utorok, 18. septembra 2012

Vďačný utorok 2 - A čo nepríjemnosti?

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Chcem si ich všimnúť a zapísať tisíc. A možno ešte viac.

Z mojich tisíc darov:
295. Vďaka za výťah.
296. Dom a všetci naši susedia
297. Vďaka za spánok, za dar spánku.
298. Našla som "stratený" pilníček na nehty. :)
320. Fialové lúče slnka spoza petónií
321. Vidím krásu v tom, čo sa mi predtým nepáčilo

320. Fialové lúče slnka spoza petónií

Kvietky na balkóne

"Ustavične sa radujte... A pri všetkom vzdávajte vďaky."
Hľadať malé pozornosti lásky sa mi darí. Je to milé, je to príjemné, je to ľahké... Ale čo ak práve nedokážem oceniť ich krásu cez zahmlený pohľad zranenej pýchy, alebo sklamaného sebectva? Čo ak mnou práve lomcuje hnev, alebo sklamanie? Čo ak sa mi zdá, že je tu niečo dôležitejšie, vážnejšie, niečo, čo prehluší všetky tieto malé radosti?

Nemôžem nepríjemnosti odložiť do tajného šuflíka svojho podvedomia a jednoducho si ich nevšímať. To nejde. Vyrušujú. Sú ako komáre, ktoré poletujú okolo hlavy, vyrušujú, svojim zvukom a očakávaním svrbivého bodnutia. Musím ich zahnať. Ale kam a ako?

306. Vďaka za hudbu. Dar hudby ktorá ma oslovuje.

307. Hudba - nadanie hrať. A počuť.

Druhá lekcia začínala pozvoľna. Ako alergikovi mi dosť vadí cigaretový dym, aj v stopových množstvách. Aj zo vzdialenosti, o ktorej by "normálny" človek vyhlásil, že to už cítiť nemôžem. Ale cítim. A vadí mi to. Celkom stačí, aby si niekto zapálil pred domom, alebo na balkóne a ja musím okamžite vstať a zavrieť okná. A väčšinou už je neskoro, pretože dym zacítim až vo chvíli, keď už vbehol dovnútra. Donedávna ma to rozčuľovalo. Myslím, že sa mi do mysle vkrádal hnev. No odkedy sa učím ďakovať za všetko, niečo sa zmenilo. Keď zacítim dym, v mysli hovorím:

"Vďaka za týchto ľudí. Za to, že sú, a že sú práve takíto. Ty ich máš rád, stvoril si ich a chceš ich urobiť šťastnými. A týmto dymom, ktorý ma vyrušil z môjho pohodlia mi ich snáď chceš pripomenúť. Že tu sú, a možno potrebujú moju modlitbu. Vďaka, že mi ich posielaš do cesty. Vďaka za nich, a vďaka za modlitbu vďaky, ktorá mi očisťuje srdce od hnevu a sebectva. Vďaka za všetky tvoje dary. Požehnaj ich a naplň ich život svojou láskou, aby boli slobodní a šťastní (aj bez cigarety ;) ). Amen."

322. Sušiak - predávajú sa stále nekvalitnejšie...

... ale poradili sme si. Vypadnutý nit nahradil kúsok drôtu.

Zatiaľ veľmi provizórne riešenie.
Ale som zaň rada. Pocit sebestačnosti.
Nemusíme kupovať nový sušiak. :)

Alebo iný príklad: Letný večer. Všetky okná otvorené, pokoj, ticho, rodina sa pomaly ukladá k spánku. Ale syn odmieta spať pri otvorenom okne. Vlastne mal zatvorené okno celé poobedie, pretože ho vyrušuje hudba z neďalekého podniku. Aj mňa tá "hudba" začína vyrušovať. Rozháňa mi myšlienky a nechce pustiť vďačnosť do duše. Pokúša sa o mňa netrpezlivosť, možno hnev. Síce "malý", ale vyrušuje, nedovolí srdcu pokojne sa radovať. Čo s ním?
Poďakovať! Len čo mi myšlienka na vďačnosť vošla na myseľ, už sa aj pery hýbu v tichej modlitbe:

"Vďaka Ti, Najvyšší, aj za týchto ľudí. Tých, čo produkujú ten hluk, aj tých, čo ho počúvajú... Za to, že si ich stvoril a že ich miluješ takisto ako miluješ mňa. Vďaka že si mi ich poslal do cesty aj keď prostredníctvom niečoho, čo mi je nepríjemné. Odovzdávam ich tvojej láske a túžim, aby si ich vyslobodil zo všetkých trápení, ktoré ich postretli (a ktoré ja ani nepoznám), aby si im pomohol nájsť zmysel života, aby našli šťastie, ktoré máš pre nich pripravené. Vďaka, že chceš aby bol šťastný každý z nás." 

