sobota 3. júla 2021

Prečítané v júni

Radostný deň vám želám! 

Spomínam si, že kedysi sa na tomto blogu dosť často objavovali knihy, ktoré som čítala. A uvedomila som si, že mi zdieľanie dojmov o prečítanom trochu chýba. Tak skúsim nadviazať na starú tradíciu a podeliť sa s vami o niekoľko kníh, ktoré som prečítala v poslednom čase. 
Ktoré to budú?



Tri knihy o ruženci: 

Knihu Desať zázrakov ruženca, ktorú napísal Donald H. Calloway, som dostala ako výhru od vydavateľstva zachej.sk ešte v máji a hneď som sa aj pustila do jej čítania. Knižka ma veľmi oslovila, o čom som sa chcela čo najskôr podeliť aj s vami (link). Dozvedela som sa niečo nové o histórii modlitby ruženca, o jeho pôvode, o svätých, ktorí sa často a veľa modlili túto modlitbu a odporúčali ju každému. Čítala som o zázrakoch, ktoré sa udiali na príhovor Panny Márie i o zjaveniach Márie, či ďalších svätých, ktorí nám zverili túto vzácnu modlitbu a prosia nás o jej časté používanie. Bola a je to obľúbená modlitba mnohých pápežov a svätých. Premáha diabla, pokušenie i hnev, pomáha v boji s každým zlom - aj takým, ktoré sa nám zdá byť neprekonateľné. Ruženec je účinná duchovná zbraň a zároveň krásny darček ("veniec") pre našu nebeskú Matku. Modlitba ruženca ukončuje vojny, urovnáva vzťahy, prepisuje dejiny a prináša mier, premáha extrémizmus (zvlášť je spomínaný islam alebo niektoré veľké politické systémy)... A navyše je jeho modlitba obdarená odpustkami, takže dušiam je odpustený nielen hriech (po tom, čo ho oľutovali a zriekli sa ho), ale aj časné následky tohto hriechu. 

Krátko nato som si kúpila aj knihu zostavenú z denníkov poľskej mystičky Alície Lenczewskej Ruženec (tiež z vydavateľstva zachej.sk). Po krátkom úvode o Alíciinom živote, obrátení a Ježišových zjaveniach, sú v tejto útlej knižke uvedené impulzy k rozjímaniu nad tajomstvami ruženca. Sú tu dve sady zamyslení, to jest ku každému tajomstvu ruženca nájdeme dva rôzne texty. Prvá sada obsahuje dlhšie zamyslenia, v druhej sa ku každému tajomstvu nachádzajú len asi tri vety. Krátke a výstižné, s dostatočným priestorom pre osobnú modlitbu. Radostné, bolestné a slávnostné tajomstvá spracovala sama Alícia (resp. zapísala, čo jej k téme povedal Pán Ježiš). Ruženec svetla vyhlásil pápež Ján Pavol II. až po jej smrti, ale v jej duchovných denníkoch sa dá nájsť dostatok myšlienok aj k udalostiam týchto tajomstiev. 

