Advent podľa abecedy: I - Z

Betlehem na nádvorí Starej radnice

Tento advent som sa rozhodla prežívať podľa abecedy. Každý deň si vybrať jedno písmeno a nájsť spôsob začínajúci na toto písmeno, ako by som mohla "stretnúť Boha". O písmenách prvého adventného týždňa som vám už písala, teraz sa chcem podeliť o nápady na ďalšie písmená.

Adventathon 18. - 25. 12. 2017

Príjemný sviatočný večer vám želám, priatelia!

Neviem ako vy, ale ja som si počas vianočných sviatkov krásne oddýchla. Tri dovolenkové dni a more odpočinku, ničnerobenia, ničnemusenia. Len občas pripraviť pokrm pre hladnú rodinu, inak čas na spánok, čítanie, prechádzky a čokoľvek, na čo som akurát mala chuť. Samozrejme nemohla chýbať návšteva sv. omše - ak sa dalo v domove s mojimi milými seniormi, kde sme spoločne oslávili Vianoce i dnešný sviatok Svätej rodiny. Spev, hudba, modlitba. Radosť, spoločenstvo, priania všetkého dobrého.

Dokonca som dostala tuším to najkrajšie prianie k meninám, aké si pamätám: "Aby ste sa vždy usilovala o väčšiu svätosť." Ďakujem!

A teraz sa pokúsim trošku dohnať resty, ktoré som si tu nechala počas adventných dní. Dúfam, že sa mi podarí dopísať niekoľko chýbajúcich "adventných" článkov skôr, ako sa po Novom roku vydáme na niekoľko dní do prírody, kde si doprajem pôst bez internetu. Po Troch kráľoch ma tu zase máte ako na koni. Alebo možno skôr na oslíkovi, pretože budem už zase unavená z práce a nestíhajúca všetky tie veci, ktoré by som každý deň chcela robiť?

Pondelok ráno po rorátnej sv. omši.
Tma, sviečky, zborový spev (JKS a capella),
duchovno, očakávanie, túžba, radosť, požehnanie...

Tentoraz prinášam chýbajúce obrázky z adventnej výzvy (#adventathon). Od pondelka 19. 12. do Vianoc (25. 12.).

Adventathon: 3. - 17. 12. 2017

.

Počas adventu som sa zapojila do výzvy "#adventathon". Je to fotografická výzva na celý advent. Na každý adventný deň pripadne jedna téma a na mne je, aký obrázok (a myšlienku) k nej nájdem. Obrázky a myšlienky priebežne zverejňujem na instagrame, ale chcem sa o ne podeliť aj s vami. Nech sa páči, tu je prvá várka:

Zimnou krajinou

V minulom poste spomínam prechádzku zasneženou krajinou. Stredné Slovensko je prekrásne. A keď pahorky okolo Novej Bane zahalí sneh, nádhera je priam dychberúca. Nedá mi, aby som sa o niektoré obrázky nepodelila aj s vami.

Prvý adventný týždeň...

Na vetvičku na dverách postupne pribúdajú výjavy z dejín spásy.

Stvorenie sveta a ľudí, pád a prísľub Spasiteľa, záchrana v Noemovej arche...
Každý deň iný príbeh, každý deň svedectvo Božej lásky a vernosti. 

Želám vám všetkým radostný advent. Už hodne pokročil, prvý týždeň je preč, čochvíľa končí aj druhý a o ďalší týždeň budú Vianoce. Veru, tento rok je advent najkratší možný, pretože už na štvrtú adventnú nedeľu je Štedrý deň. A ja vám konečne prinášam niekoľko spomienok, ako sa mi darí tento rok pripravovať svoje srdce na Vianoce.

Zimná prechádzka

Viem, sľúbila som vám dnes retrospektívu, ako sa mi darí plniť adventné predsavzatia. No nedá mi to, aby som si sem neuložila zopár obrázkov z minulosobotnej prechádzky bratislavskou prírodou. Pri príležitosti prvej soboty a blížiaceho sa sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie sme sa vybrali na Hlbokú - k Lurdskej jaskynke. A aby sme nechodili po meste, ale prírodou, zobrali sme to cez horský park. Trolejbusom na Hradný kopec a potom pomedzi stromy a popri potoku ... a ako sa ukázalo aj po snehu (tu dolu už nie je ani chýru ani slychu). Až ma prekvapilo, ako nám vymrzlo, horúca čokoláda v horárni padla veľmi dobre. A potom už len ruženec pri "mame", zopár fotografií a dolu Hlbokou na trolejbus... ale čoby! Prešli sme sa pekne peši až domov.

