streda, 17. decembra 2014

Tri pozvánky

Dnes tu mám pre vás niekoľko pozvánok: 


- LetiTiba na Vianočnom Dobrom trhu

Možno ste zaregistrovali, že sa občas zabávam kreslením na kachličky. Výsledkom sú podložky napríklad pod šálku, ale pokojne aj pod niečo iné, napr. sviečku. Niektoré si môžete pozrieť v mojej galérii na SaShe.sk (http://www.sashe.sk/LetiTiba)
No ak by ste si chceli moje obrázky pozrieť a ohmatať naživo, aj to je možné. V sobotu (20.12.) by mali byť v ponuke stánku OZ Domček plný nápadov na Vianočnom Dobrom trhu niekde v okolí Starej tržnice. Osobne tam asi nebudem, ale aspoň moje vecičky sa pokúsia pomôcť zrealizovať dobrú vec - aby aj deti z ekonomicky slabších rodín mohli navštevovať napr. hudobné kurzy tohto OZ.


- Súťaž Advent plný vďačnosti

Ďalšou mojou veľmi obľúbenou aktivitou, je pestovanie vďačného srdca - v sebe, v mojich blízkych a podľa možnosti v každom človeku, ktorého stretávam. Túžim, aby sme boli všetci šťastní. A najviac radosti môžeme zažiť vtedy, keď sa tešíme zo všetkého, čo každý deň dostávame. Či už veríte v osobného všemocného milujúceho darcu, alebo si iba prichválite okolnosti života vrámci psychohygieny. To prvé je samozrejme lepšie ;-) ale oba spôsoby pomáhajú pre lepší pocit a viac radosti zo života.

Myslím, že tento čas okolo Vianoc je vhodnou príležitosťou, aby sme si pospomínali na všetko, za čo môžeme byť vďační v poslednom čase. Čo ste dostali za uplynulý rok? Niečo úžasné? Veľa maličkostí? Alebo možno niečo, za čo sa vám na prvý pohľad nechce ďakovať, skôr by ste sa chceli posťažovať, aké to máte ťažké... Ale aj vtedy, verím, že je možné nájsť aspoň niečo, za čo už teraz môžete byť vďační. A raz, keď uvidíte všetky súvislosti, pochopíte, prečo bolo nutné prežiť aj tie ťažké chvíle. Verím, že všetko, všetko čo prežívame je na niečo dobré. Dosť dobré, aby to stálo za to prežiť. Aj keď sa niekedy trápime, alebo sme smutní.

No ale dosť filozofovania, radšej by som mala ja písať menej, aby ostalo viac času na písanie vám. Nech sa nám príspevky v súťaži Advent plný vďačnosti postupne zbierajú. A možno sa usmeje šťatie práve na vás (momentálne je to viac ako pravdepodobné!) a práve vy budete odmenení peknou knihou, ktoré nám do súťaže venovalo vydavateľstvo Kumrán.


Zadanie súťaže nájdete tu: http://www.mojakomunita.sk/oznamy/-/blogs/sutaz-advent-plny-vdacnosti
A tu možno vložiť váš príspevokhttp://www.mojakomunita.sk/web/radost-a-vdacnost/blogy Na tomto mieste zároveň nájdete príspevky ostatných pisateľov. Zatiaľ teda len jeden príspevok, ale aj tejto prvej lastovičke sa veľmi teším.  


- Nový blog o tom, ako kráčať životom s radosťou

Niekedy si pripadám trochu ako Louis Pasteur. Určite je to hodne prehnané prirovnanie. Ale práve Pasteur bol od detstva mojim veľkým vzorom. No kým on objavoval lieky na rôzne choroby a problémy tela, ja sa skôr zaoberám zákonitosťami duše.  Ako prežívame emócie, prečo sa cítime niekedy tak a inokedy zase inak, ako reaguje normálny človek, a ako môžeme vnímať svet tak, aby sme boli spokojnenší... O niektoré (nielen moje) zistenia som sa začala deliť na novom blogu: Radostná cesta životom

Pôvodný plán (ktorý sa snažím dodržiavať) je, aby vyšiel nový článok aspoň raz za dva týždne - vždy v pondelok. Najbližší článok vyjde už tento pondelok 22.12. - o Láske. Tým zavŕšime druhú sériu článkov a s novými témami budem pokračovať zase až po Novom roku. Teda okrem "nezáväzných" článkov pomimo "hlavné témy".

