nedeľa, 25. januára 2015

Kŕmidlá z orechových škrupiniek



Aj tento rok kŕmime vtáky. Ani nie tak kvôli "úbohým vtáčikom, ktoré si v zime nevedia nájsť potravu, chúďatká" (prežili roky, kým sme sa na chalúpku nasťahovali a naši susedia sa o nich tiež starajú aspoň tak dobre, ako my), ale skôr pre vlastné potešenie ... a hlavne - aby si zvykli chodievať na naše stromy a na jar hľadali škodlivý hmyz.

sobota, 24. januára 2015

Zase som sa hrala s drôtom

Pamätáte sa ešte na drôtený stojan na podšálky, čo som motala pre moju kamarátku? [link] Tak sa mi zapáčil, že som bola rozhodnutá čím skôr vyrobiť podobný aj pre seba. Musela som však čakať do ďalšieho roka, kým som sa k tomu dostala. Ale už je hotový. Aj keď sa zdá, že ten prvý bol krajší. Nevadí, naopak, teším sa, že ten darovaný sa vydaril.

Aj s rokom výroby


Biela zima a iné radovánky

Áno, bola aj biela. Chvíľku. Užívali sme si...

4. 1. 2015
Pri podrobnejšom pohľade možno uvidíte podivné "šípky"
(medovníčkové srdiečka na šípkovom kríku)



štvrtok, 8. januára 2015

Advent plný vďačnosti - vyhodnotenie

Vianočné obdobie sa nezadržateľne blíži ku koncu a so sviatkom "Troch kráľov" sa nám skončil aj termín pridávania súťažných príspevkov do rubriky Advent plný vďačnosti. Pravdaže rozmýšľať nad darmi, ktoré ste po celý rok dostali a ďakovať za ne môžete ďalej. A tiež, ak sa ešte niekto chce podeliť o svoju skúsenosť, budem len rada. Pridávanie príspevkov do tejto rubriky ostáva otvorené, aby aj prípadní "oneskorenci" mohli ostatných povzbudiť svojim svedectvom. Akurát už nebudete zaradení do žrebovania o knihy z vydavateľstva Kumrán.

Do súťaže sa so svojimi inšpiratívnymi príspevkami zapojilo sedem prispievateľov: 

1. Mária-Irma Danieliszová - Za čo som vďačná roku 2014
2. Martin Lojek - Vďačný za Aničkinu trpezlivosť
3. Ľubomíra Lorenčíková - Za čo som Bohu vďačná v roku 2014
4. Monika K. - Za čo som ti vďačná
5. Eva Baranovičová - Rok korunuješ, Pane, svojou dobrotou
6. Dominika Štefaňáková - Vďaka za jednoduchosť
7. Zuzana Komendová - Pripomínaj si dobrá, ktorými som ťa obdaril.

A kto dostane cenu? Vydavateľstvo kumran.sk nám venovalo dokopy 10 kníh, takže každému zúčastnenému sa ujde aspoň jedna zaujímavá knižka. Okrem toho som pomocou generátora náhodných čísel vyžrebovala prvých troch, ktorí dostanú kníh viac:



1. cena: 4 - Monika K.  (3 knihy)
2. cena: 3 - Ľubomíra Lorenčíková  (2 knihy)
3. cena: 7 - Zuzana Komendová  (2 knihy)

Po jednej knihe ďalej dostávajú:
Mária-Irma Danieliszová
Martin Lojek
Dominika Štefaňáková
(Ja sa svojho podielu vzdávam.)

Všetkým vám želám veľa radosti pri čítaní kníh, ale aj počas všetkého, čo budete robiť po celý rok. Nech vždy nájdete dosť dôvodov na vďačnosť a tým aj na radosť.

Eva (Letitia) Baranovičová.

_________________________
PS: Prosím všetkých zúčastnených, aby mi napísali na e-mail: letitia.tiba@gmail.com poštovú adresu kam máme poslať cenu. Ďakujem.

štvrtok, 1. januára 2015

Do nového roka s jediným slovom.

Včera som písala o uplynulom roku... dnes sa chcem pozerať dopredu.

A s čím že to chcem vykročiť do nového roka 2015?

Nechám sa inšpirovať Vik - [Minútka pre mamu], alebo skôr stránkou, ktorú spomína vo svojom najnovšom článku - One Word 365. Namiesto mnohých predsavzatí, len jedno slovo. Hľadala som to slovo - jediné slovo, ktoré má vystihnúť moje smerovanie počas tohto roka. A asi som ho našla.