S Abecedou do Adventu

Tento príspevok som mala napísať už pred týždňom. Ale hádam lepšie dnes, ako nikdy, tak poďme na to:

3. 12. 2017 

"Strom Jesseho". Každý deň úryvok zo Svätého písma - z dejín spásy.
Od stvorenia sveta a ľudí, prvý hriech, dejiny praotcov, až po narodenie Spasiteľa.

Podobne ako po iné roky, aj teraz som premýšľala, ako čo najlepšie prežiť advent. Ostali mi v hlave myšlienky z minuloročného článku pátra Kodeta Nevstoupíš dvakrát do stejného adventu. Najviac ma oslovila myšlienka, že ak adventný čas obmedzíme myšlienkou prípravy na Vianoce, ochudobníme sa o hodnoty, ktoré nám prináša samotný advent. Slovo ADVENT znamená príchod. Je to príprava na príchod Pána Ježiša. Ale nechceme len spomínať na minulosť (narodenie Ježiška pred 2000 rokmi), a nechceme myslieť len na budúcnosť (druhý príchod Krista na konci vekov). Boh chce prísť k nám - stretnúť sa so mnou (s tebou) osobne - práve teraz a tu. Chce sa s nami stretnúť dnes, počas tohoto konkrétneho - dnešného adventu.

A tak som premýšľala, ako prežiť nadchádzajúce adventné obdobie. Ako čo najlepšie vytvoriť priestor, v ktorom by som vnímala to stretnutie s Bohom, po ktorom On tak veľmi túži? Okrem rozhodnutia každý deň si nájsť čas aspoň na 5 desiatkov ruženca a na sústredenú večernú modlitbu, som sa pustila aj do špeciálnej výzvy...

Vďačná chvíľka: Čo mi robí radosť

Radostný deň vospolok!

Zdá sa mi, že čas ide akosi prirýchlo. Ani sa nenazdám a týždeň, dva, tri sú preč. Tak vkladám aspoň nepravidelný príspevok o malých radostiach, ktoré mi v poslednom čase boli dopriate.

23. 11. Príprava na advent:
vykrajovaná pomarančová kôra - ozdôbky na adventný veniec

Svätý Ondrej, oroduj za nás!

.

Dnes je sviatok svätého Ondreja. A tiež všetkých Ondrejov, ktorí dnes nájdu svoje meno v kalendári. Aj my máme jedného doma a tak sme oslavovali. Mám rada prepojenie sviatku menín s témou oslávencovho patróna. Ondrej bol rybár. Najskôr lovil ryby, neskôr duše pre nebeské kráľovstvo. Takže téma bola tento rok jasná.  - ryba

Rok Fatimy končí, Fatima v nás žije ďalej.

V roku 2017 sme si pripomínali 100. výročie zjavení Panny Márie vo Fatime. Počas celého roka som sa usilovala prežívať fatimské tajomstvo čo najintenzívnejšie. Modlitbami, výletmi na miesta spojené s Fatimou, dokonca nám bola dopriata púť priamo do Fatimy. Čítaním kníh o fatimských zjaveniach... a napríklad aj výzdobou domova v tomto duchu.

Takmer celý rok sme mali na jedálenskom stole sošku Panny Márie Fatimskej, ktorú kedysi dávno darovala svokra malému vnúčikovi. Vždy inak ladenú. Vždy podľa obdobia, alebo liturgickej čsti roka. S gaštanmi, ružencom, sviečkou... Teraz je pri nej kráľovská koruna, pretože máme poslednú nedeľu liturgického roka - Nedeľu Krista Kráľa.

Rok Fatimy sa práve končí. No verím, že starostlivosť Matky sa nekončí nikdy. Ani nepoľavuje. Ona sa bude o svoje deti starať naďalej. A ja sa naďalej budem k nej utiekať a prosiť ju o ochranu. Naďalej jej budem zverovať celý svet (a zvlášť tých, na ktorých mi najviac záleží). Obzvlášť prostredníctvom modlitby ruženca. Budeme sa naďalej usilovať vnášať do svojho života odkaz z Fatimy. Modlitbu - za hriešnikov, za mier, za duše, za pápeža, za Cirkev... - obetou, pokánim.

