Z knihovničky: F. Riversová, Leotina záhrada

Po prázdninách to už bude rok, čo vyšla kniha Francine Riversovej Leotina záhrada.

Hoci som bola doteraz vždy z kníh F. Riversovej nadšená, teraz som akosi otáľala. Neviem čím to, ale zdalo sa mi, že téma knihy sa ma tak veľmi nedotýka. Nezaujala ma a tak som si vyberala na čítanie vždy niečo iné. Možno to bolo aj obrázkom na prebale knihy, na ktorom mi Annie pripadala až presladene dokonalá...


Ale nakoniec som siahla aj po tejto knihe.

Neľutujem. Prečítala som ju na jeden dych.

A nielen to, priznávam, že sa jej podarilo zasiahnuť do môjho života. (Aj) vďaka tejto knihe som si uvedomila, čo je pre mňa dôležité, a čomu sa chcem v živote venovať. Tiež, čo je dôležité pre ľudí, ktorým už s vekom ubúdajú sily a slabne zdravie, oslabujú sa sociálne kontakty... No oni stále potrebujú okolo seba ľudí, ktorí ich majú radi. Potrebujú žiť samostatne vo svojom vlastnom prostredí. Potrebujú vnímať, že sú stále užitoční a potrební. Potrebujú cítiť vlastnú dôstojnosť. Potrebujú stretávať (aj mladých) ľudí a zapájať sa do života okolo.

Zamýšľam sa, ako by som mohla pomôcť aspoň niekomu, aby mohol prežívať svoje seniorské roky čo najlepšie. Ako môžem ja prispieť, aby starkí smeli bývať "doma", aj keď sa už možno nedokážu úplne postarať o všetky svoje potreby. A či už doma, alebo v zariadení pre seniorov, aby mohli prežívať blízkosť človeka, aby sa mohli realizovať, aby sa mohli deliť o svoje skúsenosti, vedomosti, spomienky... Aby vedeli a cítili, že na nich niekomu záleží... 

Chcela by som, aby rodiny žili spolu. Aspoň v takej miere, ako je to možné. Aby starí rodičia, rodičia a deti žili v mieri, navštevovali sa, rozprávali sa a prejavovali si náklonnosť. 

Pomedzi príbeh ku mne kniha rozprávala tieto a podobné myšlienky. Potichúčky, pomaly, najprv som si to ani nevšimla. Ale keď som ju dočítala a odložila na poličku, kde bude čakať na napísanie recenzie, veľmi nástojčivo sa v mojej hlave začalo rodiť rozhodnutie. Alebo ani nie rodiť, len sa čosi, čo vo mne vždy bolo znovu "prehrabalo" na povrch. Zatiaľ vám nechcem prezrádzať veľa, prezradím len, že sa to týka práce so seniormi. 

K deju vám už veľa nepoviem. To dôležité sa dozviete z anotácie na obálke knihy (alebo na stránkach e-shopov) a viac prezrádzať netreba, aby som vás neochudobnila o dojem z čítania. 

Možno len spomeniem jednu vec ku koncu knihy. Nepáčilo sa mi, k čomu sa začalo schyľovať... V duchu som "nadávala" autorke podobne ako niekedy "nadávame" Bohu, keď nám hrozí niečo, čoho sa bojíme a nechceme to. A potom, rovnako ako v živote a vo vzťahu k Prozreteľnosti, aj teraz som si hovorila, že musím Francine dôverovať. Že všetko, o čom píše "má iste zmysel, inak by to tam nedávala." Niečo tým sleduje.

A teraz si myslím, že už viem čo to bolo. Ďalšie silné posolstvo.

Dobre, pre kritikov a rýpalov musím priznať - je to "rozprávka". Jednoducho rozlíšené "dobré" postavy a ... nie, "zlý" nie je nikto. Niektorí sú však nešťastní, zmätení, stratení vo svojich emóciách, alebo vo svete ktorému nerozumejú... A pre každého z nich Francine načrtla cestu, ako z toho von. Či sa po nej vydá a nájde šťastie, alebo nie, je už na každom. Ako v živote.

Nám sa často nedarí zachovať sa vždy tak, ako by sme chceli. Ale, ako mi raz povedal jeden múdry kňaz, dôležité je to, čo chceme. Po čom túžime a za čím kráčame. A tak vám želám, aby ste vždy túžili po láske ku všetkým svojim blížnym. Aby ste ochotne dávali, a tak aby ste kráčali k radosti a pokoju - vo svojom srdci, vo svojich rodinách a všade kde budete. Nech vo vašich rodinách zavládne (vždy vládne) pokoj a vrúcne vzájomné vzťahy.

Knihu si môžete kúpiť priamo vo vydavateľstve kumran.sk.
Ak upredsnostňujete kníhkupectvo  Martinus.sk, kliknite [sem].

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Kumrán.sk.