonávať prekážky a dosiahnuť niečo naozaj dôležité, ako tráviť čas prázdnou zábavou na nekonečných večierkoch. Je zmysluplnejšie tráviť čas užitočnou činnosťou (napr. pomocou núdznym), ako míňať peniaze v tovarom preplnených obchodných domoch. Je zaujímavejšie dosiahnuť skutočné výsledky napriek tomu, že ich nikto od nás neočakáva, ako sedieť hodiny pri počítačových hrách... A tak ďalej.

Kniha nám najprv predstavuje proces vzniku hnutia "rebelúcie" - revolúcie proti malým očakávaniam. Revolúcie, ktorá neničí, ale buduje. Predstavuje nám dvojičky Alexa a Bretta, ako oni pochopili, že život pred nich stavia výzvy, na ktoré musia odpovedať. Že má zmysel snažiť sa a niečo dosiahnuť už teraz. Nie až potom, o niekoľko rokov, keď budú starší... A naozaj sa im podarili nevídané veci.

V ďalších piatich kapitolách nám autori predstavujú 5 druhov ťažkých vecí, ktoré by sme mali robiť.
1. Vystúpiť z komfortnej zóny - čiže pustiť sa aj do vecí, ktoré nemusíme, nevieme a nechce sa nám robiť. Vecí, s ktorými nemáme žiadne skúsenosti, a ani nie je isté, že uspejeme. Nebojte sa, Boh sa oslávi skrze maličkých. :)
2. Zvyšovanie latky - ako sa neuspokojiť s úspechmi, ktoré iní chvália. Napr. nebyť "len" najlepší z rovesníkov, ale využiť celý svoj potenciál - urobiť toľko dobra, koľko sa len dá.
3.  Sila spolupráce - ako robiť veľké ťažké veci. Nezľaknúť sa vecí, ktoré sú väčšie, ako by sme zvládli sami. Naučiť sa spolupracovať - výsledky určite prekvapia. V dobrom.
4. Malé ťažké veci - tie sú niekedy najťažšie. Pretože nevidno hneď ich zmysel, pretože sa často opakujú a nemožno ich postaviť na piedestál. Nedostávame okamžite odmenu a pohladenie našej pýchy, ktorá chce byť chválená. Ale aj drobné neviditeľné veci majú zmysel - aspoň tak veľký, ako každý zdvih činky pre športovca, ktorý chce posilniť svoje svaly.
5. Posledná kapitola tejto časti hovorí o tom, ako zaujať postoj, keď "všetci" okolo vyznávajú (robia, očakávajú od nás) to, o čom vieme, že nie je dobré.

V závere knihy sú praktické rady, ako na to - ako zmeniť svet okolo seba (alebo aj ten veľký svet). Niekoľko príkladov mladých ľudí, ktorí dosiahli naozaj veľké veci, a tiež kontakt na stránku TheRebelution.com a mail autorov. Mimochodom, na Slovensku sa tiež rozbieha komunita The Rebelution-SK.

Môj dojem z knihy je veľmi priaznivý. Je písaná trochu "americkým" štýlom, ale myslím, že mladej generácii tento štýl vyhovuje. Na môjho syna ešte asi rok-dva-tri počká. Niektoré kapitoly by ho už mohli zaujať, niektoré sa mi zdajú, že ešte nie. Ale ktovie, možno po nej siahne sám a prekvapí ma.
Každopádne ja som sa poučila, inšpirovala i navnadila presne podľa očakávania. A po uverejnení tejto "recenzie" si hneď objednám druhý diel knihy Robiť ťažké veci - Ako začať.

Želám vám radostný deň 
a odvahu robiť aj ťažké veci :)
Letitia.

Rovnako iný ako ja

Vrámci programu Knihovnička mi od vydavateľstva Kumrán prišla kniha Rovnako iný ako ja. Teraz by som sa s vami chcela podeliť o svoje dojmy z nej.

Asi by som hneď na začiatku mala napísať, že ide o skutočný príbeh so šťastným koncom - aj keď happyendom to nemožno nazvať.

---- > Pozor spoiler! < ----
Denver je novodobý otrok - dávno po zrušení otroctva v Amerike pracuje u bieleho "Muža" na bavlníkových plantážach. Narodil sa tak. Nevie čítať ani písať, nevie čo je škola, nevie čo je plat, celý deň tvrdo pracuje a jeho (domnelý) dlh u Muža sa vôbec nemenší... Nakoniec utečie, naskočí na vlak a začína "kariéru" zatrpknutého nebezpečného bezdomovca.

Ron pochádza z poľnohospodárskej rodiny. Jeho strýko, u ktorého rád trávil prázdniny bol vlastne tiež takým "Mužom", čo najímal černochov na prácu na bavlníkových poliach. Pochádza z chudobných pomerov, pozná hanbu za oblečenie ušité z plátených vriec a nemoderné topánky. No "šťastie" stálo pri ňom. Našiel si krásnu a dobrú ženu, veľmi dobrú. A postupne sa mu podarilo aj zbohatnúť. Veľmi zbohatnúť.