Článkov zameraných na fatimské zjavenia bude na blogu pribúdať pomenej. A tiež je načase odložiť baner vedúci k live prenosu z kaplnky zjavenia vo Fatime. Už nebude navrchu pravého menu, ak chcete nakuknúť do Fatimy, cestu nájdete práve - tu: Na tejto adrese môžete naďalej nakúkať na miesto zjavení vo Fatime a vidieť, čo sa tam aktuálne práve teraz deje - http://www.fatima.pt/pt/pages/transmissoes-online.

Okno do Fatimy - môžete sa pozrieť, čo sa tam práve teraz deje (link)

Alebo si pustite tento kanál na YouTube:

Fotoreportáž z našej púte do Fatimy nájdete v týchto článkoch:
Fatima 1. časť
Fatima 2. časť
Fatima - kalvária

Fatima 1. časť: link

Fatima 2. časť: link

Cesta na Kalváriu vo Fatime: link

Články z iných miest, ktoré sme navštívili počas púte do Fatimy nájdete, keď zarolujete nižšie v kategórii Fatima 100r. Takisto informácie, úvahy, postrehy a moje prežívanie ohľadom výročia fatimských zjavení, vrátane "fatimských" výletov na Slovensku, sú v záložke Fatima 100r.

A ešte jedno prekvapenie sa chystá. Ale o tom vám poviem až neskôr, keď bude všetko pripravené. Máte sa na čo tešiť! 

Želám vám radostné dni a dobrý život pod ochranou našej Nebeskej Matky. 

Po štvrťstoročí znovu v Čenstochovej

Pokračovanie článku o našom putovaní v Poľsku.

21. 10. 2017

Cestou z Lichňa sme si urobili výdatnú zastávku v Čenstochovej. Na tú sme sa s drahým tešili najviac, pretože na toto miesto máme veľmi silné spomienky. Bola to moja prvá cesta do zahraničia na medzinárodnú kresťanskú akciu (ak nepočítam stretnutie Taizé v Prahe). Krátko po otvorení hraníc sme sa v lete 1991 vybrali do Čenstochovej na Medzinárodné stretnutie mládeže so Svätým otcom Jánom Pavlom II. Bola som uchvátená z toho obrovského množstva mladých kresťanov. Bola som nadšená, že môžem naživo vidieť pápeža. A bola som tak ďaleko od domova, ale spolu s mužom, ktorý sa neskôr stal mojim.

Poľsko - Starý Licheň

20. 10. 2017

Táto vežička nás vítala priamo oproti hostinca, kde sme boli ubytovaní.

Zjavenie Matky Božej Licheňskej šľachticovi zranenému v napoleonskej vojne.

Keď som sa prihlásila na farskú púť do poľského pútnického miesta Licheň, nevedela som, čo čakať (viac som sa tešila na zastávku v Čenstochovej - v nasledujúcom poste). Ale neľutujem. Licheň je krásne miesto. Obrovský areál (92 ha) s mnohými zákutiami svedčí o veľkom záujme Poliakov a ich ochote prispievať značnými čiastkami na Božiu slávu. Prinášam aspoň niekoľko fotografií a kúsok z histórie Lichňa aj vám.

Ann Voskampová, Cestou zlomenosti.

Na druhú knihu Ann Voskampovej som sa tešila ako malé dieťa na Vianoce. Konečne som ju dostala do rúk, konečne som sa do nej začítala... a aká je?

Veľmi silná.

Pôsobivá.

Schopná zmeniť vám život (ak jej to dovolíte).

Vtiahne vás do myšlienkového a najmä emocionálneho sveta Ann. A len s námahou vám dovolí sa z neho vynoriť.

Utrpenie nepotrebuje riešenie, ale blízkosť

Veta v nadpise je citát z knihy Ann Voskampovej Cestou zlomenosti. Upútal ma. Vlastne celá kapitola ma zaujala natoľko, že o niektoré myšlienky sa chcem podeliť aj s vami. A na záver sa s vami podelím o modlitbu, ktorá po prečítaní kapitoly "Ako nájsť hrdinov v trpiacom svete" vytryskla z môjho srdca.

"Zlo je vždy prostriedkom na odpútanie pozornosti, odvrátenie sa od Boha." (Cestou zlomenosti, s. 215)

Zlo je - prežívať utrpenie bez zmyslu, bez Boha.

