streda, 8. februára 2012

On je živý - obrázky z Nitry.

3.- 5. 2. 2012



Takto sme tam vyhrávali... 

Mám veľmi rada hudbu komunity Emanuel. Niekedy mám pocit, že nepočúvam nič iné. A teraz sme si ju mohli užiť do sýtosti - na ranných chválach, cez sv. omšu, i počas tzv. večera milosrdenstva - čo je asi "najhlavnejšia" časť celého víkendu.

Tentoraz sa večer začal scénkou na motívy knihy Jób prevedené do súčasnosti. Bol to veľmi silný príbeh doprevádzaný sugestívnou hrou na husle. Ak by som mala zhrnúť hlavnú myšlienku, bola to táto: Boh nám dáva novú nádej.
Nádej nášho novodobého Jóba znázorňovala biela ruža uložená vo váze na stole. Spočiatku sa mu darilo a žil šťastne so svojou rodinkou. Ale keď po čase o všetko prišiel, prikradol sa zlý a jeho bielu ružu zničil. No Pán bol stále s ním a dal mu novú nádej (novú ružu). Neopravil tú starú, nevrátil mu jeho pôvodnú nádej ale Jób dostal nádej novú - pravú, čistú...

Táto myšlienka ma veľmi oslovila. Často sa modlíme za naše potreby aj za naše túžby. A často máme celkom konkrétnu predstavu, čo by sme chceli dostať. Chceli by sme, aby Pán napĺňal NAŠU nádej, ktorú sme si vysnívali. Ale On má pre nás často niečo lepšie, niečo väčšie, niečo, čomu väčšinou nerozumieme a nevieme si to ešte priať. Ale nakoniec pochopíme, že Jeho dar nekonečne prevyšuje naše priania.

Ježiš povedal: "Proste a dostanete, klopte a otvoria vám..." A tak prosíme...
Ale nikdy nepovedal: "Proste a dostanete presne to, o čo ste prosili" ani nepovedal "Klopte a za dverami bude ten/to, čo očakávate". Ale môžeme sa spoľahnúť, že nám dá dobré dary. Však prečo by milujúci otec nedal svojim deťom to najlepšie... Aj keď to tak z ľudského hľadiska niekedy vôbec nevyzerá.

Potom nasledovali dve svedectvá - ľudí, ktorí prišli naozaj o veľa. Boli skutočne nešťastní (Kejt v jednom svojom príspevku spomína pukajúce srdcia - týmto ľuďom naozaj srdcia pukali). Ale Pán ich potešil. Dal im novú nádej, nový zmysel, pokoj i radosť do života. A oni sami sa teraz stali veľkým darom pre druhých ľudí.

A konečne nasledovala tichá chvíľka s Pánom. Pri vystavenej sviatosti oltárnej, pri meditatívnych piesňach, pri Božom slove...
Kto chcel, mohol si prísť po požehnanie od kňaza, alebo poprosiť o modlitbu v "skupinke milosrdenstva". V košíku čakali čierne kamene - aj ja som si jeden vzala a odniesla ho k Ježišovym nohám. Ten kameň symbolizoval všetko to, čo nás ťaží a trápi. A hneď som si z druhého košíka vzala na lístočku Božie slovo. Ušiel sa mi krásny úryvok z 29. žalmu: "Pán dá silu svojmu ľudu, Pán požehná svoj ľud pokojom."

Na záver prechádzal kňaz s monštranciou po celej hale a požehnával ľudí zblízka. Mám veľmi rada túto chvíľu, zdá sa mi, že vtedy Ježiš vysiela mocné lúče svojej lásky do srdca každého človeka.

Ale to už sa blížila jedenásta nočná hodina. Po uložení sviatosti oltárnej a zaspievaní poslednej piesne nasledovali ešte krátke oznamy o ubytovaní a začiatku zajtrajšieho programu a v tichosti sme sa rozišli na svoje lôžka. I keď niektorí sa ešte presunuli do blízkeho(?) kostola, aby pokračovali v adorácii.

Aj strop haly niekoho inšpiroval pri modlitbe.
Myslím, že šlo o to, aby sme boli napojení na Krista
tak, ako sú tieto žiarovky napojené na elektriku. Inak by (sme) nemohli svietiť.

V sobotu poobede boli tzv. križovatky -
(menšie prednášky spojené s diskusiou) na tieto témy. 

My sme sa zúčastnili tretej križovatky - Kresťanské hodnoty v demokratickej spoločnosti. Dozvedeli sme sa veľa o súčasnej kríze, o tom, že je to "normálne" a očakávané. V každej spoločnosti prebieha tento cyklus: sloboda -> bohatstvo -> chamtivosť -> ... (nepamätám si všetky stupne) ... -> otroctvo -> ... -> odvaha -> sloboda...
Dozvedeli sme sa, že finančná kríza je len vrchol ľadovca, ale dôležitejšia je všeobecná kríza našej spoločnosti. Počuli sme aj o tom, prečo by štát nemal preberať zodpovednosť za veci, ktoré majú prirodzene fungovať v spoločnosti / rodine - starostlivosť o deti, o starších a nevládnych, vzájomná solidarita a pomoc núdznym... S tým následne súvisí nižšia pôrodnosť a stále ťažší spôsob ako zabezpečiť dôchodky pre zvyšujúci sa pomer dôchodcov k pracujúcim.
Bolo toho veľa, ale to už by bol tento post pridlhý. Možno sa k tejto téme ešte niekedy vrátim. Ale ešte si neodpustím jednu myšlienku:

"Ak mimo tohto sveta nič nie je, potom sme jediný živočíšny druh, ktorý prichádza na svet s nesplniteľnými túžbami."

Impulz na hlavnú tému stretnutia.
Tentoraz pre všetkých. 
Obe časti prednášky (v sobotu aj v nedeľu dopoludnia) boli veľmi zaujímavé a silné. Dúfam, že sa mi podarí spísať podrobnejšie, čo ma v nich zachytilo, aby som sa s vami o to podelila. Bolo toho ozaj veľa...

A zase hudba. Tentoraz celkový pohľad - aj so spevákmi.


Pohľad na zaplnenú halu.


Počas svätej omše


Premietané slová piesne



A tu k nej máte aj melódiu (zatiaľ len po francúzsky):

MP3 - Ton nom Emmanuel
A tu si môžete kúpiť CD-čko

2 komentáre:

  1. Zdravím Leti,Nitra Tě naplnila a to je dobře,měli jste to krásné,jo a kanárek je koupený umělý jen kvůli klídky,rišelié vyšívám celý dospělý život a není to nic složitého,musím něco tvořit je to takový můj odpočinek,Daja

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Leti, to musel být povzbuzující den...krásné myšlenky..díky

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...