pondelok, 25. augusta 2014

Z knihovničky: Dosť bolo dokonalých mám!



Radostný deň vám všetkým želám. Konečne si sadám k počítaču, aby som vám napísala niečo o knihe, ktorá ma veľmi oslovila.

Spomínate si na moje sklamanie z knihy J. Prekopovej I rodiče by měli dělat chyby? Jej nasledovníčka Dosť bolo dokonalých mám od Jill Savageovej ma naopak nadchla.

Ak som sa k čítaniu prvej knihy musela nútiť, tak Dosť bolo dokonalých mám sa čítala "sama". Bola som až prekvapená, ako rýchlo mi ubiehajú stránky. Ale nie preto, že by boli písané "nariedko" - veľké písmená, málo textu. Naopak, na každej strane som našla mnohé inšpiratívne myšlienky.  Veľa z napísaného som už aj predtým vnútorne vnímala podobne ako autorka, ale vďaka knihe som ich vedela lepšie uchopiť, presnejšie sformulovať a aplikovať v bežnom živote.

Už obal a nohy s dvoma rozdielnymi ponožkami ma dostali!

Celou knihou sa vinie ako "červená niť" hlavná myšlienka: "Nikdy neporovnávaj svoje vnútro s vonkajškom niekoho iného."

Nikdy neporovnávaj svoje vnútro... s vonkajškom iného.

Niekedy máme chuť posudzovať správanie iných. Ako môže urobiť toto... Ja by som nikdy... Prečo to neurobí takto... A pritom nevieme vôbec nič o pohnútkach, ktoré ich k tomu vedú. Nevieme, v akej situácii sa nachádzajú a koľko sily ich stálo, aby vôbec urobili/neurobili to, čo vidíme.

Autorka uvádza príklad, keď posudzovala mamičku, ktorá priviezla deti k ihrisku, ale ani len nevystúpila z auta. ... A o nejaký čas sa sama ocitla v podobnej situácii. Z posledných síl vôbec doviezla deti, ale už nedokázala z toho auta vystúpiť. To bola pre ňu lekcia. "Nemôžem posudzovať správanie iného, lebo neviem, čo ho k tomu vedie."

Ja si tiež často musím opakovať myšlienku súčasného pápeža: "Neposudzuj. Miluj." Pri čítaní tejto knihy som si ju často pripomínala.

No nejde len o súdenie iných. Oveľa častejšie súdime samé seba. Svoj výzor, svoje schopnosti, výsledky svojho snaženia. Svoje deti, svojho manžela... Svoju domácnosť porovnávame s obrázkami z časopisov o bývaní. Správanie svojich detí porovnávame s deťmi od susedov - ale pritom vôbec nevieme, aké sú v súkromí. Schopnosti svojich detí porovnávame väčšinou s tými úspešnými, ale nedochádza nám, že úspechy v rôznych disciplínach dosahujú rôzni ľudia (rôzne deti), nemôžeme očakávať, že tie naše budú dokonalé vo všetkých oblastiach. Chceli by sme mať všetko dokonalé. Ale to sa nedá. Sme každá iná. Každá máme iné dary ... a iné slabosti. A tak je to dobre. Svet môže byť rozmanitý. Navzájom sa potrebujeme. Neporovnávajme, tešme sa jedna z druhej. Tešme sa z toho, čo máme i z toho, čo majú tí druhí.

Neposudzuj - miluj.
Druhých ľudí. Seba. Svojich blízkych. Svojho manžela. Svoje deti. Svojich rodičov... Neposudzuj... Miluj.

Na obálkach časopisov sú tváre ľudí retušované. Žiadna skutočná tvár nevyzerá tak dokonalo, ako na obálke časopisu. Prečo by teda mala byť dokonalá práve tá moja? V časopisoch sú obrázky umelo upravených domácností - alebo aspoň dokonale uprataných pre potreby fotenia. V každodennom živote nemá nikto tak upratané, prečo by som chcela, aby moja domácnosť bola vždy dokonalá? Na blogoch sa delíme väčšinou len o to, čo sa nám podarilo, čo vyšlo, čo je "hodné ukázania". Ale mnohé dni zápasov o často základné veci tam nevidno. Nemôžeme porovnávať blogy iných mamičiek so svojim každodenným životom a svojou domácnosťou...