"Problém zla" spočíva (...) v tom, že nenachádzame zmysel, nevidíme Boha.

Zlo je len to, čo nás odvracia od Boha. Zlo však môžeme prelomiť, ak nedopustíme, aby nás naša zlomenosť odvrátila od Boha.

"Odvrátil niekedy Pastier zrak od nás, aby sa postaral o seba?" (Cestou zlomenosti, s. 216)

Utrpenie nepotrebuje riešenie, ale blízkosť. 

Ďakujem Ti, Pane, za Tvoju blízkosť. Že môžem veriť Tvojmu slovu, že ma nikdy neopustíš. Ani na chvíľu neodvrátiš zrak "aby si sa postaral o seba". Ďakujem za Tvoju neochvejnú vernosť.

Ďakujem, že aj mňa chceš urobiť kanálom svojej lásky. Prosím, pomáhaj mi, aby som Ti to dovolila. Aby som ostala napojená na Teba. Aby som Ťa počúvala, živila sa Tebou a bola poslušná. Aby som sa nechala viesť - presne tam, kam ma posielaš. A aby som trpiacim, ku ktorým ma vedieš, vždy ponúkala blízkosť.

Amen.

Pokojný čas vám želám. A nech sa vždy nájde niekto, kto vám bude blízko, keď to budete potrebovať.

Vďačná chvíľka: Dar úsmevu (aj keď nevládzem)

Želám vám radostný čas!

Aj moje dni boli radostné, hoci často (zvlášť emocionálne) náročné. Aj preto som sa zase nejaký čas neozvala so svojimi vďačnými chvíľkami. Chýbala sila, chuť a možno aj čas sadnúť si a poctivo spísať, prečo som vďačná za všetko, čo sa deje okolo mňa. Ale chcem aj dnes spolu s vami ďakovať za každý jeden prežitý deň a za všetko, čo nám život prináša. Veď kedy, keď nie teraz, počas novembra, ktorý je v mnohých krajinách mesiacom vďakyvzdania?

Za horiace sviečky. A horiace srdcia. 

Ale ešte predtým sa chcem s vami podeliť o jeden objav. - Môžem darovať úsmev - aj keď nevládzem. A vždy to stojí za tú "námahu".

Jedného dňa som šla domov z práce zvlášť unavená. Sedela som spustená v autobuse neschopná pohnúť prstom, či lícnym svalom. Kútiky úst zvesené a rovnako skleslá bola moja nálada. A pritom mi stále v mysli chodila myšlienka, že keby som niekomu darovala úsmev, isto by povzbudil aj mňa.

Áno, mám takú skúsenosť. Keď sa na niekoho usmejem (hovorím tomu, že dostanem z neba dar úsmevu pre toho, koho práve stretávam), vždy sa ujde kus radosti aj mne. Ale tentoraz som vôbec nemala silu zdvihnúť kútiky.

Tá myšlienka silnela, zvlášť keď si na sedadlo oproti mne prisadol spolucestujúci. "Mala by si ho pozdraviť úsmevom." Ale nedalo sa. Moja márna snaha bola o to ťažšia, že z oprotisediaceho vyžarovala nálada blízka bodu mrazu. Akoby sa hneval na mňa i na celý svet. Vôbec mi nebol sympatický...

Cesta ubiehala a ja som sa beznádejne dívala von z okna. Až prišla zastávka, kde som musela vystúpiť. Aspoň pri odchode sa mi podarilo pozdraviť ho letmým úsmevom. A - hneď sa rozliala radosť v mojej duši. O to väčšia, keď môj úsmev s miernym prekvapením a veľkým potešením opätoval. Všetky nesympatie razom zmizli a ja som vystupovala s radosťou a s novou dávkou energie.

Teraz už nebolo ťažké privítať úsmevom nového spolusediaceho pre zmenu v električke. Dokonca sme sa dali do reči. Vykľul sa z neho sympatický starší pán, ktorý po týždni v hlavnom meste cestoval domov. Vyhlásil, že sa mu Bratislava veľmi páči. "Je to krásne mesto. A ja som veľa cestoval po svete..."

Domov som prichádzala s úsmevom. A s novým poznatkom. Vždy má zmysel usmiať sa na druhého človeka. Urobím tak lepší deň jemu, ale tiež sebe. Aj keď nemám síl. Aj keď sa mi zná, že nevládzem ani len kútik úst zdvihnúť. Stojí za to premôcť sa a ten úsmev (aj keď ho pôvodne nemám) niekomu darovať. Dostanem ho späť aj s úrokmi.

