piatok, 30. decembra 2011

O tradíciách a vianočnom menu bez húb

24. 12. 2011



Po sviatkoch, kedy som sa snažila aspoň čiastočne odpojiť, som zase tu, aby som sa s vami podelila o niektoré naše rodinné tradície. Presnejšie o tie, ktoré si naša rodina postupne utvára. Trochu iné ako okolitá spoločnosť a odlišné od tradícií predchádzajúcich rodín, z ktorých sme vzišli.
Pravdaže spojitosť s predkami i so spoločnosťou v ktorej žijeme je treba zachovávať a je len dobré ak sa naša vzájomná blízkosť prejavuje aj v rovnakých rodinných zvykoch... ale takisto je dobré budovať vlastné tradície, ktoré budú "len naše".

Spomenula som si, ako nám pred rokmi na predmanželskej príprave hovorili o tom, že každý z nás pochádza z inej rodiny, v ktorej boli zavedené iné zvyky (rituály) a často sa mohlo stať, že niektoré prejavy boli v každej z rodín vysvetľované iným spôsobom. Často prichádza k stretu rôznych zvykov práve na veľké sviatky, akými sú i Vianoce. Zvlášť čo sa sviatočného menu týka. U nás napríklad bolo zvykom jesť hríbovú polievku a rybu pečenú na zemiakoch, u svokrovcov sa podával vyprážaný kapor a kapustnica (takisto s hubami). To by ešte nebol veľký problém - na Štedrý deň som navarila tak ako bolo zvykom u nás, kapustnicu nám dali u svokrovcov na druhý deň.
Tak to bolo, pokiaľ sa nám nenarodil syn.

Chceli sme, aby aj malý mohol mať podiel na našom spoločnom jedle, ale huby sa nám zdali pre malé dieťa ťažké a s rybou to spočiatku nebolo oveľa bezpečnejšie. Tak som rozmýšľala nad alternatívou. A keďže manžel nie je ani trochu milovníkom húb (skôr naopak), chcelo to vymyslieť vianočnú polievku bez nich. A pri tej sme ostali až do dnes.

Rozmýšľala som takto - vianočné jedlo by malo symbolizovať bohatosť-štedrosť. To by mohla spĺňať  šošovica. Tuším sa niekde dáva šošovica pod tanier, aby priniesla hojnosť potravy v budúcom roku. (A napr. aj mladý Daniel v babylonskom zajatí jedol namiesto mäsa šošovicu, aby bol "krásny a silný".)
Ale aby to nebola obyčajná šošovicová polievka akú varíme hocikedy v piatok, bolo ju treba niečím vylepšiť. Dám do nej sušené slivky! - Ovocie a čokoľvek sladké symbolizuje sviatok a bežne sa do polievky nedáva, takže zaručí aj výnimočnosť tohto jedla. Alebo som si jednoducho spomenula, že sa slivky dávajú do kapustnice? ;)
A nesmie chýbať cesnak! - ten sa k vianočným tradíciám určite hodí...
Nakoniec som do tej polievky nahádzala všeličo - rôzne oriešky, cesnak, sušené ovocie, dokonca trochu medu. Mala trochu zvláštnu chuť, určite výnimočnú. A tak sa u nás zaviedla nová tradícia šošovicovej vianočnej polievky so všeličím.
Až teraz po mnohých rokoch zisťujem, že v niektorých slovenských krajoch sa tradične na Vianoce jedávala práve šošovicová polievka.

Rokmi som prípravu polievky zdokonalila. Myslím, že tento rok nám všetkým veľmi chutila. A tak by som sa rada s vami podelila o recept. Možno sa vám niekedy hodí.


Šošovicovo oriešková polievka so sušeným ovocím a medom

Cibuľu nakrájame na kocky a zľahka osmažíme na oleji (ešte lepšie na masle). Pridáme prebratú umytú a odkvapkanú šošovicu (používam tú maličkú mini-šošovicu). Nie veľa stačí cca 1dc. Pridáme bobkový list a miešame asi 5 minút nasucho. Pridáme cesnak nakrájaný na drobno, oriešky a orechy podľa vlastného výberu (ja som dala vlašské a lieskové oriešky) posekané na drobnejšie kúsky (ale aby ešte bolo do čoho zahryznúť). Spočiatku som sa bála pridať viac ako trošku orechov, ale zistila som, že polievka je tým lepšia, čím viac orieškov v nej je. ;)
Chvíľu ešte popražíme všetko spolu. Pridáme umyté a posekané sušené ovocie (osvedčili sa mi hrozienka a určite brusnice - tie nesmú chýbať). Pomiešame a zalejeme horúcou vodou.
Necháme variť asi 20 minút, kým je šošovica mäkká. Medzitým si pripravíme zátrepku: kyslú smotanu vymiešame s lyžičkou solamilu a soľou. Keď je šošovica uvarená, pridáme do polievky zátrepku a necháme prejsť varom. V tejto fáze pridáme med podľa chuti (3 lyžičky sú asi tak akurát). Odstavíme z ohňa a ešte chvíľu miešame, aby sa nám zátrepka nezrazila.