Teraz čítam tretiu knižku zo série o ruženci - Prečo ruženec? Prečo dnes? od Gretchen Crowe (ed.), (zachej.sk). Aj v tejto knižke nachádzame dôvody, prečo je dôležité modliť sa ruženec. Je tu vysvetlené, že modlitba ruženca nie je ani monotónna, ani prázdna, či nudná. Nie je to len bezduché opakovanie formulky, či kopenie slov bez hlbšieho vzťahu a skutočného ponorenia sa do modlitby. Naopak, modlitba ruženca ponúka hlbokú meditáciu, hĺbku a blízkosť Bohu. Prebývanie v Jeho prítomnosti, načúvanie Jeho slovám, rozjímanie nad Jeho Slovom a Jeho skutkami na zemi i v nebi. Opakovaním Zdravasov a sprítomňovaním si tajomstiev ruženca sa modlíme prostredníctvom Božieho Slova (Biblie). Upriamujeme svoju myseľ na modlitbu. Ruženec je vhodný pre veľkých aj malých, pre múdrych i jednoduchých... "Okúpe sa v ňom slon a tiež sa z neho napije vtáča", ako vtipne poznamenal ktorýsi svätý. Je to veľmi dobrá pomôcka aj pre chorých, slabých či zronených. Aj keď duša nedokáže "vzlietnuť" k Bohu, aby sa mu prihovorila v modlitbe, prostým opakovaním vzácnych modlitieb ako Otče náš, Zdravas Mária a Sláva Otcu i Synu i Duchu Svätému... sa modlí naše telo. Vtedy sa najprv hýbu naše ústa, k nim sa pridá myseľ a nakoniec sa i duša spája so svojim Stvoriteľom v modlitbe. A keď už vážne chorý nevládze ani odriekať Zdravasy, postačí, keď v ruke stíska retiazku "pátričiek", alebo ešte lepšie hladká kríž na jej konci, s myšlienkou na modlitbu a ona mu je reťazou, ktorá ho spája s nebeskou domovinou. (voľný citát) V knižke Prečo ruženec? Prečo dnes? je množstvo úryvkov diel veľkých autorov na tému modlitby ruženca. Sú to zaujímavé a veľmi hlboké myšlienky. Už sa teším, až si prečítam aj zvyšné kapitoly tejto knihy. 


Jacques Philippe: Vnútorná sloboda (vydala Komunita Blahoslavenstiev, 2013)

Táto rozmerom útla knižka vôbec nie je útla obsahom. Je priam nahustená myšlienkami, ktoré nás vedú od závislosti na okolnostiach a našich túžbach - k radosti a slobode Božích detí. Začína prosto od našich ľudských potrieb a túžob, hľadania slobody, hľadania samého seba, vzťahov s druhými ľuďmi (aj nepríjemnými) a s našimi bolesťami a dokonca utrpením. Cez pochopenie lásky ktorú máme dávať, aj Lásky ktorá sa dáva nám. Cez život v plnosti, v prítomnosti, v dávaní sa, v žití božských čností. (Kapitola o pôsobení viery, nádeje a lásky ma veľmi oslovila a mnohé som vďaka nej pochopila.) Až sa ku koncu knihy dostávame k dosť hlbokej mystike, hĺbke ľudskej duše a očisťovaniu od všetkého vonkajšieho. Ale aj tieto myšlienky - o stavoch, ktoré (ešte) osobne nezakúšam sa mi videli opísané zrozumiteľne, takže mám predstavu o čom píše a zase som sa mnohé poučila - a hlavne - vďaka tejto knihe som zase o kúsok zmenila svoj život, svoje myslenie, konanie a svoju modlitbu. 
Priznávam, že to nie je ľahké čítanie na dobrú noc. Často som sa musela vracať, alebo si niektoré vety prečítať viackrát, kým som si uvedomila, čo vlastne chce autor povedať. Ak by som ju čítala unavená alebo nesústredená, asi by som z nej veľa nemala. Ale keď som sa už dostala k jadru myšlienok, všetky mi pripadali veľmi hodnotné a vzácne. Ďakujem autorovi za jej napísanie, Duchu Svätému za jeho vedenie a "okolnostiam" za to, že sa mi táto kniha dostala do ruky. 

Od Jacquesa Philippe som už čítala Hľadaj pokoj a zotrvaj v ňom a...
Cesta dôvery a lásky, ktorá ma veľmi oslovila. Spomínam ju vo viacerých blogoch (link1, link2).