Konečne som sa rozhodla pozvať vás na túto stránku. A veľmi netrpezlivo čakám na váš názor - obohacujú vás niečím tieto moje písačky? Má zmysel v tom pokračovať? Alebo je to skôr strata času - pre mňa času na písanie, pre vás na čítanie? Každý názor uvítam. Ale najviac si prirodzene želám, nech aj touto cestou pomáham (aspoň niekoľkým) ľuďom k spokojnejšiemu životu. Darí sa mi?


Želám vám všetkým radostné dni. A nech vás príchod Vianoc zastihne v pokoji, radosti a láske. 
Majte sa pekne! Leti.

utorok, 9. decembra 2014

Mikulášske prekvapenia


Tento rok som sa rozhodla trochu zmeniť náš prístup k sviatku sv. Mikuláša.

Teda vždy som sa snažila pri príležitosti mikulášskych zvykov pestovať ducha štedrosti - aby sme sa my učili obdarovávať, robiť radosť druhým ľuďom. Pokiaľ možno tajne - aby ani naša ľavá ruka nevedela, čo dáva pravá, nieto ešte niekto ďalší, tobôž samotný obdarovaný...

Neviem, nakoľko sa mi to darilo. Mám trochu pocit zlyhania v tejto oblasti, pretože ma termín Mikuláša každý rok tak-nejak prekvapil: Užívam si jeseň plnými dúškami a odrazu - Bum! Je tu december a hneď v jeho úvode sviatok sv. Mikuláša. A tak už len narýchlo nakúpiť nejaké sladkosti, oriešky, ovocie a obligátnu kokakolku pre drahého... Pekne to zabaliť do veľkého balíčka, ako bolo u nás zvykom už od môjho detstva a hotovo. Aby sme sa tešili, aby sme mohli rozbaľovať, aby bolo čo maškrtiť pred raňajkami (namiesto raňajok), a čo vziať do školy/práce, podeliť sa s kolegami.

Ako dieťa som vždy našla na stole balíček z celofánu.
U nás som celofán vymenila za špeciálne mikulášske vrece.

(Toto je len ilustračné foto. Nenašla som žiadnu fotku
minuloročného mikulášskeho vreca, bolo treba improvizovať.)

Ale minulý rok som si už povedala - Dosť! Sladkostí a vlastne všetkého máme po celý rok dosť. Mladý už tiež neprejavoval patričné nadšenie (niekedy som skôr mala pocit, že ten zvyk je pre neho len "otravné vyrušenie"). Skrátka, mikulášska hojnosť v tomto prevedení asi už pre nás stratila zmysel.

Zapísala som si do kalendára, že chcem zmenu. A pokúsila som sa ju stihnúť.

V prvom rade namiesto obrovského balíka pre nás chcem každý rok podľa vzoru skutočného sv. Mikuláša pripraviť niečo pre tých, ktorí to naozaj potrebujú a nemajú. A tak som tento rok po prvýkrát zháňala nejaké adresy, kupovala - nie pre nás, ale pre chudobných, balila a niesla na poštu. Nemôžem povedať, že by som nejako super stíhala, všetko bolo na poslednú chvíľu. Ale pre začiatok sa mi aspoň jeden balíček podarilo odoslať - a dokonca (napriek stále sa zhoršujúcim službám Slovenskej pošty) balíček prišiel akurát včas, aby si ho mohli na Mikuláša rozbaliť.

No, a aby sme neostali celkom bez darčekov ani my, dovolila som rodinným "Mikulášom" strčiť niečo potajomky do čižmy (topánky) ostatným. Veru, ráno sme si našli plné topánky dobrôt. Zvláštne, že z každého druhu niekto nedostal - čím to asi bude? ;-)




Zdá sa, že Mikuláš si menšie množstvo darčekov vynahradil špeciálnym "nebeským" balením. Poďme si niektoré darčeky predstaviť bližšie:

Návod a papier na vytlačenie pre takéto balenie nájdete na
www.stnicholascenter.org/pages/candy-bar-wrappers

Aj takéto (rôzne) okrúhle nálepky nájdete na
www.stnicholascenter.org/pages/print-stickers

Doma odlievané čokoládky - babička to nazvala "uhlie".

