streda, 28. mája 2014

Z knihovničky: Návrat staršieho brata.

Konečne som dočítala túto knihu.  Začala som ju čítať ešte niekedy pred Vianocami, ale akosi som si stále nevedela nájsť čas, aby som ju dočítala. Je pravda, že som mala medzi tým "pokušenie" k čítaniu iných kníh (napr. Štyri lásky od C. S. Lewisa, Babičku Boženy Nemcovej, nejaké knižky o pápežovi Františkovi, či pred prezidentskými voľbami som sa snažila prečítať aspoň čo-to z knihy Rada Procházku...). A tiež čas na čítanie sa mi v tomto období hľadal akosi ťažšie... No predsa - čas, ktorý som potrebovala na prečítanie pomerne útlej knihy (124 strán) svedčí aj o tom, ako táto kniha sadla môjmu vkusu. Ak by som to chcela zhrnúť, napadá mi slovné spojenie: "dobré myšlienky utopené v množstve slov."

Ale vaša skúsenosť môže byť iná. Nechcem byť len kritická. Kniha Neala Lozana má v sebe určite veľa zaujímavého a poučného. Som rada, že som si ju prečítala a bude pre môj život určite prínosom.


streda, 14. mája 2014

Vďačná chvíľka: Pozdrav od Ann Voskamp!

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)

Neustále vzdávať vďaky.

Snažím sa o to. Vždy.

Aj keď ma bolí zub.
Aj keď som smutná z trápenia mojej kamarátky.
Aj keď ma rozhodí spoločenské dianie.
Aj keď ma zviera strach... Alebo chce zovrieť.

Hľadám istotu v Pánovi. Hľadám bezpečie u Toho, ktorý nám sľúbil, že nás neopustí. Že sa vždy o nás postará. Že vždy, v každej chvíli života, budeme mať dôvod na radosť. Že naša radosť bude úplná. Aj keď nás v tomto svete čaká ešte veľa utrpenia a zármutku.

Je to možno paradox, ale ono sa to nevylučuje. Prežívať zármutok a bolesť a zároveň radosť v Pánovi.

Ako nám dokazujú mnohí svätí. Ako nám ukazujú mnohé miesta vo Svätom Písme. Ako nám ukáže aj život, ak sa mu otvoríme. Ak nájdeme v srdci ochotu (viac často nejde nájsť, bojujeme len o tú ochotu) ďakovať Bohu v každej, každej situácii, ktorá nás postretne.

Vďačnosť vždy, vždy predchádza zázrak.


Nie vždy rozumiem. Nie vždy to viem žiť. Ale vždy chcem.

A myslím, že to je dôležité. Že chcem.

Ako mi nedávno povedal aj kňaz pri sviatosti zmierenia: Často bojujeme s pokušením. Chceme sa zlepšiť, odstrániť zlé návyky, plniť Božiu vôľu... Niekedy sa darí viac, niekedy menej, niekedy vôbec. Ale na tom až tak veľmi nezáleží, ako sa nám darí. Záleží na našej túžbe. Dôležitá je TÚŽBA. Ak máme túžbu (po Bohu, po pravde, po láske, po dôvere...) máme všetko (máme Boha, aj lásku, aj tú dôveru - v akokoľvek krehkej nádobe je uložená)



Pokračujem v zozname darov, ktoré som dostala minulý týždeň

#1891. Som vďačná za radosť, ktorú som po návrate z duchovnej obnovy ešte dlho nosila v srdci a priam som cítila, ako zo mňa žiari.
#1894. Som vďačná za všetky tie úžasné ženy a mužov, ktorým smiem prinášať radostný úsmev do domova dôchodcov (Števka, Anička, Marienka... Ján, Alojz). A som vďačná za ten ich úsmev, ktorým sa mi oplácajú.
#1896. Vďaka za urobenú prácu aj za vďačnosť tých, pre koho som ju robila.
#1903. Som vďačná za symboly, ktoré som si z obnovy priniesla a ktoré mi stále pripomínajú moju kráľovskú identitu Božieho dieťaťa. Vďaka za pomoc pri rozhodovaní. Vďaka za podporu v "boji" s mojimi slabosťami. Aj za vedomie, že to "zas až tak moc nevadí", dôležitá je túžba. Túžba po milovanom... A On plní moje túžby. Vďaka!
#1907. Vďaka za slobodu rozhodovania, ktorú som až teraz spoznala. Vďaka!
#1909. Som vďačná za rozkvitnutý balkón, ktorý ma nabíja energiou zakaždým, keď si vychutnávam prítomnosť hoci len toho zlomku prírody, ktorý na ňom mám. Rozkvitnuté kvety, kvitnúca voňavá šalvia, šantiace vrabce na kŕmidle, či napájadle... aj burina, ktorá stále s takou silou a energiou rastie a rastie a vôbec jej nevadí, že ju tam nechcem. 

