pondelok, 22. júna 2015

Z knihovničky: F. Riversová, Leotina záhrada



Po prázdninách to už bude rok, čo vyšla kniha Francine Riversovej Leotina záhrada.

Hoci som bola doteraz vždy z kníh F. Riversovej nadšená, teraz som akosi otáľala. Neviem čím to, ale zdalo sa mi, že téma knihy sa ma tak veľmi nedotýka. Nezaujala ma a tak som si vyberala na čítanie vždy niečo iné. Možno to bolo aj obrázkom na prebale knihy, na ktorom mi Annie pripadala až presladene dokonalá...


Ale nakoniec som siahla aj po tejto knihe.

Neľutujem. Prečítala som ju na jeden dych.

A nielen to, priznávam, že sa jej podarilo zasiahnuť do môjho života. (Aj) vďaka tejto knihe som si uvedomila, čo je pre mňa dôležité, a čomu sa chcem v živote venovať. Tiež, čo je dôležité pre ľudí, ktorým už s vekom ubúdajú sily a slabne zdravie, oslabujú sa sociálne kontakty... No oni stále potrebujú okolo seba ľudí, ktorí ich majú radi. Potrebujú žiť samostatne vo svojom vlastnom prostredí. Potrebujú vnímať, že sú stále užitoční a potrební. Potrebujú cítiť vlastnú dôstojnosť. Potrebujú stretávať (aj mladých) ľudí a zapájať sa do života okolo.

Zamýšľam sa, ako by som mohla pomôcť aspoň niekomu, aby mohol prežívať svoje seniorské roky čo najlepšie. Ako môžem ja prispieť, aby starkí smeli bývať "doma", aj keď sa už možno nedokážu úplne postarať o všetky svoje potreby. A či už doma, alebo v zariadení pre seniorov, aby mohli prežívať blízkosť človeka, aby sa mohli realizovať, aby sa mohli deliť o svoje skúsenosti, vedomosti, spomienky... Aby vedeli a cítili, že na nich niekomu záleží... 

Chcela by som, aby rodiny žili spolu. Aspoň v takej miere, ako je to možné. Aby starí rodičia, rodičia a deti žili v mieri, navštevovali sa, rozprávali sa a prejavovali si náklonnosť. 

Pomedzi príbeh ku mne kniha rozprávala tieto a podobné myšlienky. Potichúčky, pomaly, najprv som si to ani nevšimla. Ale keď som ju dočítala a odložila na poličku, kde bude čakať na napísanie recenzie, veľmi nástojčivo sa v mojej hlave začalo rodiť rozhodnutie. Alebo ani nie rodiť, len sa čosi, čo vo mne vždy bolo znovu "prehrabalo" na povrch. Zatiaľ vám nechcem prezrádzať veľa, prezradím len, že sa to týka práce so seniormi. 


K deju vám už veľa nepoviem. To dôležité sa dozviete z anotácie na obálke knihy (alebo na stránkach e-shopov) a viac prezrádzať netreba, aby som vás neochudobnila o dojem z čítania. 

Možno len spomeniem jednu vec ku koncu knihy. Nepáčilo sa mi, k čomu sa začalo schyľovať... V duchu som "nadávala" autorke podobne ako niekedy "nadávame" Bohu, keď nám hrozí niečo, čoho sa bojíme a nechceme to. A potom, rovnako ako v živote a vo vzťahu k Prozreteľnosti, aj teraz som si hovorila, že musím Francine dôverovať. Že všetko, o čom píše "má iste zmysel, inak by to tam nedávala." Niečo tým sleduje.

A teraz si myslím, že už viem čo to bolo. Ďalšie silné posolstvo.



Dobre, pre kritikov a rýpalov musím priznať - je to "rozprávka". Jednoducho rozlíšené "dobré" postavy a ... nie, "zlý" nie je nikto. Niektorí sú však nešťastní, zmätení, stratení vo svojich emóciách, alebo vo svete ktorému nerozumejú... A pre každého z nich Francine načrtla cestu, ako z toho von. Či sa po nej vydá a nájde šťastie, alebo nie, je už na každom. Ako v živote.

Nám sa často nedarí zachovať sa vždy tak, ako by sme chceli. Ale, ako mi raz povedal jeden múdry kňaz, dôležité je to, čo chceme. Po čom túžime a za čím kráčame. A tak vám želám, aby ste vždy túžili po láske ku všetkým svojim blížnym. Aby ste ochotne dávali, a tak aby ste kráčali k radosti a pokoju - vo svojom srdci, vo svojich rodinách a všade kde budete. Nech vo vašich rodinách zavládne (vždy vládne) pokoj a vrúcne vzájomné vzťahy.


Knihu si môžete kúpiť priamo vo vydavateľstve kumran.sk.
Ak upredsnostňujete kníhkupectvo  Martinus.sk, kliknite [sem].

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Kumrán.sk.
468x60(1)

2 komentáre:

  1. Len nedávno som aj ja zverejnila recenziu na túto knihu a musím povedať, že sa zhodneme. Aj ja som premýšľala nad osudmi seniorov, ktorí sú v domovoch alebo samy doma. Vedela som sa stotožniť s touto témou, kedže sama mám skúsenosti z domova dôchodcov ale aj nemocníc...Francine sa úžasne vžila, ako vždy, do babičky Leoty ale aj ostatných postáv...bolo to krásne čítanie, ale ku koncu to hnevalo aj mňa a hnevala som sa tiež na Francine (ale asi aj ja viem, čo tým sledovala, ale aj tak ma to hnevá ) Hoci ma táto kniha mierne sklamala, aj tak by som si ju rada opäť prečítala...po tých 300 strán ma to bavilo a veľa krát sa aj smiala, aj vďaka papagájovi Barnabymu :D....veľmi pekná recenzia ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Veru, opis starkej a jej prežívania je tak autentický. Tiež mám skúsenosti z domova seniorov i s ľuďmi okolo, ktorí bývajú doma. Asi aj preto som dej knihy prežívala veľmi intenzívne, v duchu som videla tých, ktorých poznám (poznala som) naživo.
      (Idem si prečítať tvoju recenziu, ešte som nestihla. :) )

      Odstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...