Elias Vella: Ježiš, môj uzdravovateľ (vydavateľstvo Per Immaculatam, 2005)

Túto knihu som mala rozčítanú už niekoľko rokov (link1, link2). Teraz som zase po nej siahla a chcela pokračovať v čítaní. Ale vypadla z nej záložka a ja som už nemala šajn, kde som prestala. Tak som začala od začiatku. Nie podrobne, slovo za slovom, len som tak prebehovala očami, čakajúc, či sa mi myšlienky budú zdať známe, alebo už nové... Ani neviem ako som sa začítala poctivo - a celú knižku za pár dní prečítala. 
Páter Elias Vella - exorcista a misionár z Malty cestuje často na Slovensko, aby tu viedol duchovné cvičenia s modlitbami za uzdravenie. Kniha Ježiš, môj uzdravovateľ je vlastne prepisom nahrávok z takýchto cvičení. Páter Vella nás v nej prevedie cestou vnútorného uzdravovania - od podmienok, ktoré je treba pri takejto modlitbe dodržať, vnútorného nastavenia a viery modliacich sa i ochoty prijať Boží dar pre toho, za koho sa modlia. Autor vysvetľuje Božiu moc i Jeho lásku k nám, ochotu uzdraviť každého človeka - aj keď nie vždy splní naše želania, ale vždy na naše modlitby odpovedá - tak, ako je to pre nás najlepšie. Elias ukazuje nenávisť diabla a jeho činnosť medzi ľuďmi, aj spôsob, ako sa ho môžeme zrieknuť a vložiť sa do Božej ochrany, ktorú moc diabla nepremôže. Uvádza mnoho príkladov, ako sa diabol vyslovene bojí Božej Matky Márie. Pretože ona svojou pokorou a poslušnosťou premáha každý jeho úmysel. Niekoľko kapitol venuje odpúšťaniu, jednote, budovaniu spoločenstva, ďalej dôvodom, pre ktoré na nás môže diabol ľahšie útočiť (ktorými mu "otvárame dvere" a dávame súhlas), ako aj spôsobu boja proti nemu. Venuje sa telesnému uzdraveniu, aj uzdraveniu bolesti zo straty blízkeho človeka (prepustenie mŕtvych, uzdravenie rodokmeňov, slovo o potratoch - spontánnych aj umelých) a na záver nám ukazuje cestu v Ježišovi. 
Knihu Ježiš môj uzdravovateľ považujem za veľmi prínosnú a užitočnú. Môžem povedať že súhlasím so všetkým, čo v nej páter Elias hovorí. Mnohé veci som už poznala, alebo dokonca žila, asi preto som knihu nedokázala dočítať na prvý raz. Alebo to súvisí s momentálnymi okolnosťami života, neviem. Každopádne som rada, že som si ju celú prečítala, pretože je veľa vecí, ktoré som si utvrdila, alebo presnejšie sformulovala. 


Keith Stuart: Chlapec z kociek (vydavateľstvo Plus Praha, 2017)

Chlapec z kociek je príbeh otca a jeho autistického syna. Samov otec si nevedel nájsť cestu k svojmu "špeciálnemu" synovi, a postupne sa pod zámienkou práce a získavania prostriedkov pre život rodiny stále viac a viac vzďaľoval aj manželke. Problémy vyvrcholili "dočasným odlúčením" - a tu naša kniha začína. Pre oboch hrdinov knihy Chlapec z kociek priniesla nakoniec zmenu hra Minekraft. Táto hra ponúkla prostredie, kde dokázali spolu komunikovať, riešiť problémy a dokonca prekonávať výzvy. Najprv v hre, neskôr aj v reálnom živote. 

Kniha Chlapec z kociek ma lákala dlhšie, no trochu som sa obávala témy postihnutia. Nebolo treba. Príbeh je písaný veľmi príjemným živým štýlom. Pohľad autora je sústredený viac na vzťahy, najmä vzťahy v rodine, potrebu spracovať aj ťažké zážitky, a niekedy prekvapujúce zistenia a potrebu prehodnotiť svoje predstavy a niekedy dokonca aj svoje zásady. 