 #1910. Vlastnoručne napísaný pozdrav od  Ann Voskamp! 

#1910. Som veľmi vďačná za pozdrav, ktorý mi poslala a vlastnoručne napísala Ann Voskamp! 
#1911. Som vďačná za to, že: "Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!?" (Rim 8, 32)

#1913. Znovu pociťujem vďačnosť za "kráľovskú korunu", ktorá mi pomáha rozhodnúť sa správne - zodpovedne, vedome. Nie len "byť vlečená" momentálnou chuťou, či nechuťou k niečomu. Ale ani nie podľa očakávaní iných, alebo pocitu, že to "musím, lebo sa to skrátka musí". 
#1920. Som vďačná za nečakané stretnutia so starými známymi. 




#1936. Ďakujem, že svoj strach mám vo svojich rukách. Ja rozhodujem, či sa ním nechám paralyzovať, alebo ho odovzdám Jemu. Aby ho použil pre svoj (dokonalý) plán. Vďaka!
#1938. Vďaka, že sa nenaplnilo to, čoho som sa tak obávala... že nakoniec šlo všetko celkom hladko. Vďaka za vieru, že ty sám si uvoľnil, čo bolo treba, aby som sa nemusela spoliehať (len) na schopnosti zubára, ale na tvoj zásah. :)
#1939. Som vďačná za milujúcu rodinu, ktorá sa o mňa stará, keď ja nevládzem. Aj o seba navzájom sa postarali, keď mne to padlo zaťažko. Vďaka za syna, ktorý zvlášť v ťažších časoch prejavuje svoju zodpovednosť a ochotu pomôcť, keď vidí, že treba. 
#1943. Vďaka za lieky proti bolesti.
#1948. Som vďačná za vyslyšanú modlitbu.



Želám aj vám radostné dni, naplnené množstvom Božích darov, ktoré objavíte a prinesú vám radosť v srdci.
Letitia.

Ak chcete, pridajte sa k nám a môžete tiež počítať dary, ktoré každý deň dostávate... Život je šťastnejší, keď poznáme veci, za ktoré môžeme byť vďační.
Budem rada, ak sa podelíte aj s nami. Či už tu v komentároch, alebo v komunite na www.mojakomunita.sk. Môžete nás tiež sledovať na Facebooku, alebo na G+.

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a
stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Maminy MojaKomunita.sk
Pozývam vás tiež k spoločnému ďakovaniu
na www.mojakomunita.sk

nedeľa, 11. mája 2014

Ku dňu matiek...

... pre moju mamu.

Ozdobná tabuľka na dvere.

Výroba bola jednoduchá. Potrebovala som len: Kúsok vlnitej lepenky, servítku s ružičkou, papierový špagátik vhodnej farby, lyko. Potom ešte kúsok ozdobnej pásky, červenú a oranžovú fixku, dierovač... a ozdobný štipec na odkazy.


Štipec na odkazy.



Dúfam, že aj vy ste mali krásny deň matiek.
Letitia.

sobota, 10. mája 2014

Vďačná chvíľka: Vďaka za čas milosti.

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)

Tento týždeň som vďačnosťou priam prekypovala. Už od nedele sa neviem dočkať, kedy sa s vami o všetky tie úžasné dary podelím. Ale ako na potvoru stále bolo niečo dôležitejšie, čo dostalo prednosť pred týmto článkom.

A čo že som to teda tak úžasného prežívala. Predovšetkým som vďačná za víkendový pobyt na duchovnej obnove Kráľovná a divožienka. Už som kedysi písala o tom, ako som plánovala, pochybovala, potom banovala... a nakoniec som sa dopracovala k veľmi silnej túžbe po tomto stretnutí.


A to som ešte netušila, koľko akých nádherných darov skrze toto stretnutie dostanem.

Z mojich tisíc darov: 
# Som vďačná za šťastný a hladký príjazd do Levoče napriek rôznym drobným prekážkam. 
# Som vďačná za milé sestričky - žienky s ktorými sa som sa tu stretla. Vďaka za krásne prijatie. Vďaka za každú jednu z nich! 
# Som vďačná, že som tu. Že si ma sem priviedol a chceš ma tu mať. 

