štvrtok 14. februára 2019

Slovo pre rok 2019 - REST


Radostný deň vospolok!

Tento článok tu mal byť skôr. Viem. Už je február, Nový rok bol už pred vyše mesiacom, a väčšina novoročných predsavzatí už je dávno porušená, alebo aj zabudnutá. No to moje dozrievalo trochu dlhšie. Alebo som len stále odkladala čas, kedy si sadnem k počítaču a napíšem o ňom trochu viac aj pre vás (a hlavne pre seba - aby som si utriedila myšlienky a zaznamenala ich pre budúcnosť)?

sobota 2. februára 2019

Hromnice a "recy-sviečka"

Pán je svetlo národov. Pán je sláva svojho ľudu!"
.
Všetkým vám želám radostný deň!
Dnes je Sviatok Obetovania Pána - Hromnice. V tento deň je zvykom na začiatku sv. omše posvätiť sviečky - tzv hromničky. Niekedy mám chuť vyrobiť si na túto príležitosť vlastnú sviečku. Aj tento rok tak bolo. Včera sme si jednu vyrobili - takú recyklovanú, kúpila som len nový knôt.

Pripravené pomôcky: Pohárik z vyhorenej sviečky, knôt,
pliešok zo starého kahanca (čajovej sviečky) a ihla s niťou.
Vosk z vyhorených sviečok sa už topí v plechovke vo vodnom kúpeli.

sobota 12. januára 2019

Decembrové čriepky (Advent, Vianoce)


Začiatok decembra, začiatok adventu - nová strana v modlitebnom denníku

Na záver zopár spomienkových obrázkov z posledného mesiaca roku - decembra.

Advent. Zima. Mráz. Tma. Zrod svetla. Mesiac. Slnko za mrakmi, či za obzorom. Sviečky. Svetlo v nás. Svetlo, ktoré sa narodilo, aby premohlo tmu. Vianoce.

Jabloň - prestreté pre vtáčence.

štvrtok 10. januára 2019

Spomienky na 17. november

Sedemnásty november pre mňa každý rok znamená hneď niekoľko dôvodov na oslavy, spomínanie, vďačnosť.

Sedemnásteho novembra je sviatok patrónky našej farnosti, nášho mesta, rodiny a tiež jednej z mojich osobných patrónok - sv. Alžbety Uhorskej. Mali sme veľkú liturgickú oslavu v našom kostole. [link z instagramu]

Len o tri dni po tomto dátume mala moja babička narodeniny. Boli sme ju navštvíť - už na mieste jej "posledného odpočinku". Kvetinka, sviečka, modlitba... a trocha spomienok. [insta-link]

A pri tej príležitosti som si spomenula na jednu oslavu jej narodenín s celou širokou rodinou... Ktosi napokon neodolal myšlienke pustiť televízne noviny. A my sme nechápali, čo to tam hovoria. O akomsi študentskom proteste, "nepodložených lživých informáciách", ako sa hlásateľka pokúšala vyvrátiť "fámy" a vysvetľovala, že sa vlastne nič nestalo... Ale z každej vety a z každého záberu som cítila vo všetkých bunkách môjho tela, že sa len poslušne pokúša o ďalšie veľké klamstvo. Podobne ako keď z Černobylu "neunikla žiadna radiácia, ktorá potom stále klesala".

Niečo sa dialo. V ten večer som ešte nevedela čo, nerozumela som tomu, pretože, hoci som mala študentský vek, už tri týždne som nechodila do školy kvôli akejsi neústupnej infekcii. No, veľmi skoro som stála s mnohými ďalšími pred Justičným palácom na podporu Jána Čarnogurského a Fera Mikloška, ktorí mali práve súd kvôli organizovaniu tzv. Sviečkovej manifestácie (link). Potom na námestí SNP.  Maľovali sme plagáty, prepisovali výzvu kardinála Tomáška a ďalšie veci... pracovali, bojovali a modlili sa. Som si istá, že najdôležitejšie boli práve modlitby. A stále sú. Vždy budú. Pretože - Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania. A ešte "Ak Pán nestavia dom, márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú," a "Ak Pán nestráži mesto, nadarmo bdejú jeho strážcovia". (Ž 127, 1)

Verím, že dar slobody bol Božím plánom pre nás. A to, čo sa bude diať ďalej závisí od nás - komu odovzdáme vládu nad naším svetom - kniežaťu tohto sveta? Mamone, túžbe po moci, pôžitkoch, nezávislosti? Alebo Pánovi neba i zeme - Láske, Pravde, Radosti...