Jediné, čo ma chvíľami vyrušovalo, bola otázka, či sa naozaj toto všetko stalo tak ako je to napísané v knihe. Pretože príbeh je prezentovaný ako autobiografický. (Aspoň ja som mala takú informáciu.) Až na konci knihy je kapitola s názvom: "Skutočný príbeh vzniku Chlapca z kociek", kde autor vysvetľuje ktoré časti prevzal so svojich vlastných skúseností a čo je už fikcia. Škoda, že som si ju neprečítala na začiatku, užila by som si čítanie knižky ešte viac. 


Abbi Waxman: Knihomoľský život Niny Hillovej (Lindeni, 2019)

Nina je mladé dievča, ktoré miluje svoju prácu - predáva knihy v maličkom súkromnom kníhkupectve... 

Aká pekná téma na letné čítanie, však? Naozaj, táto kniha patrí k tým vyslovene ľahkým príbehom, pri ktorých si môžete oddýchnuť - po práci, alebo hoci na lehátku pri vode. Oddýchla som si aj ja. Ale nemôžem povedať, že by ma kniha nejako zvlášť oslovila. Jej posolstvom asi malo byť, že život nemáme žiť uzavretí vo svojom príjemnom malom svete, ale treba spoznávať aj iných ľudí a nadväzovať kontakty... Žiaľ svet, ktorý autorka ponúkla ako "ten vonku, ktorý stojí za to spoznávať a žiť" mi nepripadal oveľa hodnotnejší. Skrátka také to súčasné "užívať si a zbierať zážitky". Nie som si istá, či normy v knihe opísané (pred tým ako Nina "vyliezla z ulity", aj potom) považujem za "normálne" a dobré. Možno som "nenormála" ja, keď mi záleží na správnom poradí a rozhodne nepovažujem "nezáväzný sex" alebo alkohol za niečo, čo by patrilo k životu. Svojej dospievajúcej dcére by som to (bez diskusie/komentára) čítať nedala, aj keď neviem, či je veľa súčasných kníh (ak nepočítame vyslovene kresťanských autorov), kde by bola kultúra života opísaná inak. 

Aby som však nebola len negatívna, našli sa tu hodnotné myšlienky. Napr. Nie je dôležité len vyhrať, ale užiť si spoločenstvo druhých ľudí. Nie je dobré skrývať sa a utekať pred tým, čoho sa bojíme. Nezatváraj svoje srdce pred ľuďmi, ktorí ti pripadajú nesympatickí alebo dokonca zlí, možno sú ti viac podobní ako by si si myslel. A tak ďalej... Celkovo by som knihu hodnotila ako ľahký priemer. Reálie v pozadí ma síce občas vyrušovali, ale priniesla aj pozitívne myšlienky, humor a príjemne strávený čas. Užívala som si aj pohľad do jej diára, ktorý som mohla nájsť vždy na začiatku kapitoly. Neviem prečo, ale také veci sa mi páčia. Asi nie som jediná. Autorka dokonca v závere knihy uvádza link, kde taký istý diár môžete získať - www.happydigitaldownload.com/.


Joyce Meyer: Ako zvládať svoje emócie (Vydavateľstvo Slovo života)

Už dlho som vnímala Joyce Meyerovú ako autorku úspešných (a pre mňa lákavých kníh) o tom, ako zvládať rôzne aspekty svojho nedokonalého ja. Sila myšlienok, Závislosť na uznaní, Ako zvládať svoje emócie, Drž si jazyk na uzde, Úprimne o strese, Pokoj, Sebavedomá žena, Preťaženie, Od zlozvykov k dobrým návykom, Aj ty môžeš počuť Boha... to sú názvy len niektorých jej kníh. No, ani neviem prečo, ku kúpe žiadnej jej knihy som sa doteraz nedostala. Až pred pár dňami som objavila jednu jej knihu v súkromnej knižnici mojej známej a ona mi ju ochotne požičala. Knihu Ako zvládať svoje emócie som prečítala "na tri hlty". A pritom som si poctivo urobila výpisky, aby som nezabudla plniť predsavzatia podľa myšlienok, ktoré som v knihe objavila. 