Veru, pri sledovaní vašich blogov som tiež mala niekedy pocit, že ostatní prežívajú so svojimi rodinami a deťmi samé tvorivé chvíľky, výlety do prírody, stále niečo vyrábajú, zdobia si domácnosť... majú dokonalé deti - poslušné, šťastné, tvorivé, nadšené z prírody... A popri tom všetkom stíhajú variť zdravé jedlá, aj vyrábať krásne veci a umiestňovať ich v dokonale upratanom byte, či dome.
Ale až keď som začala písať vlastný blog a po čase som ním listovala, zistila som, že na mojom blogu to vlastne vyzerá veľmi podobne. Hoci môj život sa tomu ideálnemu podobá len veľmi-veľmi máličko. Tiež tu mám obrázky z výletov (a vôbec to nevyzerá, že sme ich absolvovali tak málo, ako to cítim v skutočnosti), ukazujem rôzne výtvory (ale už nie neporiadok okolo nich) a podobne.

Každý z nás má iné dary. Rôzni ľudia majú rôzne schopnosti, rôzne podmienky, rôzne nadanie... a rôzne obmedzenia. Nemôžeme sa navzájom porovnávať. Nemôžeme byť všetci rovnakí - a dobre že nie sme! Len Boh môže posúdiť, čo všetko stálo niekoho aby dosiahol ten stav napr. svojej domácnosti aký má. A len Boh vie, prečo dal práve tomuto (tejto) také dary (alebo obmedzenia). A je to tak dobré.

Jill Savageová nielen popisuje "infekciu" dokonalosti. Ona nám ponúka aj protilátku. V každej kapitole radí, ako sa zbaviť zničujúceho pocitu, že všetci naokolo sú lepší, dokonalejší, schopnejší, ako ja. Majú dokonalejšie telo, dokonalejšie deti, dokonalejšieho manžela, priateľov, lepšie im vychádzajú plány, majú dokonalejšiu domácnosť, varia a pečú lepšie jedlá... Učí nás, ako sa nenechať znechutiť vedomím vlastnej ne-dokonalosti. Alebo naopak pre samé snaženie sa o dokonalosť neprísť o to najdôležitejšie - o vzťahy s našimi najbližšími.

Podčiarkla, alebo opísala som si mnohé myšlienky z knihy. Po chvíli čítania som pochopila, že túto knihu nechcem čítať inak, ako s ceruzkou v ruke. Pretože inšpirácií v nej bolo naozaj dosť.


O niektoré podčiarknuté vety sa chcem podeliť aj s vami:

"Perfekcionizmus je najlepším priateľom otáľania, čiže odkladania plnenia povinností na neskôr. ... ako to vystihla "The FlyLady": "Je lepšie dnes odviesť priemernú prácu, ako zajtra vôbec nepodať dokonalý výkon."
(Dosť bolo dokonalých mám, s.31)

"Dokonalé deti neexistujú - iba jedinečné deti, ktoré robia chyby a sú úžasné práve také, aké ich Boh stvoril."
(Dosť bolo dokonalých mám, s.59)

"Čo ak Boh ustanovil manželstvo na to, aby nás v prvom rade robilo svätými a až potom šťastnými?"
(Garry Thomas, Posvätné manželstvo - cit. v Dosť bolo dokonalých mám, s. 76)

"Využite čas žehlenia na modlitbu. Modlite sa za toho člena rodiny, ktorého oblečenie práve žehlíte."
(Dosť bolo dokonalých mám, s.129)

Na záver jedno video:
"Pozrite si video číslo 8 (virtuálnu prehliadku môjho domu) na stránke NoMorePerfectMoms.com a presvedčte sa, že aj iná mamička má nedokonalú domácnosť!"
(Dosť bolo dokonalých mám, s.136)

Dosť bolo dokonalých mám
Kniha vyšla vo vydavateľstve Kumrán.