# Som vďačná za obraz - vlastne optický klam, vďaka ktorému som ruženec na soche P. Márie videla ako tureckú šabľu. Pútnické miesto Mariánska hora v Levoči vzniklo ako vďaka za záchranu pred tureckým vpádom, preto ma to veľmi neprekvapilo. Ale asi naozaj, modlitba sv. ruženca je veľmi silnou zbraňou proti každému nepriateľovi. 
# Som vďačná za spev žalmu. Spievala som od ambónu. A hoci som si vôbec nebola istá melódiou, odrazu sa mi z hrdla vydali tóny, ktoré som ani nečakala. Vďaka, že "si spieval namiesto mňa." :)

# Som veľmi vďačná za chvíle večernej adorácie pri Sviatosti Oltárnej. Vďaka za tie uzdravujúce obrazy, ktorými si ma v ten večer obdaril. Vďaka za myšlienku, že aj ja som "radosťou svojho Pána". Vďaka za obraz, ktorým ma uisťuješ, že som "tvoja malá princeznička". Som vďačná svojmu nebeskému Otcovi že mi dal "počuť" slová, ktoré som vždy chcela / potrebovala počuť.


# Som vďačná za mnohé myšlienky z prednášok. Vďaka za istotu, že (aj ja) som tvojou kráľovnou. Že aj ja mám všetky vlastnosti, ktoré dobrá kráľovná potrebuje. Že aj ja mám to svoje "kráľovstvo", ktoré si mi dal. A že mám všetko, čo potrebujem pre dobré rozhodovanie. Pokiaľ len ostanem s Tebou. Že Ty chceš byť vždy na prvom mieste. A že mám (môžem) utekať vždy najprv za Tebou, keď budem mať akýkoľvek problém!


# Som vďačná za mnohé drobnosti, ktorými si ma obdaril. 
- Vďaka za kríž - pútnický zviazaný z dvoch haluzí, ktorý som našla pri "prechádzke s Tebou".
- Vďaka za úlomok medového plástu, čo som našla v tráve. 
- Vďaka za žlté iskerníky... 
- Vďaka za spev (krik) vtákov. A za vtáčika, ktorý spieval priamo v kríku pri ktorom som sedela. 
- Vďaka, že vypočúvaš moje túžby a vedieš ma k ich naplneniu. 
- Vďaka, že môžem (smiem, mám) robiť to, čo chcem... Aj keby sa to nezhodovalo s názormi ostatných ľudí. 
- Vďaka, že si ma viedol lesom, húštinou, chodníčkami, cestou i necestou... 


# Vďaka za milosť dobrej sv. spovede a za dobrého spovedníka. 
# Vďaka za žalm 27, ktorý tak dobre vystihuje to, čo práve potrebujem počuť. 
# Vďaka, že aj moje rozhodnutia, ktoré urobím spolu s Tebou budú správne. Aj keby boli "nesprávne". Že v Tebe nájdem potešenie. ("Rozhodnutia Pánove sú správne, potešujú srdce." Ž 19, 9)


# Som vďačná môjmu Kráľovi za meno, ktoré mi dáva. Eva - dávajúca život, Letitia - rozdávajúca radosť. Že môžem svoje meno niesť ako zástavu, ktorá mi ukazuje smer, ktorým chcem v živote ísť.
# Ani nestíham zapísať všetko, čím napĺňa moje srdce... Vďaka za tú štedrosť!

V jednej chvíli som kľačala pred svojim Kráľom - Kráľom na kríži. A zrazu mi to došlo. Toto je môj kráľ. A kraľuje pribitý na kríž. Aj ja som kráľovná. Kde je moje kráľovstvo? V kuchyni? Pri pripálených hrncoch a špinavých riadoch a zemi, ktorá volá po metle? Áno, to všetko (a mnohé ďalšie) sú miesta môjho kraľovania. A ja chcem všetky tie "kráľovské" úlohy vykonávať s patričnou hrdosťou. Veď som dcérou kráľa! Som nevestou Kráľa! Som kráľovnou. A neprestanem ňou byť len preto, že urobím (alebo neurobím) niečo "podradné". Alebo preto, že nikto neocení moju námahu. Tú skutočnú kráľovskú korunu mi nikto nemôže vziať. Žiadna "nedôstojná" práca. Ani žiadna moja chyba, alebo zlyhanie. Ja viem, že On mi dáva dôstojnosť, ktorú mi nikdy nikto nevezme. Dokonca ani diabol, alebo hriech.

