Aj spevník dostal nový kabátik

Tento spevník mám už veľmi dlho. Vlastne sa dá povedať, že je prvý naozaj môj. Dostala som ho do daru od biskupa Hnilicu, podobne ako aj mnoho iných Slovenských pútnikov, ktorí sa krátko po otvorení železnej opony v r. 1990 ubytovali Ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Bola to krátko po zavŕšení plnoletosti moja prvá samostatná zahraničná cesta. Vybrali sme sa do Svätého mesta spolu s kamarátkou a ich farníkmi z Revúcej.

Keďže spevník má len papierové dosky, vždy som si ho chránila ďalším obalom z výkresu. Až donedávna, kedy mi spevník "znárodnil" náš najmladší a papierový obal mu zrušil. Operatívne som synovi kúpila pri príležitosti Prvého svätého prijímania vlastnú knižku, ale môj spevník už ostal odbalený. V poličke s knihami mu to ani veľmi neprekážalo.

Ale v poslednom čase sme ho zase začali viac používať - na chalúpke. A tak, asi trochu ovplyvnená výrobou obalu pre babičkin breviár, som sa rozhodla vyrobiť nový a trvanlivejší obal aj pre moju knižku. Zvládla som to za jeden večer a túto nedeľu sme ho už aj "pokrstili" na omši v Starej Hute.

Zvláštnou zhodou okolností mal kňaz na omši  homíliu o svätých Cyrilovi a Metodovi, pretože práve dnes privíta Novobanská farnosť relikviu sv. Cyrila, ktorá pri príležitosti blížiaceho sa 1150. výročia príchodu vierozvestcov na Slovensko putuje po Slovensku. Škoda, že sme už museli ísť domov.

.................

Použila som podobný materiál ako v predchádzajúcom prípade - filc nažehlený na riflovinu. Ale pri zdobení som sa potrápila s ihlou a bavlnkou. Od školských liet som ich nedržala v ruke, takže sa o nejakej vyšívacej zručnosti u mňa určite nedá hovoriť. Ale chcela som si to skúsiť a s výsledkom som (až na pár výhrad) spokojná. :)
Určite si ešte niečo povyšívam. Len radšej nepoužijem mulinku, ale tak ako aj moja babička, budem radšej vyšívať osvedčenou Perlovkou.