utorok 13. novembra 2012

Vďačný utorok: Hodnota maličkostí


"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Chcem si ich všimnúť a zapísať tisíc. A možno ešte viac. 


874. Maľované ráno
875. Predavačkin prsteň - "tajné znamenie spriaznených duší..."  
879. Horúci čaj, čo prehreje kosti
896. Umyté okná
897. Naše zdravie je v Jeho rukách (ako všetko)
900. Sv. Alžbeta - patrónka našej farnosti
904. Spoločné pečenie šišiek
905. Jedenie šišiek
910. Štrikovanie - zapletanie spomienok




912. Nový deň. A užili sme si ho (aj) spolu so synom. (Vďaka za nemoc)
913. Spoločné učenie zameškaného. 
916. Mária K. - jej povzbudivé nadšenie pre vďačnosť
917. Zvony, ktoré bijú príliš nahlas. (A tak nás učia milovať, aj keď je to nepríjemné. Ďakovať, aj keby sme chceli frfľať. Prijímať veci aké sú, aj keby sme ich chceli radšej inak.)
 919. Slnko. A tieň, aby nesvietilo do očí.
 924. Hodnota maličkostí!


Každý deň ďakujem Pánovi. Za všetky dary a darčeky, čo mi každou chvíľou dáva.

No niekedy (ako sa pomaly blížim k tisícke) sa mi už nechce zapisovať všetko.
Zdá sa, akoby niektoré veci ani nestáli za to, aby som vzala do ruky pero... Niekde je chyba.

Mám chuť písať si iba pekné vzletné "hodnotné" myšlienky. Akoby som chcela... Áno, to bude ono - chcem sa ukázať pred ľuďmi. Alebo aj pred sebou samou. Zdá sa mi, že už by som mala "vyrásť" z "obyčajných maličkostí" a ďakovať za "veľké" vzletné veci - duchovné, alebo možno ťažké (hard-eucharisteo), niečo, čo sa nenatíska každý deň.

Iste, aj toto treba - ale "tamto nezanedbávať!"
Veď nepíšem zoznam pre seba a dôkaz SVOJEJ DOKONALOSTI. Píšem ho, aby som videla, ako veľmi ma ON MILUJE. Ako štedro ma zahŕňa svojimi darmi. A je jedno či sú to veľké dary, či sú ťažké, či sú krásne, alebo či práve dostávam hromadu maličkostí. Všetko je dar, úžasný dar, a ja si ho každý jeden chcem naplno uvedomiť!

Niekedy sa zdráham písať, akoby som písala pre ľudí. Vravím si: "Načo písať? Stačí poďakovať, nie? Nestačí v duchu povedať, "Ďakujem, Pane?""

Iste, nemusím sa o všetky maličkosti deliť s vami. Môžu ostať len medzi mnou a Ním.

Ale ak sa s týmto uspokojím dlhší čas, moje vnímanie darov má tendenciu ochabnúť. Rozpíjajú sa jeden do druhého, do akejsi neforemnej masy, všeobecného "ďakujem" bez toho, aby som si uvedomila každý jeden.
Bola by som takmer ako dieťa, ktoré poďakuje za darček, pretože ho tak vychovali. Ale ani sa naň poriadne nepozrie, nepoteší...

Nechcem, aby sa dary - veľké, či malé, krásne, či na prvý pohľad nevábne - strácali v mojom nezáujme. Zas a znova si dávam predsavzatie písať - zapisovať si aj tie maličkosti, ktoré by sa ľudsky zdali nie-hodné zapísania. Uvedomiť si dar, pomenovať dar, poďakovať... a áno, aj zapísať. Aby sa nestratil. Aby som nezabudla. Veď predsa každý dar je hodný - veď je od Neho. :)
 




929. Dokončené nové kŕmidlo. A zavesené. Naplnené. Odfotené.
933. Sýkorka, čo nám vhopkala cez otvorené dvere z balkóna do obývačky.  Bola milá, ale radšej som ju poslala von, nech nám neblúdi po byte.
935. Farebné spektrum. Ten úžasný zázrak premeny svetla rôznej frekvencie na jednotlivé farby. Nádherné obrazy. Vnímanie krásy, obdiv, úžas, umenie.




Želám všetkým vám, rovnako ako sebe, aby sme nikdy neprestali vnímať vďačnosť za tie najobyčajnejšie bežné veci. Aby sme nezabúdali, že každá chvíľa je dar. Každý pohľad. Každý človek, s ktorým sa stretávame. Každé slovo, dotyk, pozdravenie...

Nech radosť stále žiari z našich sŕdc a našich tvárí. ;-)
Leti.

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a
stránkou jej autorky www.holyexperience.com.


6 komentárov:

  1. Krásné. Tak jednoduché říct, napsat, abychom se radovali z maličkostí a přitom někdy tak složité, zanedbávané. Stále si to musíme připomínat! Maličkosti, ano, ty malé věci až, jak říkáš, nehodné zapsání, to je přeci to, proč stojí za to žít a život naplno prožít. Nic víc.
    Přeji krásný den

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne.
      Ďakujem za milé slová. Radostný deň aj vám!
      Leti.

      Odstrániť
  2. Ja som sa tešila zo sviatku mojej zabudnutej patrónky. Katolíci ma síce pokrstili na Máriu, ale v občianke mi ostala Irma. Pán farár, ktorý makrstil, nevedel, že i toto je stvätica. Bola to vnučka Karola Veľkého a založila benediktínsky kláštor na CHiemsee (mnohí nosia vetrovky s takým označením) bola tam opátkou v 9.storočí. Dnes je na tom mieste zvyšík kostola a cirkevná škola, na ktorú chodia deti v lete člnkami alebo kompou a v zime, ak dobre primrzne, na korčuliach.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jej, ani som nevedela, že bolo teraz Irmy. To musím napraviť!
      Ja som zase dlho nevedela o žiadnej svätej Eve. A tento rok som našla až dve. Jednu svätú mučenicu, druhú blahoslavenú (tá mi je bližšia) - zaslúžila sa o úctu k Božiemu telu. Tak som sa rozhodla oslavovať meniny v marci. ;-)

      Odstrániť
  3. Narodil se nám osmý vnouček,boží dar,má jméno Václav....Daja

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jéj! Tak to je naozaj krásny a vzácny darček! Gratulujem. A nech vyrastie v dobrého a šťastného človeka.
      L.

      Odstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...