utorok, 16. mája 2017

Vďačná chvíľka: Každý deň obrázok

Radostný deň vám všetkým želám!

Po veľkonočnej pauze sa znovu hlásim s obvyklým týždenným prehľadom darov, za ktoré som aktuálne vďačná. Zvláštne, ako ľahko človek (alebo aspoň ja) schádza z osvedčenej cestičky vedúcej k vytúženému cieľu. Viem, ako veľmi mi pomáha každodenné ďakovanie a zapisovanie darov, ktoré dostávam od Prozreteľnosti, no stačí malé vyrušenie a ja na tento dobrý zvyk zabúdam, alebo si naň neviem nájsť čas. Preto som vďačná za každý impulz, ktorý ma vždy znovu vráti k myšlienke na vďačnosť a každodenné vyhľadávanie božích pozorností.

Aby som môjmu hľadaniu dodala určitú hĺbku a aby som sa "prinútila" myslieť na radosti bežných dní po celý deň, rozhodla som sa každý deň urobiť obrázok. Je jedno, či stihnem odfotiť to, za čo som vďačná (alebo fotku, ktorá bude tento dar symbolizovať), alebo vytvorím výtvarné dielko. Nezáleží, či budem kresliť farbičkami, hrudkou, uhlíkom, alebo obyčajným perom na papieri, alebo použijem hoci najjednoduchší kresliaci program v počítači. Nebudem riešiť ani to, či z môjho snaženia vyjde vydarený obrázok na ktorom aj niekto spozná za čo som vlastne vďačná, alebo to bude len nejaká abstraktná čmáranica... Hlavné je prejaviť aj vizuálne svoju vďačnosť. (Som zvedavá, ako dlho mi to vydrží).

S kreslením som začala len pár minút pred polnocou, preto hneď môj prvý obrázok patrí k tým menej prepracovaným. Ale je tu, a to sa počíta, nie?

Takže za čo som vďačná dnes?

Streda, 10. máj 2017:

Vďaka za autobus, ktorý som stihla.
(Maľované v programe Skicár)

V stredu som bola vďačná za...
# Autobus, ktorý som stihla (aj keď až ten druhý - o 20 min neskôr). 
# Svoju rodinu, manžela (a svokru, ktorá mi ho vychovala), syna (a jeho úspechy a radosť), mamu (a dlhú chvíľu, ktorú sme dnes spolu strávili)... 
# Našla som na internete príspevky o vďačnosti od niekoho iného, a tie mi znovu pripomenuli moje rozhodnutie zapísať si každý deň aspoň niektoré dary, za ktoré som vďačná. Vďaka aj za tento impulz  viac neodkladať a vrátiť sa ku každodennému (a každotýždennému) zapisovaniu božích darov. 

Štvrtok, 11. máj 2017:

Po práci som stihla umyť okno v kuchyni.
(kreslené hrudkou na papieri)

Moje štvrtkové dary:
# Pokoj, radosť, dobro v srdci 
# Viera, nádej, modlitba 
# Trpezlivé srdce 
# Dlhý rozhovor s babičkou 
# Návrat k pravidelnému ďakovaniu
# Rozhodnutie kresliť (a fotiť)
# Ponuka skicárov v obchode na ceste z práce (už sa teším na deň, keď si z nich vyberiem ten môj)
# Syn sa vrátil domov spokojný 
# Po práci som stihla umyť okno 
...

 Piatok, 12. máj 2017:


V piatok ďakujem za...
# Vyrobený pozdrav ku Dňu matiek
# Som vďačná za moju mamu
# Za to, že som
# Za to, ako ma vychovala
# Že sa máme rady
# Ďakujem i prosím za jej zdravie
# Za dobré vzťahy s celou rodinou
# Za radosť zo stretnutia (či každodenné "Ahoj!" v byte, či po dlhšom odlúčení)
# Za všetky naše rozhovory
# Za to, ako je vždy ochotná pomôcť a poslúžiť
# Za jej vytrvalé modlitby
# Za všetky roky a dni, hodiny a minúty... čo sme spolu strávili.
...
Vďaka, že ju máme! 

