Letitia svetu: Prečítala som: 40 dní duchovného boja

utorok 22. februára 2022

Prečítala som: 40 dní duchovného boja

Radostný deň vám želám!

Po skončení vianočného obdobia som sa pustila do čítania útlej knižočky od Piotra Glasa 40 dní duchovného boja. Čítala som ju poctivo celých 40 dní. A hneď som sa tešila, ako vám o nej napíšem. Trošku sa to pretiahlo, ale už je tu deň, keď si aj vy môžete prečítať o mojich dojmoch z tejto knihy.

Keď som sa rozhodla prečítať si knihu 40 dní duchovného boja, ešte som nevedela, o aký boj pôjde. Tak trochu som očakávala modlitebný zápas o niečo, na čom mi záleží. Možno nejakú ťažkú situáciu, ktorú môžem zveriť do Božích rúk a tak "vyrvať z rúk diabla" to, alebo toho na kom mi záleží.

Azda som si predstavovala zápas o tento svet. O ľudí. O našu civilizáciu. O spoločnosť v ktorej žijeme, za riešenie spoločenských a morálnych problémov, ktoré nás trápia. Aj to je istým spôsobom v "príručke" 40 dní duchovného boja zahrnuté - pretože aj to súvisí so stavom našej vlastnej duše. Áno, tých 40 kapitol hovorí o boji o našu dušu. Alebo skôr o tom, aké zbrane môžeme použiť, aby sme si ju uchránili a svoj život nasmerovali k Bohu, ktorému chceme patriť.

Vedie nás postupne od základov kresťanského života - a zásadných rozhodnutí (Kto je pre mňa Ježiš Kristus? Čo znamená obrátenie. Modlitba. Eucharistia. "Meč slova". Ježišovo meno...) cez ťažkosti, ktoré zákonite prídu (Hriech. Pokušenie. Očista. Zrážka s realitou. Úzka cesta. Kríž. Nádej verzus zúfalstvo...), ukazuje cesty ako kráčať s Bohom v bezpečí Jeho otcovskej lásky (Neboj sa! Byť dieťaťom. Neskrývať sa pred Bohom. ... Pane, v tvojom srdci je môj dom.) aj cez ťažké okolnosti a prekážky (Svetlo na jeden krok. Buď vôľa tvoja. Chýbajúce odpustenie. Kríza mužskosti. Kde sú tí muži? ... Si pripravený odovzdať svoj život Bohu?), s pomocou našej nebeskej Matky (Úžasná Matka a Kráľovná. Ruženec. Bohu nič nie je nemožné), až po zápas o vernosť v ťažkých posledných časoch (Čas odchodov od viery. Posledné časy. Odpadlíctvo. Falošní proroci. Čas katakomb). Pretože sme dostali slobodnú vôľu - všetko záleží od nášho rozhodnutia. A v tom sa skrýva tajomstvo úspechu: Vytrvať v rozhodnutí, bez ochoty podľahnúť aj tomu najmenšiemu hriechu. "Žiadne kompromisy so zlom" - hlása posledná kapitola. A to je asi hlavná myšlienka tejto knihy.

Rozhodla som sa dávkovať si pri čítaní postupne každý deň jednu kapitolu. Veď aj názov hovorí "40 dní...". Myslím, že to bolo dobré rozhodnutie, lebo som každú tému mohla do hĺbky vstrebať a celý jeden deň ju nechať pôsobiť v mojej duši. Mohol by to byť tiež dobrý spôsob obohatenia 40-denného pôstu pred Veľkou nocou. Ale knihu 40 dní duchovného boja nie je nutné čítať týmto spôsobom.

Jednotlivé kapitoly sú veľmi krátke (1-3 strany) a výstižné, čo na každej "sebarozvojovej" knihe oceňujem. Vždy radšej uprednostním krátky a výstižný text pred siahodlhou omáčkou a nekonečným opakovaním myšlienky zo všetkých strán.

Spočiatku mi jednotlivé témy pripadali jednoduché, akoby autor predstavoval základy viery a morálky, takže nebyť rozhodnutia dávkovať si kapitoly po jednom dni, prečítala by som prvú tretinu knihy na jeden nádych. Ale to neznamená, že by neboli obohacujúce. Naopak, je nutné opakovať si aj základné pravdy a veci, ktoré nám niekedy pripadajú tak samozrejmé, až na ne zabúdame. A - hneď prvá kapitola nás vyzýva rozhodnúť sa - "Kto je pre teba Ježiš?" Naozaj, kým je Ježiš pre mňa? Mám niekoľko naučených odpovedí. Mám aj niekoľko vzorcov podľa ktorých žijem... Ale znovu som musela prehodnotiť svoj vzťah k Nemu (a vo vzťahu k Nemu zároveň k všetkým veciam, ktorým venujem svoj čas a energiu) - ako vždy keď si túto otázku položím správnym spôsobom.