V prvej časti knihy Joyce vysvetľuje, čo vlastne sú emócie a ako hýbu našim životom. Emócie sme dostali od Boha, sú dobré a majú dôležitú úlohu v našom konaní. Ale nie je dobré, keď sa svojimi pocitmi necháme ovládať. Ak viac počúvame "svoje telo", ako rozum a slobodnú vôľu, takýto spôsob života by nás viedol do problémov a nie k spáse radosti a láske ako to s nami zamýšľal Boh. Joyce nás učí nie, ako svoje emócie umlčať, alebo pochovať, pretože takto by sme sa ich nezbavili, ale ďalej by v skrytosti deštruktívne pôsobili na náš život a vzťahy. Ale učí nás, ako pocity udržať na uzde, neprikrmovať tie, ktoré nám škodia a tie pozitívne (vlastne všetky svoje emócie) využiť na konanie dobra a budovanie Božieho kráľovstva v nás a okolo nás.
V druhej časti knihy rozoberá jednotlivé emócie: Hnev, vina, strach, strata, smútok, znechutenie a depresia, hovorí o odpustení, strese, či vplyve pocitov na naše zdravie. Ak by sa aj stalo, že neudržíte pozornosť dosť dlho, kým si prečítate všeobecné myšlienky o emóciách, určite sa oplatí nájsť si v druhej časti knihy tú svoju emóciu, ktorá vám komplikuje život a dozvedieť sa, ako s ňou môžete naložiť. S Božou pomocou sa to určite podarí. 

Popri písaní týchto pár slov som "náhodou" našla autorkinu web-stránku dokonca aj so slovenskou verziou. Ponúka veľa materiálov na čítanie, sledovanie i počúvanie. Dokonca sa tu dajú stiahnuť jej knihy vo formáte pdf. Hneď som si všetky stiahla do mobilu, aby som ich mala poruke. Ak aj vás zaujala niektorá z tém a nie je teraz pre vás možné knihu si kúpiť či požičať, nech sa páči, jej stránka je vám k dispozícii. (https://tv.joycemeyer.org/slovak/ebooks/)


Tessa Afsharová: Dcéra Ríma (kumran.sk, 2020)

Na instagrame som hneď po prečítaní knihy Dcéra Ríma napísala tieto slová: 
20. júna
Túto knižku som si kúpila už asi pred rokom. A potom mi došlo že nerada čítam o prostredí starého Ríma, tak som ju rok obchádzala. Až včera som po nej siahla... a nepustila ju z rúk, kým som nedočítala.

Veľmi príjemne pútavo a nenásilne napísaný príbeh. O rodiacej sa komunite raných kresťanov. O Akvilovi a Priscile (možno ste už o nich počuli) a ďalších postavách známych (Pavol z Tarzu) i celkom vymyslených.

Potešila ma kapitola na záver s názvom "Poznámka autorky", kde presne vysvetľuje čo z románu je historický fakt (vrátane historických prameňov) a čo dokreslené autorkinou fantáziou alebo čistá fikcia.
Aj dnes, keď som už z prvotného nadšenia trochu vychladla, považujem knihu Dcéra Ríma za veľmi vydarené dielo, ktoré čitateľovi približuje čas rodiacej sa Kristovej Cirkvi. Ukazuje nám život postáv známych z Biblie, ktorý vykresľuje v živých farbách s podrobnosťami, ktoré pôsobia veľmi prirodzene. 
Toto je moja prvá kniha od Tessy Afsharovej, ale predpokladám, že nie posledná. Asi sa zaradím do obrovského zástupu jej fanúšikov. 


A to už je na dnes všetko. Neskôr, počas prázdnin, sa budem postupne deliť o dojmy z kníh, čo čítam vrámci Prečítaného leta. Želám vám pokojné a radostné dni. A veľa inšpirácie - či už z kníh, alebo z okolností vášho života. 


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...