A za toto poznanie som tak veľmi vďačná. Nikdy si ho nechcem nechať vziať!



# Som veľmi vďačná aj za mojich chlapcov. Že prežili krásny spoločný čas. Že mali pekný výlet. Že sú spokojní. Že si (znovu) upevnili vzájomný vzťah. A že (aj) im bolo dobre.



Ak chcete, pridajte sa k nám a môžete tiež počítať dary, ktoré každý deň dostávate... Život je šťastnejší, keď poznáme veci, za ktoré môžeme byť vďační.
Budem rada, ak sa podelíte aj s nami. Či už tu v komentároch, alebo v komunite na www.mojakomunita.sk. Môžete nás tiež sledovať na Facebooku, alebo na G+.

Želám vám veľa radostných dní. A vďačnosť v srdci. Pretože kto je vďačný, je šťastný. 
Letitia.


Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a
stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Maminy MojaKomunita.sk
Pozývam vás tiež k spoločnému ďakovaniu
na www.mojakomunita.sk

utorok, 6. mája 2014

Nádherný čas v Levoči

Tento víkend bol nádherný! Aspoň teda pre mňa. Strávila som ho na duchovných cvičeniach pre ženy (Kráľovná a divožienka - link) na Mariánskej hore v Levoči. Bol to úžasne prežitý čas. Čas s mojim Kráľom, ktorý je zároveň mojim milujúcim Otcom. Priam hmatateľne som precítila, že som nielen jeho malou a milou princezničkou, ale tiež jeho kráľovnou, ktorú plne rešpektuje a ktorej dáva všetko, čo má správna "kráľovná" mať. Už viem, že čokoľvek budem robiť, alebo čokoľvek zažijem, akokoľvek sa budem cítiť... vždy nájdem oporu v Ňom. Vo vzťahu s ním. V Jeho slove, v Jeho priateľstve, v modlitbe, v každodennom bytí s Nim. Podarilo sa mi nájsť lúč svetla na otázky a problémy, s ktorými sa borím. A tiež som tu našla mnohé milé žienky, s ktorými sme sa navzájom tak veľmi obohacovali. Som vďačná za každú jednu z nich. A všetky si ich nesiem v srdci a v modlitbách. Vďaka za tých požehnaných ľudí. Vďaka za ten požehnaný čas.

Oltár v katedrále minor na Levočskej hore.

Môj Kráľ.

Sme žienky krásne a šikovné. :)

V sobotu si aj moji chlapi urobili výlet do Levoče (a okolia). A cestu späť sme si užili spoločne. Nevynechali sme malú prechádzku Levočou (aby som aj ja z nej niečo videla). Je to pekné mestečko. Len škoda, že lepšie nevyužíva možnosti ukázať turistom levočské skvosty... Alebo sa len "niekto" snažil škodiť? Pretože ešte aj foťák sa mi záhadne prestavil, takže všetky fotky z mesta Levoče mám len v malom rozlíšení. Pred tým aj potom boli fotografie normálne.

Svätá Alžbeta na námestí.











Malá zastávka v Spišskej Novej Vsi. Pozrieť si tamojší kostol (tiež len zvonku) a zistiť, že je tiež zatvorený. Ale aspoň sme našli oznam kedy budú sv. omše a kde sa dá zakúpiť vstup na vežu.




Posledná zastávka spojená s posilnením tela i ducha bola na salaši Krajinka pri Ružomberku. Ak budete mať cestu okolo, určite sa zastavte. Dali sme si štedrú porciu výbornej bryndzovej polievky s opečenou slaninkou a ostatné jedlá tiež vyzerali veľmi dobre.  No prechádzka po areáli salaša nám takmer vyrážala dych. :)

Plastiky z dreva i kovu...

Múzeum starých traktorov...

... a iných poľnohospodárskych strojov.

Expozícia salaša zvnútra
(a predaj množstva druhov ovčieho syra).

Živé ovečky a iné zvieratá (takmer) na dosah.

Medovníková chalúpka (aj s Jankom, Marienkou a ježibabou)
a možnosť kúpiť si vynikajúce čerstvo upečené koláčiky či chlieb.

A neodmysliteľná žaba na prameni...

... i "zákerný" pavúk.

Dobre nám bolo. Cestou sme ešte chvíľu pozerali z okna a kochali sa krásnou slovenskou prírodou (aspoň po Strečno) a potom sme už mohli (okrem šoféra!) driemať a odpočívať.

Radostný deň a šťastné všetky cesty aj vám!
Letitia.
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...