piatok, 22. januára 2016

Za zjednotenie...


Strihala som rybičky - symbol kresťanov

Práve prebieha týždeň modlitieb za zjednotenie kresťanov. Modlíme sa, "aby sme jedno boli" - tak ako je len Jeden Kristus, jeden Boh, jedna hlava a jedno telo, jedna Cirkev, jeden krst... Aby sme sa nesnažili o prázdnu uniformitu, ale naopak vo svojej rôznosti nachádzali jednotu v Tom, ktorý nás obdarúva každého inými darmi. Na budovanie Cirkvi, na obohatenie pre všetkých.

Rôzne farby, rôzni ľudia, rôzne spôsoby nasledovania Krista

 Som vďačná za všetky svoje výnimočné dary, aj keď niektoré sa zdajú byť viac na oštaru ako na pomoc. Ale viem, že len všetky spolu vytvárajú tú správnu zmes, ktorou mám práve ja obohatiť tento "svet" a ľudí, ktorých vo svojom živote stretávam. A takisto som vďačná za výnimočné dary (či už sú hodnotné a vzácne hneď na prvý pohľad, alebo až na druhý, tretí... alebo až ten "posledný" pohľad) u ľudí, ktorých stretávam. Doma, na ulici, v práci... v Cirkvi.

Som vďačná za tých "obyčajných" ľudí v kostolných laviciach, aj za tých, ktorých môžeme vidieť okolo oltára (kňaz, lektor, miništranti...). Za tých, ktorých ani nevídam a nepoznám a predsa vnímam ich hodnotu, a takisto za tých, ktorých, zdá sa, vidno až priveľmi. Pretože každý dostáva "tie správne" dary od Nebeského Otca. A ak ich aj nevie plne využiť, sme povolaní pomáhať si navzájom. V láske. Svojimi darmi. Svojimi charizmami, svojim talentom. A tiež modlitbou. Aj modlitbou o jednotu.

Takto budú visieť

Už visia...

... na dverách. 

Dnes sme kreslili, vystrihovali a vešali rybičky aj v domove s mojimi seniormi. Zdá sa mi, že ich rybičky sú krajšie. Osobitejšie. Každá iná - podľa svojho tvorcu. (Zajtra vám ich (možno) odfotím.)

Želám vám radostný deň, i celý týždeň. Nech zavládne jednota vo vašich domoch, vo vašich rodinách a predovšetkým vo vašich srdciach.


PS: Už v roku 2012 som zdobila dvere rybičkami (trochu inými). Píšem o tom v "tomto článku" - link.

PPS: (22.1. 17:18) Včera som sľúbila, dnes fotila. Však sú krásne! Mne sa teda páčia veľmi.

Rybičky v domove seniorov

Krásne sú. Každá iná. 

Takto tam spolu visia - plávajú.

utorok, 12. januára 2016

Terezka z Lisieux prišla (nielen) do Bratislavy



Prišla k nám Terezka. "Malá" Terezka (Ježiškova) - veľká svätica. Rehoľníčka "zatvorená" v tej najprísnejšej reholi a predsa má tak blízky vzťah s mnohými ľuďmi po celom svete (je to svätá s najrozšírenejšou ľudovou úctou, akú poznám). Patrónka misií, hoci nikdy nevytiahla päty z rodného Francúzska. Učiteľka Cirkvi, hoci nenapísala žiadne poučné knihy - len svoj životopis (Dejiny (mojej) duše), nejaké básne a listy. Priekopníčka "malej" cesty. Cesty, pri ktorej sa nežiada od nás, aby sme sa vlastnými zásluhami vyšplhali po strmých schodoch až do neba (čo z vlastných síl aj tak nikdy nedokážeme), ale cesty na ktorej nám Ježiš ponúka "výťah" svojej milosti. Stačí uznať, že som maličká, že ja nie som schopná vyliezť na oltár svätosti, a Ježiš sa sám hneď ochotne skláňa, aby nás vyzdvihol do výšok v ktorých môžeme prebývať s Ním.

Mária Františka Terézia Martinová. Terézia od dieťaťa Ježiš a Svätej Tváre. Svätá Terézia z Lisieux.

Terezka ma naučila (alebo aspoň bola jednou z mojich učiteľov) milovať Ježiša bez strachu a bez podmienok. Nebáť sa. A tešiť sa z každého daru, ktorý mi posiela. Aj z tých zdanlivo maličkých darčekov. Malých pozorností, pripomienok Jeho lásky. A naopak, aj prípadné nepríjemnosti vnímať ako prejav Jeho lásky.