Ďakujem!

Za spoločný čas modlitby (za duše) a za spoločné putovanie...

Za spoločenstvo Cirkvi - putujúcej, oslávenej, trpiacej.
(Pamätník nenarodeným pri Modrom kostolíku - viac link)

Za čas milostí, ktorý trval celých 8 dní.

Za spoločenstvo svätých.

A za čo som v tieto dni vďačná? 

Ďakujem dobrému Bohu za mnohé osobné veci, ktoré sem písať nebudem. A tiež za... 

Za spoločenstvo Cirkvi - putujúcej, oslávenej, trpiacej. 

Za čas milostí, ktorý trval celých 8 dní. 

Za spoločný čas modlitby (za duše) a za spoločné "výlety" s rodinou na rôzne pietne miesta. 

Za čas s mojimi priateľmi, kolegami i klientmi. 

Za každodennú sv. omšu tento týždeň. 

Za večerné prechádzky, za pohyb vonku na vzduchu, za motiváciu hýbať sa...

Za modlitebnú prechádzku aj v meste (nielen v prírode).

Za príjemnú duchovnú atmosféru (ktorá priam sama vťahovala do modlitby) na Ondrejskom cintoríne. 

Za krásnu latinskú sv. omšu v našom kostole.

Za modlitbu s... 

Za horiace sviečky. A horiace srdcia. 

Za spoločenstvo svätých. 

Za spoločenstvo rodiny. 

Za vedomie, že v Jeho náručí sme všetci v bezpečí. 

Za tri malé rastlinky datlovej palmy...

Za dobré (a oku lahodiace) raňajky

Som vďačná aj za také "obyčajné" veci.
Za tri malé rastlinky datlovej palmy, čo som minulý týždeň objavila na balkóne. (Tuším na Vianoce som zasadila semienka a netušila, či z nich niekedy niečo bude.)
Za dobré (a oku lahodiace) raňajky.
Za vtípky, čo si pinkáme s manželom.
Za týždeň vo dvojici.
Za noty k znelke seriálu "To je vražda, napísala".
Za získanú hviezdičku v aplikácii, čo mi každý deň počíta prejdené kroky.

A za veľa ďalších darov a darčekov. 

Za získanú hviezdičku v aplikácii, čo mi každý deň počíta prejdené kroky

Za pokojné večery

Za objav modlitebných prechádzok - aj v meste. 

Už teraz sa teším na nové dni a na všetky dary, ktoré dostanem, ale aj tie, ktoré budem môcť darovať ja. Aj vám želám pokojný a radostný čas. Keď budete prežívať čokoľvek, keď sa budete cítiť akokoľvek... nech vždy vo vás sídli pravá radosť.

Dušičkové výlety: Sv. omša v krypte Trinitárov

8. 11. 2017

Včera (8. 11.) bol posledný deň tzv. "dušičkového týždňa". A zároveň posledná možnosť zúčastniť sa svätej omše v krypte bratislavského Trojičného kostola (Kostol Jána z Mathy). Počas týždňa od 1. do 8. novembra (okrem nedele) sa tu neslúžili sv. omše priamo v kostole, ale v podzemnej krypte.

Keďže všetci ľudia by sa do krypty nevošli, a zároveň sú medzi nami mnohí, ktorým robí problém zostúpiť po prudkých schodoch, svätá omša bola s pomocou televízie LUX prenášaná aj na obrazovku v kostole, takže aj jeho lavice boli plné veriacich účastných sv. omše, ktorí túžili získať odpustky pre úbohé duše v očistci.

Ale účasť na omši priamo pri hroboch tých, ktorí nás predišli do večnosti bol veľmi silný zážitok. Pre vás prinášam aspoň niekoľko fotografií. A ak to nemáte do Bratislavy ďaleko, na budúci rok môžete podobnú bohoslužbu zažiť aj osobne.

Modlitba za "dušičky": Dnes za...

Dni modlitieb za zosnulých ešte trvajú. Pri mojom zamestnaní mám dosť priateľov, za ktorých môžem obetovať modlitby a prosby.  Verím, že väčšina z nich už je "tam", aj keď niektorí odišli len celkom nedávno. Ale myslím na nich. A myslím aj na ďalšie duše, ktoré potrebujú našu modlitbu. Aj niektoré celkom neznáme...

