Popolcová streda a náš pôstny "adventný" kalendár

Včera sa nám začalo ďalšie obdobie liturgického roka - pôst. Aby sme si ho lepšie uvedomili a prežili, aby nám nepretieklo pomedzi prsty bez úžitku, snažíme sa o niektoré rituály, ktoré nám sprítomňujú a viac približujú to, čo si chceme pripomenúť.

Našla som zaujímavé zahraničné stránky s množstvom nápadov na prežívanie liturgického roka s deťmi. Napr: dawnathome.typepad.com/ash_wednesday_1.html
showerofroses.blogspot.com/jesus-tree.html

ponderedinmyheart.typepad.com/a-little-late-for-lent.html

ponderedinmyheart.typepad.com/settling-into-lent.html

http://deti.vira.cz/

Nenechajte sa odradiť tým, že sú väčšinou písané po anglicky. Ani ja si s angličtinou netykám, ale na pochopenie mi stačil google-prekladač a obrázky. 

Krásny kalendár na tento rok, ktorý by deťom priblížil čas "čakania na Veľkú noc" je napr. tu: http://ponderedinmyheart.typepad.com/lenten-calendar-.html . Je nakreslený ako cestička na Kalváriu (skoro by som mala chuť vziať človečkových panáčikov a kocku a zahrať sa).  Môžete si ho vytlačiť a hneď môžete vyfarbovať jednotlivé dni, ktoré už sme prežili. Prípadne ich označovať nálepkami a pod.


Ale my už sme "veľkí" a chcela som niečo, čo nám pomôže lepšie prežívať modlitbu a Božie Slovo, ktoré nám Cirkev na tento čas predkladá. Preto som zvolila podobnú formu ako pri adventnom kalendári (samozrejme bez sladkostí!).

Z dverí nám visia pre zmenu fialové stužky, na ktoré budeme postupne každý deň pripínať obrázky vystihujúce myšlienku z Evanjelia na ten deň.

V strede dverí visí veľký biely kríž. Naň budeme postupne lepiť kvetinky vždy keď urobíme nejaký skutok lásky, alebo sebazaprenie. Chceme sa tak aspoň trochu spojiť s krížom Nášho Pána, aby spolu s Ním zomrel starý človek v nás, a aby sme s polu s Ním vstali k novému Životu.

Popolcová streda: 

Páči sa mi zvyk byť v tento deň označená na čele znakom z popola. Má to hlboký symbolický význam. Nie je to len pripomienka "ničotnosti" človeka a upozornenie, že nie na zemi si máme budovať svoje šťastie (však to sa skôr, či neskôr rozpadne na prach). Zároveň to vnímam ako znak, ktorým budú označení tí, ktorých na konci vekov anjel smrti ušetrí. Nie, žeby nás nejaký "fľak popola" zachránil, ale je symbolom, ktorý nám pripomína, komu chceme patriť.

Tento rok sme sa nezúčastnili sv. omše, ale konečne sa mi podarilo zrealizovať sen, ktorý si pestujem už mnoho rokov. Urobili sme si doma vlastný popol (z poctivo opatrovaných vlaňajších halúzok, od Kvetnej nedele). Bol to zaujímavý experiment, aj keď sa nekonala očakávaná "vatra", pretože halúzky akosi nechceli horieť. Ledva sme "vyrobili" trošičku popola na označenie našich čiel.

Nakoniec sa ako-tak podarilo a všetci sme sa navzájom pooznačovali. Zbytok popola sme vysypali do misky v tvare srdca so zemou. Necháme ju vystavenú po celú pôstnu dobu, aby nám pripomínala, že Boh stvoril Adama zo zeme, ale po prvom hriechu bola zem prekliata, takže z nej len s námahou získavame úrodu. Aj naše telo musí zomrieť a vrátiť sa do zeme, preto chceme premáhať hriech a naše slabosti a spájať sa s Tým, ktorý zvíťazil nad smrťou.

Preto je hneď vedľa košík s pripravenými kvietkami = našimi skutkami lásky a milosrdenstva i sebazaprenia.

****

Pokojný pôstny čas a radostnú prípravu na Veľkú noc želám aj vám všetkým.
A nech vo vás stále žije nádej, že po Bielej sobote príde Veľkonočné ráno.


Letitia.