Ružencový október 2. (#ruzencober)

Konečne som nakreslila vizitku pre "projekt #ruzencober"

Želám vám radostný, ešte stále októbrový, deň.

Možno si spomínate na moje rozhodnutie zo začiatku októbra - modliť sa každý deň ruženec, a tiež prispievať ružencovými obrázkami na svoj instagramový účet. Ak by ste si ich chceli pozrieť, nájdete ich pod označením #ruzencober.

Október sa už chýli ku koncu a to je čas, aby som sa o svoje ružencové príspevky podelila aj s vami, mojimi vernými (ale kľudne aj náhodnými) čitateľmi. Teším sa, že sa mi darilo pridať príspevok na tému ruženca takmer každý deň. A samozrejme ešte viac ma teší, že som sa tento mesiac naozaj poctivo modlila túto vzácnu modlitbu. Ale teraz už sa môžete zadívať na obrázky, a ak sa vám chce, čítať si komentáre k nim.

Náš rodinný oltárik

V roku sv. Jozefa (ozdobený poslednou levanduľou)

A pri Božej Matke brečtan "od babičky"

Aj stôl v hale nám pripomína,
že je október - mesiac modlitby ruženca.

Teraz na jeseň je ozdobený aj čerstvými gaštanmi (tiež "od babičky")

Ruženec nosím stále so sebou.
Vo vrecku... a jeden desiatok aj na kľúčoch.

Čítala som o istej oblasti, kde bývajú veľké zmeny počasia. Z ničoho nič sa priženie tak hustá snehová víchrica, že človek netrafí ani zo stodoly do vlastného domu. Vo víchrici stratí smer a bude blúdiť okolo domu kým nezamrzne. Preto si farmári v tom kraji dávajú okolo domu a na cestu k stodole pevné lano, alebo reťaz. Keď sa blíži víchrica, chytia sa lana a nechajú sa ním viesť. V boji s víchricou majú jedinú myšlienku, aby sa nepustili lana, lebo ono ich dovedie domov.

Takým lanom je pre mňa ruženec. Keď je tma, hmla, víchrica... keď sa cítim zle a nevidím ani na krok, keď sa neviem ani modliť svojimi slovami alebo myšlienkami, keď sa mi zdá, že ktorýmkoľvek smerom sa vydám, určite zablúdim - vždy môžem odriekať Zdravas Mária... s mysľou upätou k jednotlivým tajomstvám Ježišovho života. Chytím sa tejto "reťaze" s navlečenými korálkami a nechám sa viesť. Domov. K Mame. Aby som nezablúdila a nezamrzla len kúsok od domu (od nebeskej brány) kde ma už čaká teplo a bezpečie.

Na obrázku vyššie sú kľúče od môjho domova. Na kľúčoch desiatok ruženca. Aby som našla cestu aj k tomu nebeskému domovu. Nie je to doslova kľúč, kľúčom do neba je Kristov kríž. Ruženec vnímam skôr ako to lano, ktoré ma bezpečne dovedie k bráne.

A symbolicky, keď šmátram v kabelke v snahe nájsť kľúče od bytu, často nahmatám práve tento špagát - desiatok ruženca. A môžem vojsť.

13. október, výročie posledného zjavenia Panny Márie vo Fatime.

"Kachlička" z Fatimy mi visí na drôtenom vešiačiku
spolu s ružencami z rôznych miest.

Olivový ruženec z Izraela, háčkovaný od sestier de Notre Dame,
kamenný z Medžugoria, jantárový z Mariazele...

Minulé leto som si vyrobila z drôtu nový vešiačik...

Na nové pamiatky z nových ciest.

... vôňu modlitieb. 

Ešte v októbri nám takto kvitla levanduľa (len pár kvietkov).

Ruženec s vôňou ruží - z Lisieux

"Lebo sme Kristovou ľúbeznou vôňou..." (2 Kor 2, 15)

Čítam si zo Svätého písma. A občas aj kreslím.

Zadováž si múdrosť a celým svojim imaním si zadovažuj rozumnosť...
Ovinie ti hlavu nádherným vencom, obdarí ťa zdobnou korunou. 
(Príslovia 4, 7-9)

Ruženec z Medžugoria. Z pravých medžugorských kameňov.

Šípky. Plody divej šípovej ruže. 

Na chalupe. Polička sv. Anny. S ružencom vždy pripraveným.

A na záver jeden háčkovaný skvost po krstnej mame
(babičkinej sestre)

Myslím, že ďalšie obrázky si nechám na nový príspevok. Ak vás téma svätého ruženca zaujala, určite ostaňte s nami, ružencový október ešte nekončí! Zajtra pribudne ešte jeden - posledný príspevok na tému "#ruzencober".

Zatiaľ vám želám požehnaný čas pod ochranou Matky