Konečne mám kuchyňu

Po dlhých peripetiách nám včera stolár konečne priviezol a namontoval kuchynský nábytok na chalúpke. Je presne taký aký som chcela. Drevený, jednoduchý, takmer babičkovský. Jeden kredenc, dve skrinky (pod umývadlo a pod varnú dosku), medzi nimi pod pracovnou doskou za závesom ukrytá chladnička a ešte kúsok miesta (zmestila by sa tam malá umývačka riadu, no zatiaľ ju zarputilo odmietam).  Ale fotografiu vám zatiaľ neukážem. Majstri odišli neskoro večer a už som nemala svetlo, čas, ani silu fotiť. A dnes ráno sme sa ponáhľali do mesta.

Zato som si s radosťou užívala, že môžem riad po večeri umyť konečne v kuchynskom dreze. Ale teda nechýbalo veľa, a bola by som ešte stále odkázaná na pidiumývadielko v kúpeľni. Kúpili sme totiž batériu so sprchou, a tá má na rozdiel od bežnej batérie nie dve, ale 4 prívodné hadičky. A ono sa to celé akosi nechcelo zmestiť do pripraveného otvoru v dreze. Chýba maximále pol milimetra, ale čo sa dá robiť, majstrovi sa všetky tie trubky cez otvor nepodarilo dostať a píliť drez sme mu nedovolili - ktovie, či by to materiál prežil. A tak zapojil len odtok a odišiel s tým, že kúpime novú batériu - bez sprchy.
Našťastie sa Onove nenechavé prstíky po jeho odchode pustili do skúmania situácie... A hoci sa nám stále nepodarilo batériu vsunúť celkom na miesto, aspoň sme zapojili vodu, a ja som si konečne mohla po prvý krát vychutnať "normálne" umývanie riadu v kuchyni.


Medzi tým zase trošičku pokročila stavba šopy. Už máme vyliatu aj základovú dosku. Tak sme ju počas víkendu vlhčili, aby betón nevysychal prírýchlo.

V piatok nám podľa astronomického kalendára začala jeseň. Jej príchod sme si uctili aspoň malou kytičkou zo šípkových halúzok (hádam by aspoň niektoré mohli pustiť korienok, aby som si mohla v záhrade zasadiť ružový ker). Dokonca som im z drôtu a (zaváraninového pohára) vyrobila originálnu vázu. (Fotografiu som takisto nestihla urobiť - ukážem snáď nabudúce.)