utorok, 24. marca 2015

Topoľčianky - aj tu majú kalváriu.




Obec Topoľčianky sa nám väčšinou spája s Národným žrebčínom, možno poznáme kaštieľ a priľahlý park... Ale túto nedeľu sme sa presvedčili, že tu majú aj krásne spracovanú krížovú cestu.  Nebudem vás zdržiavať dlhými rečami, pozrite si radšej fotografie z našej návštevy.

pondelok, 23. marca 2015

Ku Krížu pod Vojšínom

Hurá, zase víkend. Zase možnosť stráviť pár pekných chvíľ na chalúpke. A samozrejme urobiť si aspoň jeden kratší výlet do okolia. Tentoraz sme sa vybrali ku Krížu pod Vojšínom. (Alebo, ako sme sa dočítali na tabuľke tesne pred cieľom, k Vysielaču pri kríži.)



nedeľa, 22. marca 2015

Vďaka za jar

Dnes svoju vďaku Stvoriteľovi za všetko, čím nám v tomto jarnom období kreje (pookrieva) dušu, vyjadrím predovšetkým obrazom. Jar je tak úžasne fotogenická. Aj keď v našich končinách ešte poriadne zaspatá, už mi srdce spieva tušením nového života, ktoré sa tak vehementne tlačí na svet...

Vďaka za jar na balkóne...

Som vďačná za balkón...

Ten kúsok očakávanej zelene v meste.

Vďaka za prvé jarné práce, prípravu na rast, ktorý ešte len príde.

Aj za cibuľku, čo po zime znova vyháňa zelené "cvíby" .

Vďaka za jar v kuchyni...

Vďaka za zelené bylinky - vitamíny, ktoré rastú aj v zime.

A za naklíčené zrná. Napríklad cícer. (Alebo hrášok?)

Som vďačná aj za nové misky na guláš.
Dlho sa nedarilo nájsť také, čo nás nezruinujú a budú sa páčiť.

Jar na chalúpke...

Som vďačná za farby...

... ktoré nás zdravia z ešte spiacej trávy.

Zem ešte zmrznutá, ani sme nestihli pohrabať...
(stopy po krtkovi a myšiach)

Kruhy jarných cibuľovín nás zdravili zďaleka.

Tá jemnosť, nežnosť, žiarivá farba, radosť, živosť, jar...

Spolu s prebúdzajúcou sa prírodou chcem aj ja spievať Bohu chválu. A vďaku. Za energiu. Za radosť. Za život. Aj za námahu. Za slnko. Za teplo, i keď ešte trochu zubaté. Za výlety. Za vtáky, ktoré ešte stále lietajú na balkón. Za veselosť vrabcov. Za farbu kvetov. Za vôňu. I za to kýchanie, čo nás každým rokom trápi trochu viac. Za vzduch. Za slnko...

Chcem vzdávať vďaky aj za nepochopiteľné fungovanie zmyslov, ktoré premenia "elektromagnetické žiarenie" na nádherné obrazy a "tlakové vlny" na úžasné zvuky, melódie, reč... Ako je možné, že vidíme? Že počujeme? Že rozumieme... Zdá sa mi to tak nepochopiteľné. A že nám to všetko slúži nielen na orientáciu v priestore, ale tiež na potechu duše. Že vnímame nádheru toho všetkého...

Vďaka ti, Pane. Stvoril si nás tak nádherne...

utorok, 17. marca 2015

Prečítala som: Rituál

Trojicu knižných dojmov uzavriem rozprávaním o knihe, ktorú som prečítala  najskôr. Dokonca aj tieto riadky o nej som začala písať už veľmi dávno. Ale nedopísala. Dnes sa to pokúsim napraviť.

Recenziu pre stránku Dobré čítanie.sk si môžete prečítať tu.


Knihu Rituál som si zapísala na wishlist už veľmi dávno. Už si ani nepamätám, čo ma na nej zaujalo, a prečo som ju vlastne chcela čítať. Teraz som len celý zoznam knižných prianí poslala distribúcii recenzných výtlačkov na knižnom webe Dobré čítanie.sk a oni mi poslali 4 knihy podľa vlastného výberu. Keď som vo výbere našla aj túto knihu, trošku som sa obávala, čo to bude za čítanie. Kniha o exorcistovi z vydavateľstva Motýľ.