Verte mi, pomáha to. Neviem, či som niekomu takto "vymodlila" niečo konkrétne. Ale viem, čo tento postoj robí so mnou. Už ma tak ľahko nevyruší maličkosť, ktorá sa vtiera do pozornosti. Už nereagujem na toľké veci s hnevom a roztrpčenosťou. Viac sa usmievam - tak naozaj, v srdci. A ľahšie hľadám pokoj, radosť, lásku.
Je skvelé namiesto hnevu a posudzovania ďakovať a milovať. Skúste to niekedy. ;-)

Rajčina. Už som nedúfala, že na schnúcom kríčku ešte dozreje.
Až dnes sa na mňa usmialo jej červené líčko. :)

311. Červená repa. Jej chuť, a jej farba...

312. Tvorivá chvíľka s červenou repou

312. Tvorivá chvíľka s červenou repou

312. Tvorivá chvíľka s červenou repou

Môže sa zdať že na takých maličkostiach, ktoré som spomínala ani veľmi nezáleží. Je ľahké ich prehliadať, alebo si ich "prichváliť", podobne ako Polyanna.
Možno. Možno vás trápia iné veci. Možno ťažšie... Nebojte sa, pôjdeme ďalej...

317. Istota, že nás miluješ (viac, ako my sami)

301. ...... ...... - Niečo berieš, aby si mohol dať viac / niečo lepšie.
303. Tvoje cesty sú vždy najlepšie (aj keď niekedy bolia). Môžem sa vždy na Teba  spoľahnúť a veriť, že aj z najväčšieho zmätku ma vyvedieš.
308. Niečo úžasné, čo pre mňa chystáš. (Aj keď to ešte nevidím.)
310. Nové ráno, nový deň, nová príležitosť
315. Nemáme kakao. Ale máme kakaové lupienky ;-)
317. Istota, že nás miluješ (viac, ako my). 
318. Prekonávanie prekážok (ktoré bolí, a niekedy(?) sa hneváme).
...



Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a
stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Aké dary ste spozorovali vo svojom živote vy? Podeľte sa, komentáre sú vám k dispozícii. Potešme sa navzájom aj malým darom, ktorý uvidíme...
Želám vám radostný deň.
Letitia.




.

8 komentárov:

  1. Ak chcete, vypočujte si prednášku o radosti z blogu Mareka Tomašoviča: http://tomasovicsk.blogspot.sk/2012/05/kazen-13-vdacna-radost-v-panovi.html
    Sú tam tiež zaujímavé myšlienky.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Leti, vďaka ti za tieto tvoje príspevky o vďačnosti.
    Pomohli...:) Gabi

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jej, naozaj? To sa teším. :)

      Odstrániť
    2. Tak ešte čosi pridám: podstúpila som dnes jeden zákrok na zistenie podrobnejších výsledkov a celý čas musím myslieť na uvrieskanú a nemilú sestričku a úplne som zabudla ďakovať za milú, usmievavú a veľmi príjemnú doktorku... G.

      Odstrániť
    3. Veru, vďaka za milých a príjemných lekárov... A tebe vyprosujem, nech tie výsledky dopadnú dobre. <3

      Odstrániť
  3. Aj ja sa učím ďakovať za desiatky darov denne a možno sa mi taká tisícka nazbiera už do týždňa.
    Neviem ďakovať za jedinú vec.
    Od maminkinej smrti som cez Vianoce ten najopustenejší človek....viem, že sú nás takých milióny...viem to prežiť cez Veľkú noc....
    Žijem v komunite, ale nie kláštornej. Každý sa rozuteká "ku svojim ", cez rok sa stretávame iba raz do mesiaca.
    Najviac sa bojím ísť na Vianoce- či je to polnočná alebo
    omša vo dne. Ľudia- aj z mojej bytovky, pravidelní návštevníci i "ročáci" sa nepríjemne vypytujú....vlani som si našetrila, vzala taxík a išla do vzdialenejšej farnosti, kde ma nik nepozná. Cítila som sa lepšie. Ale musela sombyť potom úplne ticho, akože nie som doma....
    Kým mamka žila, prišli susedia, pospievali sme koledy, ponúkli sme sa dobrôtkami a na polnočnú sme išli spolu.Každý rok niekto iný ostal pri mamke. Terau už oni do kostola nechodia a predomnou utekajú, lebo si asi myslia, že im vytrhám uši....nuž, birmovky detí majú za sebou, takže, cirkev, dovidenia pri sobáši.....oni idú "na chatu"
    alebo do parádnej reštaurácie, aby nemuseli umývať riady...
    No a som úprimná....tečú mi slzy a za toto ďakovať neviem.!"

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem za podelenie sa aj o bolestné veci. Ďakujem Pánu aj za teba. Má ťa rád, to ty vieš. :) Prosím vytrvaj v hľadaní a ďakovaní. Možno práve touto cestou Pán uzdraví aj túto tvoju veľkú bolesť. Verím tomu a modlím sa za teba. L.

      Odstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...