Spomínam, ako Terezka opisuje sama seba ako hračku v Ježišových rukách. Ako loptičku s ktorou sa môže hrať ako on chce. Možno si ju bude hádzať. A možno ju bude chcieť otvoriť a pozrieť sa, čo je vo vnútri. "Je jedno, čo bude so mnou robiť, vždy budem šťastná, pretože viem, že som v jeho rukách." Tak nejako o tom Terezka hovorí.



A ja som dnes šťastná - a vďačná - že sv. Terézia z Lisieux (v podobe relikvií) navštívila moje rodné mesto Bratislavu. Počas dvoch týždňov postupne navštívi mnoho miest na Slovensku. Možno sa priblíži aj k tomu vášmu. Neváhajte ju zájsť pozdraviť. Ona vám vyprosí mnohé milosti od svojho Milovaného ženícha.

Aj ja som vyprosovala - na jej orodovanie - pre seba, pre svojich blízkych, i pre vás, ktorí si aspoň niekedy čítate moje riadky. Odovzdávala som Bohu a Jeho Milosrdenstvu, ktoré si tento rok zvlášť pripomíname (sprítomňujeme) v Roku milosrdenstva, všetky veci, ktoré mi ležia na srdci a všetkých ľudí, ktorých nosím v srdci. Bolo to ako uragán, ako výťah, o ktorom hovorila Terezka. (Ale nie taký pohodlný no pomalý, ako v starých domoch. Naopak, superrýchly moderný, zobrazovaný možno v sci-fi seriáloch ako Star Trek.)

Keď som sa priblížila a v úcte sklonila kolená (rozlišujeme medzi klaňaním sa, ktoré patrí len Bohu, a vyjadrením úcty. No aj tá pramení z úcty k Bohu, ktorý napríklad aj v tejto svätici mocne pôsobil a stále pôsobí)... Keď som sa bezprostredne dotýkala relikviára, cítila som prúd milosti. Nemusela som namáhavo hľadať slová. Nemusela som robiť vôbec nič, tento prúd ako nejaký silný vysávač niesol moje srdce so všetkým čo v ňom bolo do výšin. Všetci ste tam. V Jeho milosti. V Jeho moci. V Jeho láske. Na každého z vás padá hojný dážď ruží - voňavej Božej milosti.

Neviem, čo práve prežívate vo svojich životoch. Neviem, či je tam práve nejaká radosť, alebo naopak bolesť. Neviem o vás (väčšine) vôbec nič. A predsa som si istá, že ako v radostiach, tak aj v bolestných skúškach vás Pán (dnes na orodovanie sv. Terezky) zahŕňa mnohými milosťami. On drží vo svojich rukách aj vaše bolesti a trápenia. On sa stará. A vždy - VŽDY - dáva to najlepšie. Uzdravuje. Lieči. Hojí rany. Pozdvihuje. Napĺňa svojou milosťou a láskou. On je stále s vami. Čokoľvek prežívate, vždy bude pri vás. Chce vás zobrať do svojho "výťahu" a vyniesť do neba. Nie medzi hviezdy do ticha a samoty, ale do spoločenstva lásky a večnej radosti. Radosti, ktorú vám nikdy a nikto nebude môcť vziať.

Modlím sa, aby Pán viedol moje kroky, moje písmená i moje slová - celý môj život. A takisto vaše kroky, vaše myšlienky, vaše životy. Nech pevne drží vo svojich rukách všetko, s čím sa potýkate a čo prežívate. Nech nás všetkých vedie na svojej ceste - ceste k radosti a vďačnosti.




Z mojich viac ako tisíc darov: 

# Som vďačná za návštevu sv. Terezky v Bratislave a možnosť byť tak blízko pri nej. 
# Som vďačná za to množstvo ľudí, ktorí prišli "pozdraviť" Terezku na všetkých miestach, kde sa doteraz zastavila
# Som vďačná za Božiu milosť, ktorou ma Pán stále napĺňa a vedie.
# Som vďačná za dar času. A že len odomňa záleží čím ho naplním. 
# Som vďačná za chvíle, keď ma premáhala nervozita, lebo viem, že aj vtedy bol Pán pri mne a pomáhal mi.
# Som vďačná za dobré jedlo, ktoré každý deň dostávam. 
# Som vďačná za strechu nad hlavou, ktorá ma každý deň chráni pred nepriazňou počasia.
# Som vďačná za žltý telefón, v ktorom môžem mať stále pri sebe Božie Slovo (aplikácia biblia) a ktorý mi umožňuje kontakt s blízkymi ľuďmi.
# Som vďačná za Božiu ochrannú ruku, ktorá stále bdie nad všetkými svojimi deťmi (nadomnou, i nad tými, ktorých milujem)
# Som vďačná za rok milosrdenstva, cez ktorý k nám osobitným spôsobom bude celý rok prúdiť Božia milosť, láska a odpustenie. 
...