Doma odlievané čokoládky Mikuláš uložil do muffinových košíčkov a zabalil do celofánu (do fólie na pečenie).

Postup odlievania je jednoduchý: 
Horkú čokoládu (45%) rozpustiť vo vodnom kúpeli a naliať do vychladených formičiek. Znovu vložiť na chvíľu do chladničky (prípadne až do mrazničky, ale len na chvíľku, aby nezmatnel povrch čokolády). To aby sa dala čokoláda z formičky vyklopiť (v prípade potreby poklepať lyžičkou a čokoládka vyskočí). Formičky som pre istotu vytrela tenučkou vrstvičkou jedlého oleja.
Do niektorých tvarov Mikuláš zalial aj celú mandľu. Myslím, že nám to všetkým chutilo.

Balíček tic-tac pre svieže myšlienky aj dych.

Inšpiráciu na toto balenie som našla na pintereste. Odtiaľ som sa dostala na stránku s tipmi a návodom (enchantedladybugcreations.blogspot.sk/snowman-poops-grinch-pills). "Snehuliačie bobky" som si nedovolila nikomu darovať (my sme všetci dobrí ;) ), ale inšpirovala som sa návodom a pripravila balíček sviežeho dychu a myšlienok od Mikuláša.
Na tejto stránke nájdete link k vinetám na "snowman poop´s" (ak by si ich niekto u vás zaslúžil ;) ) i zrozumiteľný videonávod na zabalenie cukríkov [https://www.youtube.com/watch?v=WsSECrHM4Po].

Potrebovala som tvrdší papier rôznich farieb, obrázky sv. Mikuláša (z www.stnicholascenter.org/pages/print-stickers/), ozdobnú stužku, lepidlo.






Mikuláš si pripravil aj malé prekvapenie na kľučku - pre všetkých našich susedov. 


Obrázky našiel hádajte kde? - Áno, na
www.stnicholascenter.org



Želám vám radostné dni. A veľa inšpirácie na milé prekvapenia pre vašich blízkych. 
Letitia.

Advent...

Už sa nám prehupol do druhého týždňa. Tento rok je tuším trochu pokojnejší. Aj keď zároveň plnší. Plnší aktivít, predsavzatí, povinností... ale aj modlitby, ticha, času so svojim Pánom. O niektoré naše aktivity sa chcem podeliť aj s vami.

Modlievame sa pri adventnom venci - každý deň.

Spolu s našim patrónom sv. Ondrejom...

a s kalendárom na každý adventný deň.
 
Čítame si z dejín spásy.

Tento rok nám na dverách nevisia anjeli,
ale obrázky zo Stromu Jesseho.

Nechala som sa inšpirovať výzvou Advent challenge - Vstávať o piatej a modliť sa. Síce nevstávam presne o piatej, doprajem si ešte o polhodinku spánku viac. Ale tá myšlienka ma oslovila. Vstať skôr, ako sa "zobudí svet" a prvé chvíle dňa venovať Bohu. Rozhodla som sa vydržať do Vianoc - a potom uvidím. Možno si tento nový zvyk ponechám aj po zvyšok roka, možno sa vrátim do starých koľají. Alebo to dopadne ešte nejako inak. Ale verím, že to premáhanie prinesie ovocie. A dozreje do niečoho, čo bude stáť za to. Do budúcnosti, pre život.

Ranné modlitebné zátišie
(svetlo, kríž, horúci čaj a mobil s Bibliou).

Svetlo na cestu. Napríklad na roráty.

Ešte inú výzvu som si dala počas tohtoročného adventu. Je to také jednoduché predsavzatie: Každý deň chcem urobiť niečo "vianočné". Aspoň drobnosť. Vykrojiť ozdôbky z pomarančovej šupky, zabaliť darček pre Mikuláša, ozdobiť nejakú časť bytu... 

Vykrojiť ozdôbky z pomarančovej šupky,

ozdobiť nejaké časť bytu,

alebo chalúpky...

Nachystať oriešky - pre vtáky, veveričky, na ozdobu...

Zabaliť mikulášsky balíček.

Príprava prekvapení...
 

