streda, 1. októbra 2014

Roľnícka nedeľa v Novej Bani


Tohoročná Roľnícka nedeľa sa niesla v znamení
60. výročia založenia tejto tradície.

 Som rada, že sme tento rok zase stihli Roľnícku nedeľu v Novej bani. Bola to prekrásna slávnosť vďakyvzdania nielen za úrodu a za požehnanie pri práci. Novobanský kostol sa znovu zaplnil najrôznejšími plodinami a obdivu hodnými obrazmi vytvorenými z obilnín, strukovín, korenín, ovocia a najrôznejších plodov zeme. Každý obraz v sebe skrýval hlbokú myšlienku. A často nielen jednu. Pri ich prezeraní som niekedy nevedela, či mám skôr obdivovať zručnosť a trpezlivosť ich tvorcov, alebo súlad myšlienok, ktoré vyjadrovali. Bola to jednoducho nádhera. Však sa pokochajte aj vy, zatiaľ aspoň na fotografiách. A ak sa vám podarí, určite zavítajte do Novej bane. Ešte dva týždne do nedele 12. 10. 2014 bude výstavka sprístupnená v kostole. Potom tú nádheru rozoberú a jedlé plodiny odovzdajú na charitu. 

utorok, 30. septembra 2014

Vijeme vence, vijeme...

.
 
Tento víkend som si znovu užívala pletenie vencov. Plstený venček od jari už nevyzerá ako nový, tak bolo treba vyrobiť niečo čerstvé. Ale prečo ostať pri jednom venci, však? ...

pondelok, 29. septembra 2014

Čo mi cez víkend robilo radosť.

Radostný deň vám všetkým želám!
Hlásim sa zase po víkende, aby som sa podelila o množstvo radostí, čo sme v ňom dostali/prežili. Dúfam, že nachádzate veľa radostných drobností vo svojom živote aj vy.

Hneď ráno, keď som vykukla z okna na slnkom zaliatu záhradu, zasvietilo mi do očí množstvo šípok na šípovom kríku, ktorý vyrástol zo semienka (verím, že mi ho zasadila babička z neba). 




A keď som vychádzala z chalupy, aby som si tú krásu odfotila, takmer som sa potkla o mačku. Rozhodla sa, že si dnes urobí domov u nás... Milá bola, prítulná, čistá a krásna... užili sme si spoločné chvíľky obe.





Vôbec mám pocit, že tento víkend patril mačkám. Videli sme ich neúrekom. Akoby si v tomto čase mnohé mačiatka hľadali nový domov.


Radosť mi urobil aj nový kompostér, ktorý "chlapi" zložili hneď zrána na humne. 


A takisto nový vešiak na zvonce, čo odvšadiaľ zvlákame. 


Výroba upevnenia.


Zavesili sme si (konečne) sv. Barboru - reliéf na kachľovej kachličke. Tak už máme v chalúpke aj patrónku baníkov, keď už sme v tom baníckom kraji.



Sľubujem, že niekedy urobím
aj kvalitnejšiu fotku.

K nedeli sa sluší napiecť niečo sladké. - Chutilo nám.

A takúto úžasnú dosku sme našli v lese...

 



Vili sme (vila som) venčeky...

Z venčekov som tak nadšená, že asi dostanú vlastný post.
(Už ho majú - link)

Aj záhradka ma potešila. Kapucínka rastie, cibuľa tiež a dokonca aj červená repa zatiaľ žije (a rastie). Dnes sme ani nevideli "škaredých" slimákov, čo tiež potešilo. A dokonca som našla tri jahôdky - putovali rovno do úst, ani umyť som si ich nestihla. ;-)



Dokonca levanduľa ešte raz začína kvitnúť.

A aby toho nebolo málo, stihli sme aj tohoročnú Roľnícku nedeľu. Bola to opäť nádherná slávnosť. Dokonca som stretla sestričku Františku, s ktorou sa poznáme cez internet (mojakomunita.sk). Plánovali sme stretnutie už hádam roky, ale vždy niektorej do toho dačo prišlo. Až teraz - nečakane sme sa uvideli v kostole. Som vďačná aj za toto radostné stretnutie a za radosť, ktorá z nej vyžaruje.

Aj Roľnícka nedeľa dostane samostatný post
(už je tu - link)

Želám veľa radostí aj vám.
Letitia.