Aj vám želám, aby ste vždy mali dosť dôvodov na vďačnosť a na radosť zo života.


nedeľa, 10. januára 2016

Smer pre rok 2016

Z roka 2016 už pár dní ubehlo, a myslím, že je najvyšší čas formulovať, ako by som ten nový rok chcela prežiť. Ale ešte pred tým pár slov o tom, ako som prežila rok 2015.

Minulý rok som sa rozhodla žiť so slovíčkom ČAS (vlaňajší článok). Čas, ktorý práve prežívam. Uvedomovať si prítomnú chvíľu. Byť tu a teraz. Neutápať sa v spomienkach na minulé chvíle, nebyť zatúlaná v predstavách o budúcnosti. Nestavať si vzdušné zámky vo svojich myšlienkach, ale vnímať ľudí, ktorých stretávam TERAZ.

Vyjsť von. Ísť naproti reálnym ľuďom v ich reálnych potrebách. Vidieť. Všimnúť si. Prihovoriť sa. Konať. Využiť správny čas na správne veci. Využiť prítomnú chvíľu. Dávať svoj čas. Prežívať čas ako dar. Dar pre mňa. Môj dar pre iných.

Ale aby som to mohla urobiť, potrebovala som aj čas na plánovanie. Čas venovaný rozhodovaniu, čím naplním konkrétny budúci čas, a ktorý čas naplním tým, čo som sa rozhodla urobiť (zažiť, prežiť).

S organizáciou času a plánovaním mi hodne pomohol tento
"Nekonečný diár".

Takmer všetky strany sú (za rok) takto zapísané a zaškrtané.

Pomohlo mi to lepšie si uvedomiť, čo chcem
v tento deň robiť - a naozaj to urobiť. 

Hlavné myšlienky - plány na rok 2016

Často som mala pocit, že sa motám v kruhu. Že čas preteká pomedzi moje prsty rovnako ako predchádzajúce roky. Ale keď sa teraz obzriem späť, vidím, že sa mi vlastne darilo. Samozrejme pomedzi mnohé zlyhania a (domnelé) "zlyhania". Nefungovala som podľa hodiniek, ktoré by presne určovali - teraz musíš urobiť toto, vzápätí tamto... výkonná, schopná, dokonalá. To nie. Naopak. Ale bola som schopná vedome sa rozhodnúť: "Teraz som mala v pláne pracovať na... Ale telo si pýta niečo iné. Dobre, urobím zmenu..." a vedome som sa rozhodla napríklad odpočívať. (Pozor, nie vždy - ale posun oproti minulosti tu bol viditeľný. A hlavne som sa takéhoto rozhodnutia nebála, takže som si aj ten čas odpočinku naozaj užila ako odpočinok a nepremárnila ho "prokrastináciou" - čiže ubíjajúcou predstavou že "by som mala niečo robiť, ale nerobím nič".)

V tomto vedomom prežívaní času by som chcela pokračovať aj naďalej. (Nuž, práve v posledných asi dvoch dňoch sa mi to akosi "vôbec!" nedarí.) Ale ústredným motívom môjho nového roka by mala byť nová myšlienka:

PRÁVE TAKÚTO ŤA MILUJEM. 

Tú myšlienku som dostala ako motto v posledný deň cirkevného roka, krátko pred začiatkom adventu. A myslím, že keď ju budem poctivo žiť celý rok, aj moja láska porastie.

Pretože, keď ja budem vedieť, že som milovaná - práve taká, aká som - teraz, nie niekedy potom, keď budem dokonalá, nie niekedy predtým, než som zlyhala... ale práve teraz! - aj moje reakcie budú iné.

Kto vie, že je milovaný - dokáže milovať.
Kto vie, že je milovaný taký aký je - dokáže milovať iných takých akí sú.
Ak mne Pán hovorí: "Milujem ťa presne takúto" - aj ja dokážem povedať (a cítiť) voči iným: "Milujem ťa - práve takúto / takéhoto"
A zároveň - ak viem, že ma Pán miluje (a vždy bude milovať) - presne takú aká som (aká budem)! - nebudem sa báť chýb. 

Koľkokrát by som aj niečo chcela urobiť, ale tak dlho otáľam... Pretože neviem, či to urobím "dokonale". Alebo aspoň "dosť dobre". Neviem, či neurobím chybu. Neviem, či nezakopnem, alebo sa bojím, že "to nezvládnem". A táto snaha o dokonalosť - o perfekcionizmus - ma oslabuje. Berie mi odvahu, berie mi silu, berie mi chuť do niečoho sa pustiť. A ja len odkladám, bojím sa rozhodnúť, bojím sa začať, cítim sa zviazaná, nemožná - a zlyhávajúca. O čo viac odkladám, o čo viac nestíham, o čo viac sa bojím do vecí pustiť - o to viac vnímam seba ako neschopnú.