Tu je môj zoznam plánov na každý deň. Niektoré sú už splnené, niektoré ešte musím vymyslieť. Ale zatiaľ sa mi darí. Teším sa. A skromná vianočná radosť sa mi usídľuje v srdci.

v 1. Výroba adventného venca
v 2. Odlievanie čokoládky pre Mikuláša (do adventného kalendára?)
v 3. Vykrajovanie z pomarančovej kôry
v 4. Mikulášsky balíček pre núdznych
v 5. Mikulášske tvorenie (pre blízkych)
v 6. (upratovanie +) Rôzne ozdôbky po byte 
v 7. Barborky (narezať halúzky, do Vianoc v teple rozkvitnú)
v 8. Oriešky pre vtáky (ozdobiť, zavesiť)
v 9. Výzdoba chalupy (okná, adv. veniec...)
v 10. Ísť na roráty (adventnú rannú sv. omšu - ešte za tmy)
v 11. Navštíviť niekoho, kto potrebuje potešiť / povzbudiť
v 12. Sv. spoveď
13. Piecť medovníky
v 14. Kúpiť stromček
15. Výroba pohľadníc
16. Písanie a odoslanie pohľadníc
17. Pripraviť darček pre Ježiška ("čokoľvek ste urobili jednému..." Mt 25,31-40)
18. Zimný obal na fľašu (aby tak rýchlo nevychladla voda, čo nosím so sebou)
19. Naučiť sa vianočné piesne
20. Výzdoba chalupy (dvere, venček...)
21.
22. Vyšívané papierové ozdoby
23. Venček na dvere
24. Priniesť Betlehemské svetlo.


Na fotografiách mám ešte zapálenú len jednu sviečku adventného venca. Fotila som už v piatok. Ale ak by som čakala na aktuálne fotky z tohto týždňa, je dosť možné, že by som post neodoslala ani do nedele... tak radšej posielam takto.

Pokojný a radostný čas prípravy na sviatok Narodenia želám všetkým, ktorí sem nakuknete. Či už patríte medzi mojich stálych čitateľov, alebo ste sem zablúdili celkom náhodou. Majte sa krásne.
Leti.

utorok, 2. decembra 2014

Advent plný vďačnosti - zapojíte sa?


Už som tuším spomínala, ako si v poslednom čase ťažko nachádzam čas na písanie. Chcela by som vám napísať o toľkých veciach. Ešte stále čakajú na spracovanie zážitky z Assisi. K nim sa pridali ďalšie, zo Štrasburgu. Nové dve (bez pár strán) prečítané knihy o ktoré sa s vami chcem podeliť. A začínajúci advent...  A k tomu všetkému som sa rozhodla aspoň raz do týždňa si nájsť čas a písať o tom, za čo som Bohu vďačná. Alebo naopak, ako sa mi darí, či niekedy aj nedarí o tú svoju vďačnosť bojovať s mojim niekedy tak sebeckým a tvrdohlavým ja.


Dnes toto predsavzatie chytám takpovediac za chvost. Utorok sa chýli ku koncu, o pár minút si sadneme k večernej modlitbe okolo adventného venca a potom ... budem musieť rýchlo dopísať tento článok, dokončiť večerné povinnosti a uložiť sa spať podľa možnosti v čase, keď za to ešte nebudem mať výčitky svedomia.

Tak za čo som vďačná tento týždeň?


Alebo viete čo? V nedeľu sa nám začal nový cirkevný rok (cirkevný rok začína vždy adventom, ako očakávanie Spasiteľa, potom sú Vianoce a tak ďalej). O necelý mesiac sa končí občiansky rok. A to je myslím výborná príležitosť na to, aby sme si pospomínali na všetky dary, ktoré sme dostali od minulých Vianoc.

Pridáte sa ku mne? 

Chcem každého z vás pozvať k účasti v súťaži Advent plný vďačnosti.

Čo treba urobiť?

1. To najdôležitejšie je - spomenúť si na to, čím ste boli obdarovaní tento rok. Možno ste dostali jeden veľký dar, ktorý zatieni všetky ostatné. Možno budete chcieť spomínať na množstvo malých darčekov. A možno bol tento rok pre vás obzvlášť ťažký - aj to sa stáva - ale určite v ňom bolo niečo, za čo môžete byť vďační. Verím, že áno. Skúste to nájsť. A pomenovať. Formulovať svoju vďačnosť za dary, ktoré každý deň dostávame z neba.