štvrtok, 25. septembra 2014

Farebná jeseň na balkóne

Je po lete. Sychravé počasie sa začína vkrádať pod kožu. Chcelo to oživenie. Chcelo to trochu viac farieb pomedzi uvädajúce letničky. Farebné chryzantémky to zachránili. Už máme zase doma veselo - farebne.

 
 

 
 

Párik žltých chryzantém putoval aj babičke na hrob. Nech to tam tiež má veselšie.

Radostné dni plné farieb želám aj vám. 
Letitia.

pondelok, 22. septembra 2014

Vďačná chvíľka: Keď je vody priveľa...

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)

Učím sa byť vďačná. Vždy a za každých okolností. Za všetky dary, ktoré každý deň dostávam.

Len nedávno sme v skupinke vďačnosti spoločne hľadali "dary vody". Nuž, našlo sa ich veľa. Voda na pitie, voda na umývanie, tečúca voda vo vodovode, voda zo studne, teplá voda, studená voda... Rieky, moria, potoky, jazerá... prinášajú nám osvieženie, ochladenie, šport, krásu na pohľad, ryby... Dažďová voda polieva a umýva zem...

Tento rok sme si užili vody viac než dosť. Meteorológovia vraveli, že za celé leto boli tuším len tri dni, kedy nepadli vôbec žiadne zrážky. A ja si takisto spomínam, že som polievala kvety na balkóne možno trikrát za celé leto. Ale poslušne som za všetku tú vodu ďakovala. Aspoň sa rastliny dosýta napijú, narastú, dozrejú... aj bez polievania. Obdivovala som ten mocný živel. A bola som rada, ak som práve nemusela moknúť vonku a dokonca aj vypranú bielizeň som stihla včas ukryť pod strechu.

Horšie bolo, keď som sa dopočula o škodách, ktoré to množstvo vody popáchalo niektorým ľuďom. Modlila som sa za nich a prosila o dobrých ľudí, ktorí im pomôžu vyrovnať sa so stratami. Verila som, že všetko, čo sa deje je na niečo dobré. Určite má Pán pre nich pripravené niečo, čo bude stáť aj za tie nepríjemnosti s množstvom vody.

Voda v uliciach Bratislavy

Ale už sa nemusím modliť len za cudzích. Aj nám voda (tak trochu) siahla na majetok.  Jedného dňa sa mladý zobudil, a kvapkalo mu na stoličku pri počítači. A tak začal kolotoč. Prikrývať, zachraňovať, chytať vodu... volať, zháňať niekoho, kto pretekajúcu strechu opraví. Množstvo nepríjemností, vybavovania, naháňania... a dlhý výdatný dážď... "Kvap, kvap," kvapkalo synovi zo stropu.
 

Celý víkend sme spali natlačení v jednej miestnosti, pretože detská spálňa bola neobývateľná. Ale som vďačná. Hneď od začiatku sme vedeli, hoci šlo o nepríjemnosť, že nám Pán dáva len dobré dary. Prečo by dopustil problémy, ak by nemali nejaký význam?


A čoskoro sme už ďakovali konkrétne. Vďaka za spoločne trávený čas. Vďaka za problémy, ktoré sme museli prekonávať spolu. Vďaka za situáciu, v ktorej sme sa zase trochu viac zomkli ako rodina. Vďaka za dni a noci, ktoré sme trávili na menšom priestore - a vo väčšej vzájomnosti. Vďaka, že napriek nepríjemnostiam, sme si aj tento mokrý víkend vedeli užiť. Nie tak, ako sme si pôvodne predstavovali - v prírode a hrách vonku, alebo upratovaním a zveľaďovaním príbytku. Ani nie tak, ako je časté, každý pri svojej "hračke" - ale spoločnou prácou aj zábavou - všetci spolu.


V tých dňoch som písala kamarátke, ktorú tiež vytopilo:
Jej, veru, aj my sme tento víkend ratovali, chytali vodu do lavórov a uterákov a igelitov po celej izbe... Nemala som chuť ďakovať, skôr sa hnevať a nadávať... ale Boh sa nedal - stále sa mi pripomínal - svojou nežnou starostlivosťou.

Najprv podobne ako u teba - upratala som za pár hodín to, k čomu som sa odhodlávala niekoľko mesiacov.

A potom to zomknutie rodiny. Keď synova izba bola vlastne nepoužiteľná a "museli" sme tráviť viac času spolu - všetci spolu - v jednej spálni, pri jednej hre, v spoločnom priestore, v úzkom vzťahu, rozhovore... trénovať ohľaduplnosť, ktorá je pri spoločnom spaní a prežívaní času potrebná väčšia... Vzájomná pomoc, starostlivosť, myslieť na druhého a spolu s druhým...