Dušičkové výlety: Krypta v Dóme sv. Martina

Minulý rok som vám ukazovala fotky z rôznych bratislavských cintorínov (link s rozcestníkom). Znovu tu máme "dušičkové obdobie" a ja by som rada v tradícii pokračovala. Do včera sme navštívili "obyčajné" cintoríny ako bratislavské Krematórium, Slávičie Údolie, či Martinský cintorín... kde sme si spomínali na našich blízkych a známych. Ale dnes sa k nim pridala novinka.

Len v priebehu tohto roka (2017) sme zistili, že v Dóme sv. Martina otvorili kaplnku sv. Anny, ktorá slúži na osobnú modlitbu pri sviatosti oltárnej. V podzemí tejto kaplnky sa nachádza krypta, ktorú otvárajú pre verejnosť len v týždni od 1. do 8. novembra. Využili sme teda príležitosť a naša poobedňajšia prechádzka smerovala sem. Neľutujem. Okrem modlitby za zosnulých sme si užili aj prehliadku zaujímavých priestorov v podzemí korunovačného dómu.

A nielen podzemí. Napríklad až dnes som objavila, že je možné prejsť až úplne dopredu a obdivovať aj priestory okolo oltára a za obetným stolom. Naskytli sa nám zaujímavé pohľady (aj keď z týchto priestorov nemám použiteľné fotografie).

Vďačná chvíľka: Vďaka, že ma sýtiš "dobrými vecami"!

Radostný deň vám všetkým želám.

Dnešný príspevok je ilustrovaný fotografiami z jedného príjemného jesenného večera, keď som si dopriala dlhú modlitebnú prechádzku pastvinami / lúkami / hoľami na Strednom Slovensku. Fascinuje ma, akú krásu pre nás Nebeský Maliar maľuje večer na oblohu. A cez deň všade okolo - v prírode, v ľuďoch, v očiach detí...  Obsahom tohto článku by mali byť niektoré myšlienky, ktoré ma oslovili - väčšinou tiež pri modlitbe (aj keď v iný deň).

Padova: Sv. Lukáš, sv. Anton, sv. Justína

Radostný deň vám želám, milí príatelia!

Dnes si podľa liturgického kalendára pripomíname sviatok sv. Lukáša evanjelistu. A tak si hovorím, že je to vhodný deň, aby som vám ukázala niekoľko ďalších fotografií z našej púte do Assisi spred 3 rokov. Tentoraz to budú obrázky z našej prvej zastávky v Padove, kde sa okrem veľkej baziliky s ostatkami sv. Antona Paduánskeho nachádza aj hrob sv. Lukáša. Hneď prvý záber je z miesta Lukášovho posledného odpočinku.

9. 11. 2014

Pri hrobe sv. Lukáša

13. október - Slnečný zázrak

Radostný deň vám želám aj dnes, 13. októbra 2017 - presne sto rokov po poslednom zjavení Panny Márie vo Fatime. Ako sa už stalo zvykom, prinášam vám - už posledný krát - niekoľko slov o fatimských zjaveniach. Čo sa presne stalo pred sto rokmi 13. októbra 1917?

Radšej vám to rozpoviem priamo slovami sestry Lucie, jednej z troch pastierikov, ktorí videli Pannu Máriu a ktorá jediná sa dožila vysokého veku:

Vďačná chvíľka: Modliť sa tancom

Radostný deň vám všetkým želám!

Tento týždeň prevláda moja radosť a vďačnosť za krásny a požehnaný víkend v Škutovkách pri Liptovskej osade. Zúčastnila som sa duchovnej obnovy s názvom Bíblické tance. Stretli sme sa tam mnohé žienky z rozličných kútov Slovenska (i Česka) - rozličného veku, postavy, povahy... každá iná. A každá krásna. Každá stvorená na Boží obraz a každá vedená Ním, aj keď mnohé si prežili vskutku ťažké životné príbehy. Stretli sme sa spolu (stretnutie sŕdc), ale predovšetkým sme sem prišli, aby sme sa stretli s naším Bohom. Aby sme sa naučili rozprávať sa s ním nielen pomocou slov (klasická modlitba), ale aj prostredníctvom svojho tela. Adorovať, chváliť ho, alebo vyjadriť akúkoľvek emóciu, ktorá hýbe naším ženským srdcom. Vyjadrovali sme pokánie, i bezmoc či bezradnosť, dôveru v Boha, chválu a úctu voči Nemu. Gestom sme sa učili vyjadriť, ako čerpáme milosti (silu, svetlo, požehnanie...) z Božej prítomnosti, z Božieho Slova. A požehnanie dávame ďalej. Svojim blízkym, ľuďom, ktorí sú nám zverení, s ktorými sa stretávame, svojej rodine, mestu, krajine, svetu.