Je to začarovaný kruh. Dnes viem, že to pokušiteľ sa snaží vziať nám odvahu, keď nám predostiera najprv obraz dokonalosti, o ktorom vieme, že ho nikdy nedosiahneme, potom zas obraz našej vlastnej neschopnosti, keď zlyhávame. A vmetie nám do tváre, že sme "nanič"! Stáva sa to aj vám? Mne dosť často.

A do tohto diára si píšem, za čo som v ten deň vďačná.

Kúpila som ho od nášho predajcu Nota-Bene

Ale pre tento rok mám zbraň!

Už viem, že - SOM MILOVANÁ! - práve takáto.

Taká, aká som. Teraz v tejto chvíli. Aj zajtra. V každej chvíli! Aj keď zlyhám. Aj keď niečo nezvládnem. Aj keď urobím chybu. A dokonca aj vtedy, keď sa mi nepodarí k niečomu sa "dokopať". VŽDY! V každej chvíli - SOM MILOVANÁ!

(A vy tiež!)

Je to oslobodzujúce. Práve preto si chcem túto vetu pripomínať veľmi často. Aby som aj vďaka nej ostala napojená - na zdroj Lásky - na ten Vinič, ktorý ma zásobuje prúdmi živej vody. Pre mňa i pre druhých s ktorými sa stretávam.

Už sa nemusím báť robiť chyby. Nemusím sa báť - byť sama sebou. Nemusím sa báť, že nesplním očakávania niektorých ľudí. Dokonca sa nemusím báť ani toho, že by som nesplnila očakávania môjho Boha. (Pozor, nie, že by som sa nesnažila plniť Jeho vôľu! Len nie som zviazaná tým, čo si ja predstavujem ako Jeho očakávania. Pretože On chce jediné - aby som bola sama sebou - takou, akou ma stvoril. Milovanou! A milujúcou! A aby som sa vo všetkom spoliehala na Neho!)

Som zvedavá, kam ma táto veta do konca roka dovedie. Ale teším sa na to. Pretože verím, že to bude niečo krásne a dobré!



Ešte raz želám aj vám krásny a požehnaný rok 2016.
A istotu, že ste milovaní presne takí, akí ste. / Že ste milované presne také aké ste.


štvrtok, 7. januára 2016

Trojkráľové nadýchnutie



Čas okolo Nového roku sme trávili na chalúpke. V lone prírody. Na vzduchu. Off-line. S rodinou. So susedmi. So sebou. Spolu...

štvrtok, 31. decembra 2015

Vďačný nový rok!


Všetkým mojim čitateľom, návštevníkom blogu, aj každému, kto sem nakukne želám v novom roku 2016 veľa radosti, pokoj v srdci i v rodine, lásku v duši aj medzi ľuďmi a istotu neustálej Božej prítomnosti v živote.

Nech sa vám vždy darí nachádzať vzácne dary od nášho milujúceho Nebeského Otca a bez ohľadu na okolnosti života, nech vo vašom srdci vždy klíči radostná istota, že ste milovaní a požehnaní.

Eva Letitia


Rok 2015

Do roka 2015 som šla len s jedným slovom, ktoré mi bolo zástavou naznačujúcou smer. Bolo to slovo ČAS. (Píšem o tom v tomto článku. A zhrnutie, ako sa mi darilo + plány do nového roka sú zase "TU")

Veru, hoci sa mi často zdalo, že časom naďalej mrhám, alebo ho využívam nie práve najlepším spôsobom, pri pohľade späť vidím, že som počas roka prešla naozaj kus cesty týmto smerom. Ale teraz sa už konkrétne podelím o to, čo som prežívala, čím ma tento rok obdaroval, a čím som azda ja smela počas roka 2015 obdarovať iných...

Som vďačná za krásnu slovenskú prírodu, aj za moju rodinu (s ktorou som aj tento rok smela spoznávať zase nové slovenské zákutia. Teším sa z rôznych dronobstí, ktoré som si tento rok vyrobila - z drôtu, z levandule (splnený sen), aj z keramiky (taniere na guláš), do chalúpky, ale napríklad aj pre vtáčiky)

 

utorok, 29. decembra 2015

Okolovianočné dni

Vianočná relácia Doma je doma (čítajte ďalej)

Ako sme prežívali Vianoce a dni okolo? Podelím sa s vami o niekoľko spomienok.
Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...