Podávame. Napríklad na Vianoce. Alebo kedy sa vám hodí, možno aj na Nový rok. :)

******

A keď už sme pri tých vianočných receptoch, prezradím vám tiež, ako sa robí naša vianočná ryba na zemiakoch. Túto tradíciu, ako som sa neskôr dozvedela, u nás zaviedla moja mama krátko pred mojim narodením (alebo dokonca po ňom?). Je to zdravé jedlo (bez zbytočného prepáleného tuku) a jednoduché na prípravu (čo na Vianoce, keď je toľko ďalších príprav veľmi oceníme). Aj špinavého riadu je máličko.
Tak čujte, tu je recept:

Kapor na zemiakoch

Rybu očistíme, nakrájame na podkovičky a nasolíme, prípadne posypeme červenou paprikou a korením podľa vlastného výberu (my dávame len papriku).
Zemiaky očistíme a nakrájame na kolieska.
Zapekaciu misu (používame jenské sklo) vymastíme maslom.
Na dno zapekacej misy naukladáme pokrájané zemiaky. Každú vrstvu zemiakov osolíme (pôvodne sme aj posýpali rascou, ale pri jedení sme si často mýlili rascu z pocitom, že máme v ústach kosť, tak už rascu nedávame).
Na vrch poukladáme nasolenú a okorenenú rybu. Na kúsky mäsa ešte poukladáme kúsky masla a prykryjeme.
Zapekáme vo vyhriatej rúre do zmäknutia (cca hodinu).


*****

Ešte vám prezradím jeden tip ohľadom kostí.

Mám rada, keď na tanieri viem, kde mám kosti čakať. Potom ich ľahko nájdem a nehrozí, že sa mi nejaká zapichne do hrdla.
Takže je dobré poznať anatómiu ryby.

Kapor má veľké rebrové kosti v brušnej časti. Pokiaľ pokrájam podkovičky v tom istom smere - medzi rebrami - tieto na tanieri ľahko nájdem a vytiahnem.
Menšie kosti má ryba v chrbtovej časti. Ale poznám ich smer, takže keď pri jedení vidličkou oddeľujem mäso po kúskoch v správnom smere, kostičky sa ukážu a ľahko ich zo sústa vyberiem.
Ďalšie malé kostičky pomáhajú rybe ovládať plutvy. Vždy okolo plutvy sú v mäse tieto malé (a zákerné) kostičky. Preto väčšinou buď vykrojím okolo plutvy vždy aj časť mäsa, v ktorom by tieto kostičky mali byť, alebo naopak nechám na rybe aj plutvu, aby ten, kto ju bude jesť vedel, kde má tieto kostičky čakať.


A vy? Máte nejaké vlastné tipy, ako sa vyhnúť rybacej kosti v krku? Alebo máte vlastné rodinné tradície, o ktoré by ste sa s nami mohli podeliť? Poteším sa každému komentáru. A na prípadné ďalšie otázky rada (a podľa možnosti rýchlo) odpoviem.

Želám vám radostné dni!

3 komentáre:

  1. Leti, ako tak hodnotím posledné aj predposledné Vianoce, mám obavy, či sa u nás nevytvára úplne nová tradícia Vianoc s ATB v posteli...:(

    Snáď sa to utrasie a budem sa môcť zamýšľať viac aj nad tým, o čom chce tzento tvoj príspevok byť.
    My sme postupovali podobne, čosi z manželovej rodiny - makové pupáčiky, čosi z mojej ryba so zemiakovým, nemajonézovým šalátom. Ale čo sa chute ryby a opatrnosti pri kostiach týka, u nás sme začínali s filé, ale to sme po dvoch rokoch manželstva zrušili a máme pangasia, ktorého aj deti majú veľmi radi. Drobnosti k štedrej večeri dolaďujeme postupne popri deťoch:)
    Leti, všetko dobré do Nového roka, najmä zdravíčko. Gabi

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Leti ,přeji Ti z celého srdce štastný Nový rok 2012,aby Ti přinesl zdraví, štěstí a Boží požehnání, Daja

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Gabi - u nás podobná "tradícia" bývala po mnoho rokov môjho detstva. Tento rok sme si to odbyli už predminulý týždeň, takže teraz si môžeme užívať. Želám vám, aby ste tiež rýchlo vyzdraveli a budúce roky si šetrili zdravie na sviatočné dni ;-)
    Makové pupáky, ktoré aj moja mama vždy spomína ako spomienku na detstvo sme pretransformovali na makové slíže k obedu na Štedrý deň. Ale už sa zastrájam, že si nájdem recept, a budem robievať originál domáce pupáky. ;-)

    Daja, ďakujem za krásne prianie.
    Tiež ti želám veľa radostí v novom roku. :)

    OdpovedaťOdstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...