Tá otázka sa mi v poslednom čase často objavuje. Prvé miesto je len jedno. Koho/čo mám na prvom mieste vo svojom srdci? Nielen tak "paušálne" - slovami, ale naozaj - komu dávam prednosť, pre koho/čo sa rozhodujem v každej jednotlivej chvíli? Keď rozmýšľam čo budem robiť... Keď sa rozhodujem ako zareagujem... Keď uvažujem čomu sa chcem venovať... čomu obetujem svoj čas... komu a s akými myšlienkami poslúžim... kedy vstanem, a kedy si ľahnem spať, čo ešte pred tým urobím... a čoho sa vzdám...

Ale to už sme odbočili. Táto knižka nás postupne vedie od rozhodnutia komu chcem patriť, k spôsobom ako to urobiť a čoho sa vystríhať. Nakoniec nám ukazuje nebezpečenstvá a znechutenie, ktoré nás môže na našej ceste ochromovať - a zároveň spôsob, ako načerpať znovu tú silu a radosť Ducha Svatého, aby sme "bojovali a neochabovali", ako píše sv. Pavol vo svojich listoch.

Na záver sa znovu vraciame k téme zásadnej voľby:

Andrzej Majewski napísal: "Dobro je ťažké. Boh dal Desatoro prikázaní, ale satan len jedno - rob si, čo chceš." Dnes si musíš vybrať.

A kúsok pred tým autor píše: "Na úrovni zjavenej pravdy však kompromis neexistuje. Niečo je buď pravda, alebo lož, biele alebo čierne. Neexistuje stredná cesta, žiadna sivá duchovná oblasť. Svetlo a tma nemôžu jestvovať súčasne. Buď pôjdeme na jednu, alebo na druhú stranu..."

Naozaj si musíme vybrať, kam bude smerovať náš život. Môžeme ísť úzkou cestou, ktorú nám ukazuje Ježiš - cestou pravdy, života a radosti, alebo sa necháme zlákať na širokú a pohodlnú cestu potešení, závislostí, bohatstva a moci, ktorá vedie do záhuby.

Celkový dojem:

Kniha 40 dní duchovného boja sa mi páčila. Som rada, že som si ju prečítala. Pomer hrúbka (čas na čítanie) / úžitok (čo mi kniha dala a ako ovplyvnila môj život) je veľmi priaznivý. Navyše jej matná papierová obálka je veľmi príjemná na dotyk (ak sa nebojíte, že ju ohmatáte) a malé množstvo použitého papiera zase príjemné na nosenie (samozrejme aspoň v nejakom obale/sáčku, nechcem si knihu poškodiť a papierová obálka nie je veľmi odolná). Takže ju môžete mať stále poruke. Napríklad ja som si na čítanie a následnú modlitbu našla čas vždy ráno cez prestávku v práci.

Ak by som mala autorovi niečo vytknúť, bola by to trochu pochmúrna nálada. Nie, že by nebol dôvod na opatrnosť a znepokojenie - ale očakávala by som viac optimizmu, alebo radostnej nádeje z vedomia, že našim Otcom je Boh a On sa nás vždy zastane. Akoby nás čakal len boj a odriekanie (čo v istom zmysle asi čaká) a nebezpečenstvo a nástrahy diablove... Ale my predsa máme "istotu víťazstva" v Kristovi, očakávame a už teraz môžeme prežívať život v plnosti a radosti (už tu na zemi). Nepoškvrnené srdce panny Márie zvíťazí... ide len o to, aby sme boli súčasťou toho víťazného Božieho kráľovstva a platnými bojovníkmi v jeho milosrdnej armáde.

Ako hovoria mnohí svätí - Boh nechce aby sme sa znepokojovali. Myšlienka, ktorá nás oberá o radosť nie je od Boha. Áno, čakajú nás mnohé nástrahy a duchovný boj ("ešte ste neodporovali až do krvi"), ale všetko toto môžeme prežívať s radosťou hlboko v srdci. Pretože jediné, na čom záleží je - byť spojení z Ježišom - rásť na jeho viničnom kmeni a o ovocie sa už postará On sám.