 2. Podeľte sa aj s ostatnými. Napíšte o tom. Môžete aj na svojom blogu. Ale pre účasť v súťaži je potrebné vložiť príspevok na stránku www.mojakomunita.sk/ - advent plný vďačnosti.
Pred vložením textu sa musíte prihlásiť, alebo ak ešte nie ste registrovaní - registrovať sa na stránke mojakomunita.sk Ale nebojte sa, nie je to nič náročné (môžu sa registrovať aj členovia zo zahnraničia). Ak by ste mali akýkoľvek problém, stačí keď mi napíšete a určite ho vyriešime ("prinajhoršom" vložím váš príspevok zo svojho účtu).

3. Potom už len čakáte na žrebovanie. Zo všetkých zúčastnených príspevkov bude vylosovaných niekoľko výhercov, ktorí dostanú zaujímavé knihy z vydavateľstva Kumrán.

Kresťanské kníhkupectvo, obchod. Knihy, CD,DVD, šperky, tričká.

A do kedy to všetko musíte stihnúť? Máte na to celý december (ale nenechávajte si účasť na poslednú chvíľu - mám skúsenosť, že odkladanie je najlepší spôsob, ako aj dlhý termín nestihnúť). Po Novom roku bude vyhodnotenie a žrebovanie víťazov.

Celé vyhlásenie súťaže si môžete prečítať [TU].

Želám vám krásny čas prípravy na najkrajšie sviatky roka. A veľa objavených darov, za ktoré môžete byť vďační.
Letitia.

nedeľa, 23. novembra 2014

Vďaka za cestu do Assisi.


Radostný deň vám všetkým želám.

Zase som sa dlhšie neozvala. Pritom už minulú sobotu sme sa vrátili z úžasnej púte "Po stopách sv. Františka". Boli to nádherné plné a veľmi podnetné dni. Odniesla som si veľa dojmov, myšlienok a spomienok, ktoré budú ešte dlho vo mne zrieť. Určite naše putovanie niekedy spracujem podrobnejšie, jeden príspevok na všetko to bohatstvo nestačí, no akosi si stále neviem nájsť dosť času a pokoja, aby som si k tomu sadla a pre začiatok aspoň roztriedila fotky.

Dnes chcem ale písať o niečom inom. O mnohých drobných pozornostiach, ktoré som počas tohto výletu dostala od Pána. Niektoré aj "s venovaním", aby som nemala pochybnosť, od koho sú.

V Assisi - neďaleko miesta narodenia sv. Františka.

Ste zvedaví? Naozaj, každý deň som dostávala malé i väčšie prekvapenia. Po niektorých som túžila, no nechcela som sa na ne priveľmi viazať, aby mi ich nezískanie nepokazilo pocity z cesty. Na iné som si len pomyslela, že by to bolo fajn... a boli tu. A ďalšie prekvapenia, niektoré naozaj úžasné, prišli celkom nečakane, ani som nevedela, že existujú.

František a vlk - kachlička na stene domu.

Hneď na začiatku, asi na polceste (psychologickej, zemepisne neviem ako je to ďaleko) medzi Slovenskom a cieľom našej cesty (Assisi), sme sa zastavili v Padove. Meste, podľa ktorého nesie meno asi najznámejší svätec Anton Paduánsky. Tu mu nepovedia inak, ako "santa" (svätec), každý vie, o koho sa jedná. Navštívili sme baziliku Antona Paduánskeho, v ktorej je pochovaný. A ja som sa nádejala, že by som si konečne mohla vytvoriť k tomuto svätému vzťah ako k skutočnej historickej osobnosti (pretože ma doteraz priveľmi zaťažovala jeho povesť - zázračného navrátiteľa stratených vecí). Aj sa tak stalo.

Viac som od Padovy nečakala, ale dostala som. Baziliku a hrob svätej Justíny, rodáčky z Padovy (konečne poznám patrónku mojej svokry!). Hrob sv. evanjelistu Lukáša (môj obľúbený evanjelista! - čítavali sme si postupne z jeho evanjelií na mojom prvom stretku). Nad Lukášovým hrobom visel obraz podobný freske, podľa ktorej bol namaľovaný obraz Panny Márie Trnavskej (tú mala rada moja babička, vraj ju umelec maľoval podľa fresky vytvorenej samotným Lukášom, ktorý chodil veľa rokov s historickou Máriou, matkou Ježišovou. Od nej poznal všetky príbehy Ježišovho detstva a mladosti a poznal aj jej fyzickú podobu).

