piatok 17. apríla 2020

Veľká noc

.

Nech jasavé Aleluja naplní vaše srdce pravou radosťou, 
ktorú vám nikto a nič nebude môcť vziať. 


A ako sme prežívali veľkonočné dni u nás?
Čítajte ďalej:

streda 8. apríla 2020

Kvetná nedeľa...

5. apríl 2020

EDIT: Ospravedlňte prosím nefunkčné obrázky. Je to problém na serveri google. Verím, že to v konečnom čase opravia (alebo budem musieť nahrať obrázky nanovo).

Kvety šité i papierové. V pozadí posvätené bahniatka z minulého roka.

Jarný výlet: Kalvária v Pezinku - Suchý vrch

5. apríl 2020 - Kvetná nedeľa


Po troch týždňoch doma som už naozaj potrebovala vyjsť si niekam do prírody a vyslovene chodiť. Niekde, kde uvidím zelenú (rozumej prebúdzajúcu sa jarnú prírodu), kde môžem prejsť dlhšiu cestu (putovať a unaviť sa) a kde môžem spočinúť v modlitbe a adorácii. Všetky tieto potreby spĺňa návšteva exteriérovej krížovej cesty (kalvárie) v Pezinku. Verili sme, že tam nebude príliš veľa ľudí, ale určite tam bude Ježiš.

A tak aj bolo. Prežili sme nádherný čas. Aj trochu tej fyzickej únavy, aj pookriatie duše v jarnej prírode (krásne kvitnú čerešne, trnky a iné jarné stromy), ale predovšetkým spočinutie v Božej prítomnosti a modlitbe.

piatok 27. marca 2020

Krížová cesta - Cannes

Radostný deň vám želám aj dnes.

Ako každý pôstny piatok, aj dnes by som vám chcela ukázať niektorú krížovú cestu. Tentoraz som medzi mojimi fotografiami našla zopár obrázkov z Cannes vo Francúzsku, kde sme boli ešte počas letných prázdnin. Zaujalo ma spracovanie krížovej cesty v tamojšom kostole Panny Márie "de Bon Voyage", vytvorenej z keramických častí.

Len škoda, že som si stihla odfotiť iba dva výjavy, aj to nie veľmi kvalitne, pretože po sv. omši v kostole zakrátko začali zhasínať svetlá a nezdalo sa nám vhodné zdržiavať sa tam dlhšie.

utorok 24. marca 2020

Vďačná chvíľka (sa vracia)

.

Radostný deň vám všetkým želám!

Už ani neviem kedy a ako sa to stalo, že som prestala písať do rubriky Vďačné chvíľky. Možno som už necítila potrebu zapisovať, keď sa postoj vďačnosti za každodenné maličkosti stal samozrejmou súčasťou môjho ja. Zdalo sa mi, že už nie je nutné písať každý deň svoj zoznam vecí, za ktoré som Bohu vďačná. Veď viem... a vnímam akúsi paušálnu vďačnosť - stále a za všetko. Aspoň som si to myslela.

No teraz, keď nás kvária strašidelné myšlienky a neistota situácie, ktorej nerozumieme a necítime sa v nej doma, keď myseľ nedokáže zakotviť v tom čo dôverne pozná, oddýchnuť si, nájsť pokoj a pohodu... uvedomila som si, že moja duša nutne potrebuje vitamín V (vďačnosť). Potrebujem znovu nájsť tú kotvou, ktorou je pero a papier. Alebo zošit - denník vďačnosti, do ktorého si budem poctivo zapisovať každú jednu vec, ktorá ma v ten deň poteší.

Aby som sa vo chvíľach, keď sa mi bude zdať celý svet akýsi sivý, či zahalený hmlou, mohla začítať a vidieť, že dobrý Boh na nás nezabudol a aj počas skúšky nám posiela znamenia svojej lásky a pozornosti.

O prvý týždeň zápiskov by som sa chcela (sčasti) podeliť aj s vami. Takže čo mi tento týždeň pomohlo nájsť radosť v srdci?
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...