ČAS

Čas, ktorý dostávam od Prozreteľnosti.
Čas, ktorý môžem venovať toľkým rôznym veciam, ale každú chvíľku vždy len jednej veci.
Čas, ktorý je vzácny - ale len ja rozhodujem, ako s ním naložim.
Čas, o ktorom hovorí kniha Kazateľ.
Všetko má svoj čas. Je čas pracovať, a čas odpočívať. Je čas byť vážny i veselý. Je čas písať blog, a čas upratovať, a čas zabávať sa so svojimi deťmi... a je čas ísť von, a čas byť doma. Je čas poslúchnuť svoje telo a čas premáhať túžby tela. Je čas zbierať a čas odhadzovať.
Čas, ktorý chcem venovať...
Čas, ktorý si chcem uchovať....
Čas, ktorý sa nikdy nezastaví - ale ja sa môžem zastaviť (na primeranú dobu)...

Len jedno slovo - ČAS - ktorým sa v tomto roku chcem nechať viesť.

Potom vám dám vedieť, kam ma doviedlo.


Radostný nový rok!

Nech sú vaše dni naplnené radosťou, láskou, pokojom... a vďačnosťou za to, čo prichádza. 


streda, 31. decembra 2014

Na prelome rokov...

... je zvykom bilancovať.

Práve som si prečítala príspevok od Ann Voskamp na jej blogu. Kostrbatý preklad od googlu, ale hlavnú myšlienku som hádam pochopila. Ann píše o tom, ako zvyčajne hodnotíme uplynulý rok...

Čo som v tomto roku dosiahla? A čo som (ešte?) nedosiahla? Aké zlyhania ma tento rok prenasledovali? A naozaj som pripravená začať nový rok s novými výzvami, keď si uvedomujem všetky tie veci, ktoré som vôbec nezvládla?

Potom hovorí o svojej dcére a jej klavírnom vystúpení. Podobne ako pri hre na klavír aj v živote je naša "hudba" poznačená tým, na čo sa sústredíme. Ak sa sústredím na chybu, ktorú som urobila, moja hudba bude zlá, kostrbatá, nezaujímavá, budem nervózna a budem robiť stále nové chyby... Ale keď sa od týchto ťaživých myšlienok oslobodím a budem vnímať hudbu, ktorú hrám, nádhernú melódiu, ktorá má prísť, potom budú poslucháči s nadšením vnímať krásu umenia.

Tak je to aj v živote. Nemusím sa obracať k svojim minulým zlyhaniam. Tie sú už za mnou. Radšej si budem pripomínať všetky dary, ktoré som aj tento rok dostala. Všetku nádheru, ktorú som smela vidieť a ku ktorej som bola pozvaná, aby som ju spolu-tvorila. Mnohé tie krásne a dobré veci, ktorých som mohla byť súčasťou. Ktoré obohacovali mňa, moju rodinu, mojich blízkych i vzdialenejších ľudí. Môžem aj dnes, na konci roka ďakovať za všetku krásu, radosť, lásku, za všetko požehnanie, ktoré som dostala i ktoré som smela dať.

A už dopredu očakávať s vďačným srdcom všetko, čo ešte len dostanem - a dám - v budúcom roku.













Som vďačná za mnoho vecí. Nespočítateľné množstvo každodenných "maličkostí". Množstvo osobitných "darčekov" pripravených práve pre mňa. Ale aj niektoré zásadné dary, na ktoré budem spomínať po celý život a / alebo na nich môžem stavať ďalšie nové požehnanie pre seba i pre ľudí okolo mňa.

Zdá sa mi, že najviac požehnania som dostala tohto roku v máji.

# Prišla som o dva ešte neprerezané zuby múdrosti. Ale akokoľvek som sa toho bála, zásah dopadol až nad očakávanie bezproblémovo.

# V máji som dostala nádhernú duchovnú obnovu Kráľovná a divožienka. Najprv som nevedela, čo od toho čakať, ale ovocie, ktoré sa urodilo (nielen) z tejto obnovy, rastie a dozrieva ešte stále. A sú to naozaj vzácne a dôležité veci.

# Okrem iného (aj na príklade obnovy Kráľovná a divožienka) som dostala užitočnú lekciu o hodnote túžby. Zdá sa mi, že my, ľudia 21. storočia nevieme doceniť hodnotu túžby. Čo chceme, to hneď dostaneme. Skôr sa musíme učiť vzdávať sa vecí, lebo nemôžeme mať všetko. Ja som na tom bola podobne. Až som dospela do štádia, keď som vlastne nechcela nič, alebo som skôr nevedela, čo chcem? Ale zistila som, že chcieť je dôležité. Dôležitejšie ako mať. Túžba nás ženie, dáva nám energiu života, dáva nám chuť pracovať a namáhať sa, prežívať emócie, radosť i niekedy smútok v živote. Bez nej by náš život nemal nijakú chuť. A nijaký smer.