Ale peniaze nie sú všetko.  Ron nakoniec nachádza to, čo je dôležité. Lásku. Skutočnú manželskú lásku, aj lásku k blížnemu. A nakoniec tiež lásku Boha. Vlastne je to všetko len jedna láska - Láska s veľkým L.

---- > Koniec spoilera < ----

Obrázok prevzatý z internetu

Denver na konci knihy hovorí: "Kedysi som strávil veľa času tým že som si robil starosti, že som iný ako ostatní ľudia, dokonca aj ako iní bezdomovci. Potom, keď som spoznal pani Debbie a pána Rona, som sa trápil, že sa od nich líšim tak že nemôžeme mať nijakú spoločnú budúcnosť. No zistil som, že každý je iný - rovnako iný ako ja. Sme len normálni ľudia a kráčame po ceste, ktorú nám stanovil Boh."

Pôvodne som si myslela, že kniha bude o tom, že by sme mali chudákov a bezdomovcov chápať, prijímať ich takých akí sú a pomáhať im. Že vlastne nie sú oveľa iní ako my... Ale ono je to naopak - každý, nech už sme akíkoľvek - sme iní - tak ako je každý iný - rovnako iný ako ja. :)
Áno, aj ja mám často pocit, že som iná - ale tak je to v poriadku.

A ďalšia dôležitá myšlienka, ktorú som čítala medzi riadkami bola o tom, že nie my robíme dobro, ale Láska koná v nás - ak jej to dovolíme.
Ak sa snažíme pomáhať zo seba, preto že "sa to má", alebo z pocitu viny, alebo z povinnosti... nebude to ono. Možno urobíme "čosi dobré", ale pomoc ostane na povrchu. Možno v hmotnej rovine.
Len ak naozaj poslúchneme Boží hlas, necháme sa ním viesť a robíme to, čo On od nás chce - len vtedy môže cez nás konať Láska. Láska, ktorá hory prenáša, uzdravuje ľudské srdcia a napráva životy.

Teraz už len túto myšlienku preniesť do svojho života. ;)
Aj vám želám, aby ste sa nechali milovať. Aby ste vedeli, že ste milovaní - presne takí, akí ste.
Radostné dni a pokojné noci
Leti.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Kumrán.

Nová Ann Voskampová - už o týždeň!

Radostný deň vám želám!
Chcem sa dnes s vami podeliť o jednu radosť, na ktorú som sa tešila už veľmi dlho.

Odkedy vyšla nová kniha Ann Voskampovej The Broken Way, nevedela som sa dočkať jej slovenského vydania. A teraz som sa dočkala!

Už o týždeň (21. 9.) bude kniha kompletne pripravená, aby sa rozbehla k svojim slovenským čitateľom! Objednávať môžete už dnes (dokonca s 20% zľavou v predpredaji) na www.kumran.sk/...cestou-zlomenosti.html. Ja už mám vyplnenú (a zaplatenú) objednávku a teraz nedočkavo očami posúvam kalendár, a pomaly už vyzerám poštárku, kedy mi prinesie vytúžený balíček. 

Bratislavská Kalvária

Slovo "Kalvária" v nadpise som napísala s veľkým písmenom úmyselne. Túto sobotu sme sa totiž vybrali na bratislavský kopec s týmto názvom. V lesíku na jeho úbočí sa kedysi nachádzala historická kalvária zo 17. storočia. Až do polovice 20. storočia tu stáli historické murované kaplnky. Ale počas rokov vlády komunistickej strany sa o ne nielenže nikto nestaral, ale došlo "k plánovanej devastácii" (citát z link). Dnes je zachované len torzo jednej z nich a niekoľko "kôpok kamenia".

Ale už za socializmu sme sem radi chodievali, zvlášť počas pôstneho obdobia. Ktosi iniciatívny pripevnil na stromy aspoň provizórne "tabuľky" - obrázok a číslo zastavenia vytlačené na A4-ke vložené v igelitovom obale - ktoré označovali, kde približne sa nachádzali jednotlivé zastavenia krížovej cesty. (Ukážku týchto provizórnych zastavení môžete vidieť v staršom článku M. Lisinoviča - link)

V súčasnosti nám obe verzie tejto kalvárie pripomínajú jednoduché tabuľky s čiernobielymi ilustráciami veľmi podobnými (ak nie totožnými) s provizórnou krížovou cestou ako si ju pamätám z detstva.

Úvodná tabuľka krížovej cesty
len kúsok nad Pražskou ulicou.

Prečítala som: Vyvolený národ

Želám vám všetkým radostný deň! 

Možno si spomínate na moje prvé recenzie prečítaných kníh, keď som sa s veľkým nadšením pustila do programu vydavateľstva Kumran.sk "knihovnička". Po sťahovaní webovej stránky kumran.sk sa naše kontakty prerušili. Ale už sme sa zase našli a ja som sa podujala prečítať a opísať vám ďalšiu knižku z tohoto vydavateľstva - román s detektívnou zápletkou Vyvolený národ, ktorý napísal Robert Whitlow.