Reportáž z Assisi (po 3 rokoch)

Radostný deň vám želám!

Dnes je sviatok sv. Františka z Assisi. Príležitosť dohnať trojročný rest a ukázať vám niečo z našej púte do Assisi ešte z roku 2014. Napíšem postupne niekoľko pokračovaní, pretože zážitkov, myšlienok i fotografií sme počas púte nazbierali veľmi veľa. Dnes vám ponúkam prvý náhľad do stredovekého mestečka Assisi.

9. - 14. 11. 2014

Bazilika sv. Františka v Assisi

Vďačná chvíľka: Všetko má zmysel, ak to robím pre Nebo

Pondelok:
 Po dlhom čase som zašla do kostola s vystavenou Sviatosťou Oltárnou.
Vďaka za slnečný lúč, ktorý rozjasnil Eucharistiu počas mojej modlitby.
Vďaka za pocit radosti a slávnostnosti, za Tvoju krásu, velebu, moc a slávu! 

Stáva sa to niekedy aj vám? Že sa vám nechce ráno vstávať a ísť do práce? Čo s tým? Často nachádzam rady typu "Zmeňte prácu. Za nejakú zaujímavejšiu, menej namáhavú, takú, čo vás bude baviť a napĺňať." To môže byť dobrá rada. Ale nie vždy realizovateľná. A najmä - po čase zákonite prichádza stav, keď prvotné nadšenie opadne, keď rutina začne "liezť na nervy", keď nové výzvy namiesto motivácie unavujú... No a potom ešte je tu mnoho ľudí, ktorí môžu byť radi, že majú vôbec nejakú prácu, ktorou prispievajú do rodinného rozpočtu. Ale znamená to, že musia chodiť do zamestnania každé ráno s nechuťou?

Stalo sa mi to aj tento pondelok. Zobudila som sa, a zdalo sa mi, akoby moja práca nemala zmysel, akoby som sa išla týždeň nudiť a namáhať celkom zbytočne. A pritom mám prácu, ktorá priamo pomáha ľuďom, takže aj z čisto ľudského hľadiska určite zmysel má. Čo majú robiť ľudia, ktorí naozaj chodia do práce len aby uživili rodinu? Musia mať pocit, že ich námaha nemá zmysel?

Nemusia.

Vtedy to prišlo - "Aha!" - Nečítala som práve v knihe od Ann Voskampovej, že všetko na tomto svete - každá námaha, každá bolesť, každá práca, každá ochota... môže priniesť ovocie nekonečnej ceny? (možno to tam bolo napísané úplne inak, ale v podtexte som vnímala túto myšlienku)
A nehovorí niečo podobné Terezka z Lisieux, ktorá bude mať tento týždeň sviatok?

"Robte malé veci s veľkou láskou." 

A tak som aj ja vykročila v to ráno do zamestnania s úsmevom. Vždy - a všetko môžeme obetovať Bohu. A on to znásobí a premení na niečo úžasné. Aj keď nám to možno zatiaľ nedáva zmysel, možno vidíme len námahu a pocit márnosti. No ak všetky svoje námahy obetujeme Jemu, môže ich pretvoriť na mnoho milostí.

Tak hovorila Mária vo Fatime - "Obetujte Bohu všetky svoje námahy a utrpenia. A vyprosíte tak odvrátenie vojny." 

A presne to chcem robiť. Každé ráno sa obrátiť k Bohu a povedať mu: "Neviem, čo všetko ma dnes čaká, ale chcem všetko darovať Tebe. Všetko, čo dnes budem robiť, chcem robiť pre Teba. Všetko, čo sa mi prihodí, chcem prežívať s Tebou a spolu s Tebou sa nechať "lámať a dávať", aby aj cezo mňa prichádzalo na svet požehnanie." A hneď má zmysel úplne všetko. Každá námaha, každá práca, každá nepríjemnosť... a samozrejme aj každá radosť a možnosť poslúžiť niekomu.