Nakoniec sme aj tento rok "oslávili" 17. November. Na Cyklomoste slobody, ktorý bol v tento deň "zatvorený" a dal sa prejsť len s "vycestovacou doložkou", podobne ako v časoch totality. Akurát vtedy tie doložky nerozdávali usmiate dievčatá každému na požiadanie. (A z tej tabule s menami obetí usmrtených pri pokuse prekonať hranice mrazí. Je medzi nimi napr. žiak 5. triedy, plaviaci sa na doske po Morave. Zasiahlo ho 140 rán zo samopalu.)

Som vďačná, že naše deti už nerozumejú, keď im o týchto veciach hovoríme. Podobne ako my sme nerozumeli, keď nám pamätníci rozprávali o hrôzach II. svetovej vojny.

Ten kontrast - spomienky, ostnaté drôty... a spokojné rodinky s deťmi

utorok 8. januára 2019

Októbrové čriepky - Rosaryathon



Podobne ako vlani, aj v októbri 2018 som sa pripojila k medzinárodnej obrázkovej výzve venovanej modlitbe ruženca - rosaryathon.

Na každý októbrový deň je zadaná jedna téma a mojou úlohou je zverejniť obrázok ktorý by ju vystihoval. Poctivo som fotila a zverejňovala každý deň. Ale v tomto príspevku vám nebudem ukazovať všetkých 31 obrázkov. Len zopár, ktoré sa mi najviac páčia. Zhodou okolností boli všetky odfotené v jeden deň - na našej starej chate, kam som chodievala ešte ako dieťa. A už ako dieťa som si tu vytvárala a uchovávala vzácne poklady.

Jesenné čriepky (My autumn bucketlist)


Môj zoznam jesenných plánov -
písaný v angličtine kvôli súťaži, a aby som sa učila jazyk.

Radostný čas vám všetkým želám!

V minulom príspevku som písala o našich letných radostiach, teraz je na rade jeseň.

Ešte vrámci "Veľkej letnej hry s angličtinou" bola jedna z úloh: Napíšte si svoj vlastný "bucket list". Popátrala som, čo to slovo vôbec znamená a zistila, že je to zoznam vecí, ktoré chcem stihnúť / urobiť / zažiť. Nemala som chuť písať si životné vízie s položkami ako: navštíviť nejakú exotickú krajinu, stretnúť sa s voľaktorou celebritou, či napísať knihu a stať sa slávnou... Ale napadlo mi, že aj môj zoznam letných radostí je vlastne taký "bucket list". A tak som si do súťaže vytvorila nový - jesenný zoznam.

A v tomto príspevku si chcem zaspomínať, ako som si z neho postupne odškrtávala jednotlivé radosti.

Prechádzka jesenným lesom.

24. 11. 2018 - Bukový les v Novej Bani

Nakreslené letné čriepky


"Landart" z kamienkov nájdený na vrchole Monte Baldo

Radostný deň vám želám, priatelia!

Čas pokročil a už aj čas bilancovania roku 2018 je pomaly za nami. Pokúšam sa ho chytať za pačesy a aspoň nejaké vlaňajšie spomienky rýchlo vložiť na tento blog. Veď je toľko chvíľ, toľko momentov a toľko aspektov, za ktoré som vďačná a ktoré nechcem zabudnúť!

Dnes prinášam zbierku obrázkov (nielen) z môjho Letného denníka, aby som nezabudla aké krásne, veselé a zaujímavé leto som v roku 2018 prežila. (Fotografie z dovolenky ešte nedávam. Myslím, že sme to s fotením "trošku" prehnali a spracovať to množstvo nafotených záberov mi potrvá ešte nevedno ako dlho.)



Spomínate si, ako som si nakreslila "3000 schodov" ako tréning na Monte Baldo? [link na článok TU] Nuž, na onen kopec sme šli nakoniec lanovkou, ale tých 3000 schodov som stihla ešte pred odchodom na dovolenku. Tu je dôkaz! (viď hore) A veru sa mi príprava osvedčila, kamenné chodníky v mestečkách okolo Gardského jazera boli riadne do kopca.
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...