Sobota, 13. máj 2017:

Uprataná knižnica

Hodnotné knihy o Fatime

Miesto na modlitbu dostalo májový šat - k výročiu Fatimy.
(Sviečky kúpené na sviečkový sprievod vo Fatime
a usušená halúzka eukalyptu z Fatimy)

V sobotu bol nádherný deň, spomienka na 100. výročie prvého zjavenia našej nebeskej Matky vo Fatime. Slávnosť svätorečenia fatimských pastierikov Františka a Hyacinty. Celý deň som v televízii sledovala zábery z miest, ktoré som navštívila len nedávno a spájala som sa v modlitbách s mnohými a mnohými pútnikmi i so Svätým otcom Františkom. 

Som vďačná okrem iného za... 
# Upratanú knižnicu (už pred Vianocami bola v stave, s ktorým som nebola spokojná. Až minulý týždeň sme s drahým vyložili všetky knihy a dnes som dokončila ich triedenie a ukladanie na miesto.)
# Našla som stratený medailón, ktorý sa mi odtrhol z ruženca Božieho milosrdenstva z Krakova
# Modlila som sa ruženec spolu s pápežom vo Fatime
# Svätá omša s pápežom Františkom. Svätorečenie Františka a Hyacinty z Fatimy. Adorácia a požehnanie chorých vo Fatime. Zábery z tých vzácnych miest, ktoré sme aj my smeli tento rok navštíviť. Celodenné prenosy z Fatimy. Celý deň požehnaný prítomnosťou našej nebeskej Matky. 
# Som vďačná za moju Nebeskú Matku Máriu.
# Za Fatimu a mnohé milosti prúdiace cez fatimské zjavenia.
# Za dnešné výročie, za televízne prenosy, za pápeža Františka. Za spoločný ruženec včera večer vo Fatime, ku ktorému som sa aj ja mohla pridať...
# Vďaka za jej nežnú náruč, ktorou nás vedie k svojmu Synovi.

# Tiež som vďačná za hodnotné knihy o Fatime:
Spomienky sestry Lucie, zostavené z listov, ktoré napísala jedna z troch fatimských vizionárov Lucia de Santos na príkaz svojho biskupa. Spomína v nich na všetky udalosti vo Fatime, na svoj život a detstvo, na Hyacintu i Františka a podrobne opisuje postupne všetky zjavenia Panny Márie na Cova da Iria i predchádzajúce zjavenia anjela.

Druhá kniha od Mariana Gavendu, Fatima - Modlitba a pokánie, nádej a záchrana, hovorí o všetkých tých požehnaných miestach a ich význame pre náš život a našu vieru. Teším sa, že si vďaka nej znovu sprítomním miesta, ktoré sme navštívili, aj tie, ktoré sa nám tentoraz navštíviť nepodarilo.

Posledná kniha Panna Mária Fatimská - modlitby a pobožnosti obsahuje všetky pobožnosti a modlitby, ktoré sa viažu k fatimským posolstvám. Predovšetkým modlitby, ktoré deti naučil anjel z neba, či samotná Panna Mária. Tiež je tu vysvetlená a popísaná pobožnosť prvých sobôt, ktoré žiadala Božia Matka na odprosenie za mnohé hriechy urážajúce Boha a na záchranu duší pred hrôzami pekla, i jubilejná modlitba, ktorou sa tento rok spájame s kresťanmi celého sveta, ktorí takisto oslavujú 100. výročie Fatimy.

Myslím, že o všetkých týchto knihách napíšem ešte samostatný článok.