Som vďačná za tú myšlienku.

Utorok: Som vďačná za všednú cestu. Aj za prekážky na ceste, ktoré treba obísť.
Za nepríjemnosti, ktoré nás približujú k Tebe. Za radosť všedných dní. ...

Vďaka za kvety pri ceste.
Za malé radôstky, ktoré nám spríjemňujú všedné chvíle - ak si ich všimneme. 

Streda: Vďaka za novú, ešte voňavú knihu Ann Voskampovej Cestou zlomenosti.
Už ju môžem čítať aj v "naozajstnej" papierovej podobe. 

Štvrtok: Som vďačná za balkón s kvetmi a s výhľadom na kostol.
Som vďačná za krásu, za slobodu, za vzduch, za modlitbu, za mesačnú a hviezdnu
oblohu, za pokoj, za rodinu...
 A ešte za veľa vecí počas celého dňa a myšlienky, najmä počas večernej modlitby.

Na štvrtok nám Ann vymyslela tému "Nesmelé, nedostatočné dary". A práve v tento deň som mala krízu, pocity zlyhania. Že nie som dosť dobrá. Snaha o porovnávanie sa s inými (ktorá zákonite musí končiť fiaskom). Cítila som sa neschopná, pomalá, takmer zbytočná - nedostatočná. - Tak som skúsila aspoň nesmelo poďakovať za svoju nedostatočnosť:

"Vďaka za moje slabosti a neschopnosti. Ty vieš, prečo mi ich nechávaš. Prečo nám (všetkým) nechávaš vlastnosti, ktoré nás robia slabými, neschopnými, nedostatočnými, biednymi. Ty chceš, aby sme sa navzájom potrebovali. Aby sme sa učili milovať (a znášať) sa navzájom, i znášať a milovať samých seba. Takých akí sme - nedokonalých. Aby sme sa učili prijímať  druhých ľudí takých akí sú - nedokonalých. Aby sme sa učili prijímať SEBA takých aké sme! Aby sme sa učili prijímať Tvoju lásku - aj keď sme slabí a nehodní. Keď máme pocit, že si Tvoju lásku nezaslúžime. 

Veru nezaslúžime - dávaš sa nám zadarmo. Dávaš a nepoznáš mieru. Dávaš vždy viac, ako sme schopní dať my... "

Smiem byť darom na mnoho spôsobov.
Kŕmiť tých, čo sa už sami nenajedia. Ušiť, čo je potrebné. Zaspievať žalm,
priniesť trochu slávnostnosti (spevu) k svätej omši. Umývať riad, ktorého je priveľa.
Poslúžiť v akejkoľvek potrebe (veľkej i malej). Ponúknuť počúvajúce srdce... 

Piatok: Som vďačná za cestu na chalupu.
Za pokoj, ticho, vzduch, voľnosť, čas - na rozjímanie, na čítanie, na modlitbu,
na myšlienky, ktorými si mi napĺňal myseľ. Za dary prírody.
Za vŕbku, ktorá ešte stále žije. Za hríbiky, ktoré rastú na našom pozemku. 

Vďaka za hojnosť masliakov - na pozemku.
Bolo na praženicu, a niečo sme aj usušili na vianočnú polievku. 

Sobota: Naplnený deň. Naplnené pľúca (ten vzduch mimo mesta!).
Naplnené zmysly (krása, vôňa, ticho, chuť...). Naplnená duša. Naplnený košík.
Naplnený žalúdok. Naplnená váza. Unavené telo. Uvitý veniec...

Prítomnosť je darom s dátumom expirácie. 

(Myšlienka z knihy Ann Voskamp, Cestou zlomenosti.) 

Nedeľa: Ďakujem za moju babičku (a nenarodenú dcérku Terezku Annu).
Za možnosť navzájom sa obdarúvať aj teraz - modlitbou, sviečkou, kvetom,
krásou, spomienkami, svojou prítomnosťou...

Som vďačná za svokrovcov, za návštevy u nich, za bezproblémové vzťahy,
za záhradku, za prácu, ktorou im vieme poslúžiť, za plody o ktoré sa s nami delia...

Ďakujem aj vám, že ste dočítali až sem. A želám vám radostné dni - či už budú všedné, alebo sviatočné, či sa tešíte na to, čo vás čaká, alebo to budú ťažkosti a námahy... Nech sa každá chvíľka vášho života premení na požehnanie pre svet.