# V máji sa mi začala napĺňať cesta k jednému návyku. Mala som s tým roky rokúce problém. Silný pocit neschopnosti, opakovaných zlyhaní, nedostatočnosti vo svojom povolaní matky a manželky... Ale pomaly, pomaličky som dostávala pomoc. V podobe kníh ako Mamy v jednom kole a ako z neho von, alebo Dosť bolo dokonalých mám, či internetových stránok (napr. http://www.likemotherlikedaughter.org/), projektu Šťastně uklizeno, alebo kalendára od Zena007.cz... A veľa túžby, pokusov, omylov, predsavzatí, zlyhaní a nových pokusov, modlitieb a milostí. Tento rok, približne v máji sa začalo ukazovať ovocie. Dnes je táto zmena darom, za ktorý som asi najviac vďačná. Darí sa mi udržiavať domácnosť v uspokojivom stave a tohoročné Vianoce boli asi prvé po dlhom čase, keď som bola spokojná s tým, ako som sa na ne pripravila. Nie, nebolo "dokonale upratané", napečené, nachystané... Ale tentoraz som vedela, čo chcem urobiť, kedy to chcem urobiť a čoho sa chcem (nie len musím) vzdať. Tak aby som bola spokojná ja, moja rodina a aby sme na sviatky neboli uštvaní, len zdravo unavení.

# Na dôvažok - myslím, že to bolo v máji, keď som začala chodievať do domova seniorov Charitas ako dobrovoľníčka.  Každý týždeň na dve hodiny vypomôcť tam, kde potrebujú. Najčastejšie porozprávať sa s klientmi, podarovať im svoju prítomnosť, pozornosť, drobnú službu. Alebo hoci aj zájsť na nákup, či umyť chladničku... Ako bolo treba. V poslednom čase častejšie zájdem na sv. omšu, ktorá sa pre klientov domova slúži trikrát do týždňa. Pomôcť odviezť (alebo odviesť, ak vládzu prejsť sami) do kaplnky tých, čo chcú ísť na omšu, pripraviť si piesne a slúžiť - hudbou, čítaním Božieho Slova, spevom, všimnúť si, či niekto z nich niečo nepotrebuje. A potom zase odviez(s)ť ich naspäť na poschodie.
Je to služba, ktorú som sa rozhodla dávať. Ale zisťujem, že ja viac dostávam, ako dávam. Viac napĺňa mňa to, čo môžem pre nich urobiť. A som vďačná za tie chvíle, ktoré môžem prežívať s nimi a pre nich.

# Ešte jeden úžasný darček som dostala v máji - Vlastnoručný pozdrav od Ann Voskamp(ovej). Jej myšlienky, či v knihe Tisíc darov, ktorá vyšla aj v slovenčine, alebo na jej blogu [www.aholyexperience.com] mi pomáhajú rásť vo vďačnosti, v radosti, v dôvere, v láske k Bohu i k ľuďom. A aj vďaka nej sa mi lepšie darí pracovať na tom, čo pokladám za dôležité. Už niekedy veľmi dávno (pred vyše rokom) som jej napísala e-mail i so svojou adresou. A teraz - v máji 2014 mi prišla poštou obálka z Kanady. A v nej - vlastnoručný pozdrav od Anny. Veľmi ma to potešilo a povzbudilo. Vďaka!

Môj kráľ...

Keď dávame, ešte viac dostávame...

Aj moje slová v tlačenej podobe...

Napísala mi Ann Voskamp. Vlastnoručne!

Počas tohto roka som samozrejme dostala aj iné príjemné darčeky. Zážitky, na ktoré budem dlho spomínať. Viac cestovania, ako by som čakala. Návšteva Assisi a púť "Po stopách sv. Františka". Neplánovaná návšteva Štrasburgu, kam som bola pozvaná ako dobrovoľníčka charity. Dovolenka v Chorvátsku. Som vďačná za všetky naše rodinné výlety - do prírody, za pamiatkami, návštevy slovenských kalvárií počas pôstneho obdobia...

Jaskynka brata Lea v Carcerri.

Bazilika sv. Kláry v Assisi.

Spoločenstvo v Assisi.

Greccio.

Ďalšie darčeky boli hmotné. Predovšetkým som stále vďačná za našu chalúpku, kam môžeme vypadnúť z mesta vždy keď si nájdeme dosť času. A tiež za niektoré novinky, ktoré mi tam stále pribúdajú. Napríklad:
- Nový fogaš do kuchyne
- Nový vešiačik na dvere kúpeľne
- Úžasný nález z lesa... a kopu ďalších drobností
- A ďalšie krásne veci "dostala" naša chalúpka pod stromček.  





