pondelok, 20. februára 2017

Vďačný utorok: Vďaka za bežné dni

.
Prvý obrázok "na rozbeh".
"Včela belkonia" (parodia na Sherlockovu včelu Euglasia Watsonia

Rozhodla som sa kresliť. Každý deň zachytím aspoň niečo.
Nedeľa. 

Modrý kostolík. Nácvik zboru.
Hudba. Spev.  Radosť. Energia. Spoločenstvo. Priatelia...

Želám vám všetkým radostný deň. Konečne prichádzam aby som sa s vami podelila o svoje minulotýždňové dary. Viem, poriadne meškám. Už o pár hodín bude ďalší utorok a s ním termín zhrnutia pre ďalší týždeň. Akosi sa mi nedarilo včas si sadnúť a v kľude napísať niečo, čo by stálo za to. Takže - koniec odkladaniu, aspoň sa podelím o tých pár radostí, čo som si počas celého týždňa nadelila (a ktoré mi boli dopriate). Možno malé, možno obyčajné. možno by takmer ani nestáli za zapísanie. Ale ako som sa už niekoľkokrát presvedčila (nielen ja), bez toho, aby som si ich zapísala (a uvedomila!), môj týždeň by ostal zdanlivo nudný a nezaujímavý. Takže asi moja najväčšia vďaka patrí samotnému rozhodnutiu písať si. Každý jeden dar, radosť, ktorú zachytím, chcem zapísať, aby neodplávala do zabudnutia a ničoty.

A teraz už nasleduje zoznam radostí:

utorok, 7. februára 2017

Vďačný utorok: On je živý

Som vďačná za stretnutie On je živý v Nitre

Tento týždeň sa podstatná časť mojej vďaky točí okolo stretnutia On je živý v Nitre. Som vďačná za všetky tie krásne zážitky, za skvelú hudbu, za všetkých ľudí, ktorých som tam stretla - starých priateľov i to množstvo mladých. Za život (a radosť zo života), ktorý som mohla priam hmatateľne cítiť. ... Ale je toho viacej, čo som po celý týždeň prežívala: 

sobota, 4. februára 2017

Čo to bude, až to bude? - Odpoveď.

V minulom poste som vám dala hádať, čo asi vyrábam...


Tento nápad som nosila v hlave v rôznych podobách už veľmi dlho. Mám doma ešte zo slobodných čias dve klbká "šnúry na prádlo". Biela, prírodná, hrubá a zároveň mäkká. Ale na vešanie bielizne ju už nepoužijem. Teraz to už viem naisto. Čakala roky v skrinke, kým ju využijem na čosi inšie a konečne sa dočkala. 

A čo z nej bude? Dozviete sa v pokračovaní článku (po kliknutí na link "Pokračovanie článku" ;-) ) Ale ak ste ešte nenapísali svoj tip, prosím, nečítajte ďalej a najprv skúste vymyslieť, čo by to mohlo byť. Nech sa môžem inšpirovať aj vašimi nápadmi. :)

piatok, 3. februára 2017

Čo to bude, až to bude?



 Hádajte. 

Svoje tipy píšte do komentárov. Už s napätím čakám, čo vymyslíte. Možno mi poradíte môj budúci výtvor. :)

Radostný deň! Správnu odpoveď vám ukážem zajtra, ale tipovať môžete naďalej. 


PS: Stretneme sa v Nitre? V sobotu a nedeľu budeme tráviť na medzinárodnom stretnutí mládeže On je živý s komunitou Emanuel. 

utorok, 31. januára 2017

Vďačný utorok: Malé radosti

.
# Kalamár a brko - spomienky (nielen) na deda...

Minule som vám (si) sľúbila, že budem písať o svojich malých (aj väčších) daroch a vďačnosti za ne častejšie. Dnes plním svoj sľub. Chcem sa s vami podeliť o niektoré svoje zápisky v zošite vďačnosti z uplynulých dní.

Som vďačná za:

# Prísľub krásy (otvárajúci sa púčik narcisu, ktorý som dostala od môjho drahého)

# Jedno vzácne rodiace sa priateľstvo (cez komentár a e-maily)

# Kalamár a brko a... - spomienky na deda (v deň narodenín) vyložené z krabice na svetlo - Teraz pekne ladia na poličke a milými spomienkami mi prežiaria každý deň. 

sobota, 28. januára 2017

Desať kíl tvrdého plastu



Zbieram vrchnáčiky od nápojov. To už asi viete (link, link). Vyrobila som si na to ozdobené plastové vedierko, položila ho vedľa kuchynského drezu a vždy keď vyhadzujeme PET-fľašu, vrchnák vhodíme do vedierka. Keď je vedierko plné, vysypeme ho do sáčku a pokračujeme v zbieraní. ...

streda, 25. januára 2017

Počkal ho! (skromná krása)



Minulý príspevok som ukončila fotografiou púčika. Prísľub krásy...

Tento vianočný kaktus dostal náš mladý vlani na Ondreja. Vtedy bol krásne rozkvitnutý. Hneď mi ho zveril do opatery a ja som sľúbila, že sa mu oň budem s láskou starať. Nebola som si istá, či ešte u nás niekedy zakvitne a už vôbec nie, či to bude akurát na Vianoce. Ale naveľa sa na ňom začali ukazovať maličké púčiky. Z niektorých sa vykľuli nové listy (biologicky asi stonky), ale dva púčiky nám sľubovali kvet.


Púčik sa pomaly nalieval, rástol a my sme čakali, kedy sa otvorí do krásy... Zdalo sa mi, že si čas kvitnutia naplánoval akurát na týždeň, keď bude jeho majiteľ mimo domu. Ale počkal ho a vykvitol dva dni po chlapcovom návrate. Má iba dva kvietky, ktoré postupne otvárajú svoj kalich (ten druhý sa otvoril akurát dnes, ešte som ho nestihla odfotiť). Ale sú krásne!

A kúsok z tej krásy som sa pokúsila uchmatnúť aj pre vás.
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...