Prečo veriť? Scott Hahn

Prečo by sme mali veriť Bohu? Prečo vôbec veriť, že nejaký Boh existuje? A prečo by to mal byť práve osobný všemohúci milujúci Boh, ako ho opisujú kresťania? Mali by sme dokonca veriť všetkým pravdám, ktoré učí katolícka cirkev vedená rímskym pápežom?  


Scott Hahn sa vo svojej knihe Prečo veriť zaoberá postupne všetkými týmito otázkami. Ale nie nejako sucho, alebo mentorsky.

O knihe: Ako počuť Boží hlas

Štyri jednoduché kroky, ktoré nám pomôžu nielen hovoriť naučené modlitby, alebo prosby formulované vlastnými slovami, ale aj počúvať, čo nám chce povedať Boh. 

Je to v skutku jednoduchý návod. Teda ak dokážete poslúchnuť, splniť štyri uvedené kroky a uveríte, že to, čo počúvate naozaj pochádza od Boha a nie len z vašej predstavivosti. 

Mne pomohla posunúť sa v modlitbe zase o trochu bližšie k intímnej vzájomnej komunikácii s Pánom. Aj vďaka nej nachádzam viac inšpirácie a väčšiu blízkosť k môjmu Spasiteľovi. A dostávam od Boha viac odpovedí (aj keď väčšinou nie práve také, aké by som čakala) na svoje otázky a pochybnosti. 


Spomínate si ešte na môj článok o štyroch knihách, ktoré mi prišli z kníhkupectva Zachej, aby som o nich napísala recenziu? Najviac som sa tešila na knihu Ako počuť Boží hlas. A práve túto som mala v úmysle prečítať čím skôr - hneď po knihe Management času ako duchovná úloha.

Nakoniec (ako vždy) to dopadlo celkom inak. Práve toto bola kniha, pri ktorej som sa najviac zdržala. A paradoxne mám z nej tiež najviac zmiešané pocity.

sobota, 14. marca 2015

Najkrajší týždeň

Moja modlitba v prvý deň jarných prázdnin odrážala viaceré zmätky, nechuť, beználadie, ktoré sa zmocňovali ak nie všetkých členov rodiny, tak určite aspoň mňa. Veď posúďte sami - ukážem vám, čo som si v ten prvý večer zapísala do svojho modlitebného denníčka:

"Vďaka za.... Chalupu. Prírodu. Čas. Rodinu. Vzduch. Hru. Čítanie. Syna. ... Umytý riad. Stálu milosť. - Aj v púšti. Aj keď mám pocit, že som bez nálady. Aj keď sa mi nechce snažiť milovať. Keď nevidím (hlbší) zmysel toho, čo robím a kde som... Ty si stále so mnou. Môžem sa s tebou stretávať vo svojej komôrke a nechať sa viesť. Po malých neistých krôčikoch. Tmou a hmlou. Vždy aspoň o kúsoček bližšie k tebe. - Len držať smer. Nestrácať jednotu. Nestrácať pokoj. Živiť sa tvojou miazgou. A dovoliť tebe, aby si žil vo mne. - Odpusť, prosím, že tak často toto nerobím. - Vďaka, že mi vždy znova odpúšťaš. Stále čakáš ako otec z podobenstva ďaleko na ceste. Čakáš s otvorenou náručou a obnovuješ jednotu. Ty sám ma hľadáš a privádzaš k sebe. Ako stratenú ovečku. Vždy, keď ti to dovolím. Vďaka!"

Mala som v ten deň podivnú náladu bez vízie, zmyslu, radosti... Predsa som sa však pokúšala ďakovať. Naladiť sa na vlnu vďačnosti a jednoty s tým, ktorý ma / nás všetkých tak nekonečne a bez akýchkoľvek podmienok miluje. A odpoveďou na túto večernú modlitbu mi bol nádherný týždeň v spoločenstve rodiny, v lone prírody, v ponorení do života. Vďaka! Vďaka za vypočutú modlitbu. Vďaka za odpovede, ktoré dostávam na otázky, ktoré mi do duše zosielaš ty, môj Pán. Vďaka! 


Jarné prázdniny sme si nakoniec užili veľmi krásne. Až tak, že sme ich vo svojich spomienkach označili za najkrajší týždeň, ktorý sme doteraz na chalúpke prežili. Trocha tvorenia, trocha (veľa) slnka, veľa prechádzok po okolí, veľa dobrej nálady, veľa vzájomných interakcií, spoločenské hry, zábava, radosť, príroda, spoločný čas... 

Trocha tvorenia - až bude hotovo, venujem mu samostatný post

Trocha (veľa) slnka

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...