Knihu Jill Savageovej Dosť bolo dokonalých mám si môžete kúpiť napríklad v e-shope vydavateľstva Kumrán, kde nájdete tiež anotáciu a 11-stranovú ukážku z knihy [link]. 

O túto knihu sa s vami nepodelím, iba ak by si ju chcel niekto požičať a zase vrátiť. Pretože k mnohým vzácnym myšlienkam, ktoré som v nej objavila sa chcem ešte veľakrát vrátiť.

Aj vám želám radostné dni a odvahu nebyť dokonalé, "len" perfektné.
Letitia.

sobota, 16. augusta 2014

Drôtený stojan na kachličky



Inšpirácia prišla na poslednú chvíľu. Chcela som kamarátke darovať moje obľúbené podložky pod hrnček v podobe pomaľovanej kachličky a premýšľala som, ako ich zabaliť. Vždy doteraz som ich balila do lepenkovej škatuľky, do ktorej si budúci majiteľ môže podložky odkladať aj naďalej. Ale tentoraz ma "niečo" zastavilo. Nechcela som darovať škatuľku z kartónu. Z drôtu bude určite lepšia!

A tak som pri najbližšej príležitosti (čo bola zároveň posledná možná chvíľa na prácu) vzala do ruky drôt a kliešte a pustila som sa do práce. Ak by ste si chceli vyrobiť niečo podobné, prinášam aj vám postup, ktorý som použila.


Najskôr som si vytvorila "rám" v tvare štvorca s "nožičkami". Alebo skôr "stĺpikmi, ktoré budú slúžiť ako rohy budúcej škatuľky.

Dno som vyplietla tenkým viazacím drôtom. Použila som najjednoduchšiu "plátnovú väzbu". (Prepletať drôtiky striedavo zhora a zdola. Ako keď štopkáte ponožky.)

Tým je kostra košíka hotová. Teraz musíme vyrobiť bočné steny.


Aby boli všetky steny plus-mínus rovnaké, budeme ich robiť z drôtikov rovnakého rozmeru. Ja som použila dĺžku 40 cm. Označila som si stred (20 cm) a začala motať slimáčiky z oboch koncov k stredu.



Hotový polotovar som uchopila v strede do klieští a ohla najprv z jednej strany, potom z druhej.


Takto.

Ak máte kombinované kliešte (kombinačky) pozor,
aby sa vám nestalo to, čo mne.
Pri poslednej úprave som pritlačila kliešte trochu viac,
neuvedomiac si,že sa mi drôt posunul do cvikacej časti klieští...
Takže znovu.


Samozrejme, môžete použiť iný tvar bočnej steny. Ja som sa rozhodla pre tento ornament, pretože má v strede priehlbinku, cez ktorú sa budú kachličky ľahko vyberať.

Keď mám hotové štyri rovnaké tvary, môžem ich tenkým drôtom pridrôtovať ku kostre škatuľky. Ešte predtým som si každý kúsok priložila na miesto, kde bude, a prstami jemne dotvarovala na presnú veľkosť, akú som potrebovala.


Hotovo.




Táto škatuľka možno nie je remeselne dokonalá, veď veď som len taký drotár amatér. Ale verím, že sa novej majiteľke páči. Mne sa teda páči veľmi. Už sa teším, kedy zase pôjdeme na chalúpku, aby som podobný stojanček vyrobila aj pre nás!

Želám vám veľa radostných chvíľ a príjemných tvorivých počinov. 
Letitia. 

Prázdninové chvíľky - Vysoké Tatry

6. - 9. 8. 2014
Na niekoľko dní sme si vyšli aj do Tatier. Stihli sme čo-to pochodiť, čo-to vidieť. Čo-to spolu zažiť.