Sv. Anton - mocný orodovník a kazateľ.

K tomu som dostala aj zopár svetských maličkostí.

Neverila som, že na tomto mieste, kde sme mali len krátku zastávku a ešte kratší čas voľna (bez nutnosti držať sa skupiny), stihnem zohnať pečiatku. (Zbieram pečiatky z každého miesta, ktoré "dobyjem" - na pamiatku.) No, podarilo sa, hoci nepoznám veľa rečí, a aj moja angličtina je biedna. V Taliansku tiež nie je angličtina tak rozšírená, ako sme zvyknutí... a keď som konečne našla toho, kto mi mohol tú pečiatku dať,  zdá sa, že anglicky nevedel. Pýtal sa odkiaľ som, a potom sa veľmi opatrne spýtal, či neviem po rusky. Prišlo mi to smiešne, pretože ruština je tuším jediná cudzia reč (ak nerátam český jazyk), ktorú som kedy jakž-takž vedela. Dokonca som z nej maturovala, i keď to bolo už pred 26 rokmi. A tak sme boli potešení obaja, mladý muž, ktorý sa učil po rusky a ja tiež, hoci som už veľa pozabúdala.

Tá pečiatka je nádherná. Podobne ako všetky pečiatky, ktoré sa mi podarilo získať na všetkých miestach. Naozaj som dostala razítko na každom mieste, ktoré sme navštívili. A pritom to často boli miesta, kde som neverila, že budú ochotní opečiatkovať jednej pútničke zo Slovenska jej zošitok.

O hľadaní "pokladov" - geokešingu ste už iste niečo počuli. Možno aj odo mňa. My túto hru vnímame predovšetkým ako možnosť nájsť zaujímavé miesta v cudzom svete. Alebo "označiť si" na mape miesta, ktoré sme navštívili. Toto mal byť ten druhý prípad. Samozrejme za predpokladu, že stihneme vôbec k nejakej "keške" dôjsť a nájsť ju. Stihli sme. V Padove, aj na niektorých iných miestach. Už - už to vyzeralo, že sa nezadarí, ale nakoniec sme ju našli. A veľmi som sa potešila, že aj tento nepravdepodobný darček som dostala.

Cesta k bazilike sv. Antona.

Kostol sv. Juraja.

Značka na chodníku.

Na každom mieste, ktoré sme navštívili som dostala mnoho podobných prekvapení. Koľkokrát som už bola zmierená, že TU pečiatku určite nedostanem (nemám kde, nemám kedy) - dostala som. A všetky krásne. Z úžasných miest. Budú mi pripomínať všetky tie vzácne chvíle.

Na inom mieste som si vravela, že mi tu bolo krátko, túžila som sa sem vrátiť a do autobusu som nastupovala s povzdychom: "Sem sa už nikdy nevrátim." Aj slzičky vyšli, ako sa mi odtiaľ nechcelo... A potom prišlo prekvapenie. Najprv nemilé - zabudnutý batoh. Ale potom sa ukázalo, že máme ochotných šoférov, ktorí ma hneď zaviezli naspäť a ja som si na tomto milom mieste mohla vychutnať ešte ďalších zopár, síce krátkych, ale vzácnych chvíľ.

San Damiano - miesto úmrtia sv. Kláry.

Chyžky v Rivotorto - tu spočiatku bývala komunita bratov. .

"Niekto" ma má veľmi rád.

A ja, hoci som si uvedomovala tú úžasnú vytrvalú nežnú starostlivosť... predsa som pred odchodom domov ostala nervózna, či mám dosť jedla na cestu (je to taký môj osobný problém - mám dosť špecifické potreby, čo sa týka jedla a asi trochu prehnaný strach, že nejaká z nich nebude splnená). Ale nakoniec mi to "docvaklo":

"Naozaj si myslím, že Ten, ktorý sa celý týždeň staral o moje najmenšie túžby a priania, by sa nepostaral o to, čo naozaj potrebujem?"

A konečne som sa mohla upokojiť. Už nie preto, že by som sa spoľahla na svoje plánovanie. Ale jednoducho som konečne vložila dôveru do rúk Toho, ktorý sa iste o mňa (a VŽDY) postará.