Miesto májovej modlitby v našom farskom kostole


V nedeľu mladí našej farnosti prijali sviatosť birmovania

Nedeľa, 14. máj 2017:

# Som vďačná za tento denník vďačnosti, ktorý si znovu každý deň píšem. Vďaka aj za praktický notes, vlastne diár, ktorý môžem nosiť všade so sebou a písať si doň vďaky za všetko, čo počas dňa dostanem. Je ľahký, ale pevný a dosť veľký, aby som ho mohla zapĺňať dosť dlho.
# Vďaka za pohodu v rodine. Že sa navzájom máme. A že sa máme radi a je nám spolu dobre.
# Za stálu prítomnosť a lásku Božiu
# Za Ducha Svätého. Sviatosť birmovania. Za všetkých tých mladých ľudí, ktorí dnes pristúpili k tejto sviatosti. Za katechétku a kaplána, ktorí ich pripravovali. Za biskupa Haľka, ktorý im sviatosť vyslúžil. Za jeho múdre a pútavé slová. ...
# Som vďačná za spev nášho zboru počas slávnosti. Za hudbu. Za krásu. Radosť. Za všetky sprievodné nástroje. Za dôstojnú oslavu...
# Ďakujem aj za dobré jedlo, nedeľný obed, ktorý som nevarila ja...
# Za popoludňajší spánok po náročnom týždni.
# Za moju mamu. Za včerajší dlhý rozhovor, za jej radosť a za vďačnosť, ktorú som jej smela prejaviť.

Kvet ku Dňu matiek

Pondelok, 15. máj 2017: 

# Dnes som vďačná za mnohé drobnosti, "náhody", omyly, ktoré sa ukázali byť súčasťou tajomného "manažmentu", sklamanie, ktoré sa zmenilo na potešenie...
# Som vďačná aj za prechádzku, pri ktorej nás zastihol prudký nečakaný dážď - a napriek tomu sme (veľmi) nezmokli. Bol "správne načasovaný", vždy sme sa mali kam ukryť.
# Som vďačná za čokoládovú tyčinku, zjedenú spolu s drahým.
# Za koncert z DVD, ktoré dostal manžel od syna. Užili sme si ho všetci spolu.
# Za pokojné zaspávanie.
# Za modlitbu cestou do práce a z práce. Za dlhú cestu autobusom, počas ktorej stihnem celý ruženec.
# Za rozkvitnutú kapucínku na balkóne. A ďalšie kvety a sukulenty zo vzácnych miest...

Sukulenty z Fatimy a z La Salette

Rozkvitnutá kapucínka


Georgína stále bohato kvitne

Aj žlté sirôtky (violky)

Sukulent z Assisi tiež zakvitol

Utorok, 16. máj 2017:

Dnes sa chcem s vami podeliť len o jednu radosť. Bolo ich pravdaže viac, ale o ostatných teraz písať nebudem.

Ako som už spomínala, priniesla som si z Fatimy halúzku eukalyptu. V maličkej skromnej nádeji, že by azda možno (MOŽNO) pustil korienky, aby som si ho mohla doma pestovať. Veľmi rýchlo mu uschli lístky a ja som halúzku rozdelila na dve časti - tenšia časť s lístkami slúži ešte stále ako "dekorácia" pripomínajúca mi tie sväté miesta. Hrubšiu paličku bez listov som nechala vo vode. Už dávno som stratila nádej, že ešte žije, ale nenašla som silu vybrať ju z vody a vyhodiť. Tento úkon som stále odkladala... až... Až som sa dnes lepšie prizrela, a neverila som vlastným očiam!



Halúzka je živá!

Začala opatrne púšťať korienky a dokonca z malého púčika vykúkajú prvé krehké lístky! Som taká rada! A vďačná! Ďakujem, Matka, za túto pripomienku tvojej návštevy.

A teraz idem zháňať informácie, ako treba pestovať eukalyptus. Chcem si ho pestovať dlho. Nech rastie, nech sa u nás má dobre. Nech nám čím dlhšie pripomína púť do Fatimy.

Ešte raz - Ďakujem!


Ďakujem aj vám za návštevu na mojom blogu. A želám vám veľa radostí. Z obyčajných vecí. Zo slávností. Z nečakaných prekvapení. Aj z udalostí, v ktoré ste už ani neverili, ale neprestali ste túžiť.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...