Nosič. Tento je dosť drevený. ;)

piatok, 15. augusta 2014

Prázdninové chvíľky - na Strednom Slovensku

Radostný deň vám želám!
Ako si užívate prázdniny? Dúfam, že ste si našli aj kúsok odpočinku niekde v lone prírody. My sme nedávno prežívali príjemné zelené chvíľky na Strednom Slovensku. Na chalúpke i v okolí - blízkom i vzdialenejšom. A čo sme vlastne robili?

Relax napríklad pri čítaní kníh...

Veľa spoločenských hier s rodinou...

Nejaké tie tvorivé a "zelené" počiny...

Aj troška drôtovania.

K dovolenke patrili aj neodmysliteľné výlety. Po okolitých lesoch... 


štvrtok, 14. augusta 2014

Vechtík po roku

Spomínate si na môj "vechtík" zo sieťky na cibuľu? Článok končím slovami "S výsledkom som spokojná. Len ešte musím otestovať, ako sa s tým bude pracovať..." A tak sa vám hlásim po necelom roku s výsledkami svojich pozorovaní.


S týmto vechtíkom som veľmi spokojná. Neumývam ním síce všetko, často radšej siahnem po kefke na umývanie riadu, ale na čo kefka nestačí, vďačne umyje hubka zo sieťky.  Obzvlášť neoceniteľným pomocníkom je pri umývaní drôtených vecí - napr. krájač na vajíčka ma predtým vždy hneval. Kefka prisušenú nečistotu obišla, mäkká handrička nezotrela. Ale tento vechtík zachytí aj stvrdnuté vajíčko na strunke a krájač je čistý raz dva. Aj bez namáčania, ako hovorí klasik. Podobne si pochvaľujem pri umývaní metličiek mixéra po pečení, ale výborne umyje aj teflónovú panvicu, či kastról od ryže. Skrátka, som rada, že ho mám.

Ďalšou výhodou je, že sa vechtík veľmi dobre vymýva a schne, keďže sa v ňom takmer nedrží voda. Preto ho ani netreba často prať. A ak sa predsa ušpiní, stačí vložiť hubku do umývačky spolu s riadom a vytiahnem ju čistú a suchú. Na druhej strane, ak chcem utrieť niečo rozliate, alebo utrieť pracovnú dosku do sucha, musím si vziať niečo, čo lepšie saje vodu. Týmto vechtíkom nevysuším nič.


A ako vidíte na fotografiách, po roku používania má len drobné chybičky krásy - aj tie sú spôsobené viac nedostatočným zachytením končekov pri výrobe, než používaním.

Tak čo, nezlákala som vás? Alebo už tiež používate nejaké podobné vychytávky? Ako sa vám osvedčili?

Radostné dni vám všetkým želám
Letitia. 

piatok, 25. júla 2014

Vďačná chvíľka: Nie som dokonalá

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.


Nie som dokonalá.

piatok, 18. júla 2014

Vďačná chvíľka: Verím.

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)

Je toho toľko, čo som vám chcela napísať. Toľko rôznych myšlienok. Ale akosi som si nenašla čas sadnúť k počítaču a napísať kompletný príspevok. A už sú preč. Rozplynuli sa v priestore a čase, alebo aspoň ostali neaktuálnymi. Zdá sa, že by som sa mala sťažovať na túto situáciu, byť sklamaná zo stratených tém, hnevať sa na okolnosti (alebo na seba?), ktoré mi nedovolili dokončiť to, čo som mala v pláne. A predsa. Učím sa ďakovať. Ďakovať v každej chvíli. Ďakovať aj za to, čo sa mi nepáči, alebo čo zmení moje plány neželaným smerom. A tak sa aj teraz pokúšam o vďačnosť. Vďačnosť za svoju nedokonalosť, za skrížené plány, za vedomie, že vždy, v každej chvíli a za každých okolností môžem veriť premyslenému Božiemu plánu.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...