Carceri - jaskynka brata Lea.

 
Kostol sv. Jakuba z r. 1088 - tu sme bývali.

Teda tu sme bývali. Kostol sv. Jakuba je súčasťou komplexu.

František a vtáčiky - detail na múre ktoréhosi domu.

Sv. Juraj - detail na múre.

La Verna - tu sa František rád modlieval...

Vavrín - alebo bobkový list. :)
 
San Damiano - olivový sad.

Z mojich viac ako tisíc darov: 

Som vďačná za...
# ... Evanjelistu Lukáša, ktorého som neplánovane "stretla" na tejto ceste. 
# ... za svätú Justínu, patrónku mojej svokry. 
# ... za všetky tie pečiatky a kešky a kamienky a žalude... ktoré som cestou našla (získala). 
# ... Som vďačná za mesto Assisi. Je nádherné. Starobylé (nielen románske) kamenné stavby, dláždené kľukaté uličky, domy zdobené kachličkami a freskami... a celých 5 dní a nocí, ktoré som mohla v tomto stredovekom mestečku tráviť. 
# ... Som vďačná za dobré jedlo a vodu (dala sa piť aj vodovodná voda), a za ľudí ktorých sme tu stretali...
# ... Vďaka za všetky sväté omše (každý deň), za možnosť pri niektorých spievať žalm, alebo magnifikat pri spoločnej večernej modlitbe (vešperoch). 
# ... Som vďačná za všetky tie sväté miesta spojené so životom Františka a Kláry. 
# ... Som vďačná za moje meno (Leticia) vyšité na papieri - darček od obchodníka s vyšívanými fertuškami. 
# ... San Damiano, Rivotorto, Porciuncula, Carcerri, Greccio, Fonte Colombo, La Verna... 
# ... Vďaka za cestu. Za putovanie pešo na niektoré miesta. Tá cesta mala zmysel, dala mi veľa (fyzicky, psychicky, ale aj duchovne). 
# ... Vďaka za ochotnú taliansku sestričku, ktorá sa ponúkla, že ma posledné dve serpentíny odvezie autom, keď som už nevládala do kopca. 
# ... Vďaka za obraz cesty, námahy, snahy, putovania... a tiež milosti, ktorá nás ochotne "odvezie", keď už sami nevládzeme. Nie je nutné prešliapať celú cestu vlastnými silami. Ale je potrebné vydať sa na cestu a usilovať sa stále... A keď už nevládzem, Pán mi pošle "auto" (alebo výťah, ako hovorievala sv. Terezka z Lisieux) a bez námahy (i bez zásluh) ma posunie o kus ďalej. Vďaka za to! 
# ... Vďaka za spomienky. A za ich zdieľanie s mojim najdrahším. 
# ... Vďaka za sv. omšu priamo pri Františkovom hrobe. 
# ... Vďaka za modlitbu pri jaskynke brata Lea (o slobodu k chudobe a slobodu od materiálnych vecí).
# ... Som vďačná za stretnutie so slovenskou klariskou (s. Gabrielou) a jej svedectvo. 

... A vďaka ešte za mnoho ďalších vecí. Keby som tu chcela napísať všetky, iste by to už nikoho nebavilo čítať. Ale moje srdce je plné vďačnosti. A asi najviac som vďačná za poznanie, že s Ním sa nikdy a ničoho nemusím báť. Ani toho, že budem mať málo síl. Ani toho, že mi niečo dôležité bude chýbať. Ani zlyhania a nedokonalého plánovania. Ani nedostatku. A dokonca ani toho, že by som nedostala dosť radosti. Veď On dáva svojim miláčikom radosť každý deň. Len načiahnuť ruku... a prijať DAR. 

Vďaka, Pane. Pripomínaj mi to prosím často. Aby som nikdy nezabudla. Aby som neupadala do malomyseľnosti, smútku, alebo strachu. Ale aby som Ti VŽDY dôverovala a z Tvojich rúk prijímala s vďakou všetko, čo pre mňa každý deň chystáš.

Vďaka. 


Aj vám želám veľa radostných, krásnych a plných chvíľ. Aby ste z každej veci, ktorú prežívate čerpali silu, múdrosť a radosť do života.

Letitia.
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...