Vďaka aj za to zomknutie. Akoby nám Pán pravidelne posielal "katastrofy", aby sme sa konečne naučili byť viac spolu.


A tak ďakujem. Ďakujem za vodu, ktorej je niekedy priveľa. A som vďačná za to, že Všemohúci aj nepríjemné veci vie použiť na dobré. A asi najviac som vďačná za vedomie, že nech sa stane čokoľvek, nemusím hromžiť, ale vždy sa nájde dôvod na vďačnosť. Pretože, ako je napísané: "Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré." (Rim, 8, 28)

Okrem toho som vďačná za mnohé veci. Asi najviac za tých xx rokov spoločného života. Za všetkých členov mojej milovanej rodiny. Za každú chvíľu, peknú či ťažšiu, ktoré nám Pán požehnal. Som vďačná aj za všetky tie drobnosti (okrem väčších obiet), ktorými si každý deň vzájomne prejavujeme lásku. A nadovšetko si vážim, že v tom "boji", ktorým spoločný život niekedy môže byť, nie sme sami. Do nášho "manželského trojuholníka" neodmysliteľne patrí ten, ktorého meno je Láska. Vďaka!

Som vďačná za všetky tie drobnosti,
ktorými si vzájomne prejavujeme lásku.

Milé "náhody" vždy potešia - len som chcela zosypať mak.
(Do našej rodiny patrí aj Ten, ktorého meno je Láska.)

Vďaka za ochranu Matky.
A za jej odkaz: "Urobte všetko, čo vám povie."


Želám aj vám veľa radostných dní. A vďačnosť v srdci každý deň. Pretože kto je vďačný, je šťastnejší. 
Letitia.

PS: Ak chcete, pridajte sa k nám a môžete tiež počítať dary, ktoré každý deň dostávate... Život je šťastnejší, keď poznáme veci, za ktoré môžeme byť vďační.
Budem rada, ak sa podelíte aj s nami. Či už tu v komentároch, alebo v komunite na www.mojakomunita.sk. Môžete nás tiež sledovať na Facebooku, alebo na G+.


Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a
stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Maminy MojaKomunita.sk
Pozývam vás k spoločnému ďakovaniu
na www.mojakomunita.sk

streda, 10. septembra 2014

Mám čo čítať...



V posledných dňoch chodí k nám poštár akosi často. A poriadne zaťažený balíčkami. Budem mať čo čítať aspoň na mesiac, dva, tri... Ale, ak sa vám chce, poďte rozbaľovať so mnou.  


Ako prvú som si rozbalila knihu z "knihovničky" od Kumránu. Tentoraz je to koktail príbehov zo života - Keď Boh robí citronádu. Navnadili ma na ňu recenzie od Aly V. (Ostrov stratených príbehov) a od sestričky Františky (mojakomunita.sk). Citronáda už je doma, môžem začať čítať.



Druhý, väčší balík mi prišiel z kníhkupectva Zachej.sk. Zaviazala som sa prečítať rovno štyri knihy a napísať o nich. Teraz len dúfam, že to pri mojom tempe zvládnem a že čas, ktorý venujem čítaniu (a písaniu) nebude chýbať niekde inde. Napríklad v rodine. Na to si musím dať pozor.

Asi aj preto som sa rozhodla čítať ako prvú knihu F. Assländera a A. Grüna, Time management jako duchovní úkol. Hádam sa mi aj vďaka nej podarí "zmenežovať" svoj čas na čítanie aj na všetko ostatné tak, aby bol môj život vyrovnaný a aj duchovne v poriadku. :)


Až večer som objavila v schránke ešte jednu obálku. Prišiel mi v nej autorský výtlačok Posla s článkom o ceste vďačnosti, na ktorú tak často pozývam aj vás. Áno, vyšiel mi článok v Mesačníku slovenských katolíkov - Posol Božského Srdca Ježišovho. (Aj jednej mojej kamarátke) Teraz sa už len modlím za všetkých čitateľov (na blogu, aj v tejto tlačenej forme). Aby tiež spoznali Božiu lásku a dobrotu a každý deň, v každej chvíli, nachádzali dôvod na vďačnosť a radosť vo svojom srdci.




Želám aj vám samé dobré myšlienky, či už prečítané, alebo naopak napísané... a radosť v srdci neustále.
Letitia.
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...