Bolo aj niekoľko vecí, s ktorými som sa v tomto roku musela rozlúčiť.
- Starý most. Mala som ho rada, po celý môj život patril ku koloritu Bratislavy a často som po ňom prechádzala na druhú stranu Dunaja. Ale som vďačná za všetky tie roky a prechádzky spolu s rodinou, za kamarátkou, do prírody a pod. A som vďačná, že mi na "starý Starý most" ostala aspoň spomienka v podobe fotografií a článkov tu na blogu.
-Niekedy sme sa zase museli vzdať pohodlia. Napríklad kvôli vode, ktorá tiekla niekedy aj tam, kde nemala.

Zbohom, starý most...


Voda kvapkajúca zo stropu...

Som vďačná za tých, ktorých milujem. Vždy a znova. Za každý ich pokrok. Za každý úsmev. Za spoločnú radosť. I za spoločne prekonanú bolesť... Vďaka za každého člena mojej rodiny. A tiež za ľudí, ktorých stretávam vonku. A ďakujem aj za tých, ktorí mi snáď nie sú až tak sympatickí, alebo mi čímsi ublížili - vďaka, že aj ich smiem (a s Božou pomocou dokážem) milovať. 

Som vďačná za myšlienky, ktorými ma Pán v roku 2014 viedol. Mnohé som zapisovala tu na blogu vo forme "Vďačných zamyslení". A keď si ich po čase znovu čítam, obohacujú ma nanovo. Som vďačná za možnosť zapisovať si myšlienky a znovu sa k nim vrátiť. Keď sa začnú vytrácať. Keď potrebujem opätovne vidieť to, čo mi chýba.

Vďaka za všetko, čím smiem svojich drahých obdarovať.

Vďaka za spoločnú cestu... prírodou i životom. (Tatry)


Ďakujem svojmu Kráľovi za všetko, čo som tento rok dostala, čo som prežila, čo som sa naučila, čím som vyrástla... Som vďačná za všetko, čo som smela dať. Za všetko, o čo sa smiem deliť. A za všetko, čím som azda smela trošku obohatiť i vás, mojich čitateľov.

Ďakujem za každého z vás, s ktorými sa stretávam, možno bez toho, že by som o tom vedela, na týchto stránkach. Ďakujem za vaše životy - také aké sú. A vyprosujem vám veľa radosti, pokoj, nádej a vždy veľa dôvodov na vďačnosť (nielen) po celý rok 2015. 
Letitia. 

----------------------------
Týmto príspevkom (mierne upraveným) sa zúčastním aj súťaže Advent plný vďačnosti na mojakomunita.sk

pondelok, 29. decembra 2014

Darček pre Ježiš(k)a - pokračovanie príbehu

Možno si spomínate, ako som minule písala o našej príprave na Vianoce. Namiesto veľkých darov pre nás (no, nakoniec sme pod tým stromčekom našli nádhery kopec - asi sa máme fakt veľmi radi!), sme pripravili nejaký ten balíček aj pre iných. Pre tých, ktorí by inak žiadny darček nedostali. A nedostáva sa im ani iných potrebných vecí.

Vďaka františkánom sme si z kostola odniesli lístok so zoznamom potrieb a späť sme priniesli hotový zabalený balíček.

Darčeky pod stromčekom v refektári

Dnes som na stránke u františkánov našla fotografie z pokračovania tejto akcie. Všetky balíčky poputovali k svojim majiteľom. Niektoré do IKV v Žakovciach, iné do rodín v Oščadnici, či do útulku sestier Matky Terezy (Misionárky lásky) v Petržalke. A ďalšie balíčky dostali kamaráti z ulice, ktorých františkáni pozvali na vianočné posedenie v kláštornom refektári. Niektorí z nich sa vyjadrili, že takýto zabalený darček dostali prvý krát v živote. Bola som až dojatá, keď som vo františkánskom kostole počúvala, akej úžasnej akcie sme sa zúčastnili.

64 kamarátov prišlo na hodinu dvanástu
dvadsiatehoštvrtého decembra dvetisícštrnásť :)

Často nevedia a pýtajú sa: máte nás radi?

Prvýkrát v živote som dostal takýto darček!

Auto plné prekvapení pre deti v IKV v Žakovciach.

U sestier Matky Terezy - Misionárky Lásky.

Rodinka z Oščadnice.

Modlím sa za nich, aj za vás všetkých, ktorí navštívite tieto stránky - nech Pán naplní vaše srdcia láskou, radosťou, pokojom... a aby ste vždy vedeli prijímať dary - od ľudí i od Pána s radosťou a vďačným srdcom.

Letitia.

S kamarátmi pri vianočnom stromčeku.

Zdroj: 
Autor fotografií i niektorých sprievodných textov - Bratislavskí františkáni. 
Tieto, aj ďalšie obrázky nájdete na ich facebookovej stránke: https://www.facebook.com/pages/Františkáni-Provincia-Najsvätejšieho-Spasiteľa/140942512654867
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...