piatok, 7. júna 2013

Vďačný utorok: Radosť, ktorú neodplaví.

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.




Nejako sa po návrate z cesty stále neviem dostať do normálnych koľají. Môj zošit s množstvom darov zaháľa, a zdá sa, že akosi zaspáva aj moja duša. Viem, že každý deň dostávam množstvo darov. Krásnych. Veľkých i malých. Príjemných aj tých, ktoré sa mi prijímajú ťažšie. Ale viem, že sú dobré. Často už teraz vidím, ako mi otvárajú cestu k niečomu, čo rozhodne stojí za to. A keď ju ešte nevidím? Ostáva mi dôvera. Dôvera v Toho, ktorý ma nikdy neprestane zahŕňať svojou milosťou a láskou.

Preto musím ďakovať. Každý deň a v každej chvíli. Za každú drobnosť, ktorú sa mi podarí rozpoznať.
Aby som nezaspala. Aby som nezabúdala žiť. A vychutnávať si každú chvíľku, ktorú som od Prozreteľnosti dostala.


Práve dnes som si čítala článok Ann Voskamp, kde rozoberá slová 23. žalmu. Zastavila sa pri vete "Dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života".

Sprevádzať?

V origináli je použité slovíčko " Radalph". Toto hebrejské slovo znamená nielen sprevádzať, ale priam vyhľadávať, bežať za, naháňať, prenasledovať. Žalmista sa snaží povedať, že Božia milosť a dobrota nás nikdy neopustí. Stále nás bude zahŕňať a "prenasledovať".

Čokoľvek vidíme, čokoľvek nás trápi, alebo sužuje, vždy si môžeme byť istí, že Božia milosť a dobrota je s nami. Môžeme sa na neho spoľahnúť. Vždy. Je tu.

A byť vďační. Aby sme túto milosť vedeli prijať. Aby sme sa z Jeho lásky a dobroty vedeli tešiť. Aby sme spoznali dar a dokázali ho použiť. (viac tu)

# 1887. Vďaka za kapucínku...

O kúsok ďalej cituje Ann jedného mladého muža Nicka, ktorý píše o svojej "závislosti" na vďačnosti. Nick opisuje, ako sa zmenil, keď si začal všímať všetky tie veci, ktoré každý deň dostávame. Už od samého rána prežíva mnoho radostí - všimne si vtáčika štebotajúceho na okne, vôňu čerstvého dažďa, zelenú trávu na dvore... A je to muž.
Niekedy sa nám zdá, že takéto veci dokáže oceniť len jemné ženské srdce. Ale nie je to tak. Tento mladý mocný muž sa vyznáva z toho, ako obohatilo hľadanie malých každodenných vecí jeho život.

# 1888. Som vďačná za pažítku, ktorá tento rok krásne zakvitla.

Mohlo by sa zdať malicherné hľadať malé radosti vo chvíľach, keď sa mnohí obávajú rozvodnených riek. Je to nefér tešiť sa z maličkostí, ktoré dostávam, ak zároveň viem, že niekto možno prišiel o majetok (nedajbože o zdravie) v prívaloch vôd? Alebo je nerozumné hľadať potešenia, keď práve teraz ohrozuje voda našu vlastnú bezpečnosť?

 
Hľadanie každodenných darov nie je zatváraním očí. Nesnažíme sa "nevidieť zlo, nepočuť zlo". Naopak, "pravda nás oslobodí". Môžeme, ba priam máme povinnosť pomáhať, ako vieme. Urobiť opatrenia, zabezpečiť, čo sa dá. A popritom dôverovať Prozreteľnosti, že Jeho Láska, dobrota a milosť nás nikdy neopustia.


Za túto istotu môžeme vždy Bohu ďakovať. Aj keď sa to možno teraz nezdá. Aj keď nám, zdá sa, hrozí niečo, čoho sa bojíme - môžeme si byť istí, že nech sa stane čokoľvek - Jeho milosť je tu vždy s nami. Bude nás sprevádzať - RADALF - naháňať, prenasledovať... doplňte si slovíčko, ktoré vám najlepšie vystihuje tú istotu, že nás nikdy osud nemôže zaniesť dosť ďaleko - vlastne ani o kúsoček ďalej od Božej milosti. Od Jeho darov, ktoré sú vždy najlepšie.
 




Z mojich vyše tisíc darov:

# 1885. Som vďačná za záblesk slnka v dlhých daždivých dňoch. Síce bol krátky ale potešil. A priniesol nádej.
 

# 1887. Som vďačná za kapucínku, čo mi rastie na balkóne. Darí sa jej lepšie ako minule, už si môžem dovoliť z nej ochutnávať.
 

# 1888. Som vďačná za pažítku, ktorá tento rok zakvitla mnohými kvetmi. Aj za inšpiráciu na pažítkový venček.

# 1891. Ďakujem za jún - mesiac, kedy si zvlášť pripomíname Ježišovu lásku k nám.
 

# 1895. Dnes som objavila prvý púčik kvetu kapucínky. Má tak neskutočne optimistickú farbu! Ďakujem.



# 1899. Dnes si máme podľa plánu Anny Voskampovej všímať "škaredo-krásne" dary. Nuž, nedávno sme jeden taký videli: Na zastávke sme stretli človeka s barlou. Otočil sa ku mne a jeho oko bolo veľmi škaredé (mám podozrenie že nebolo zdeformované chorobou, ale bola to umelá maska, ktorú si založil na tvár). Vravel čosi o chorobe a o pomoci trpiacemu... Hľadela som na to škaredé oko, a snažila sa vidieť ďalej, vidieť ľudské srdce, krásu človeka. Po čase som uvidela aj nie veľmi pekný ľudský charakter (klamstvo, pokus o manipuláciu, zlosť ak som nekonala tak ako on chcel...) ale viem, že niekde za tým všetkým je krásna duša stvorená Bohom a vykúpená. Krásna. Milovaná. ... Modlím sa aj za toho človeka, aby našiel krásu a lásku. Neviem mu pomôcť - aspoň zatiaľ nenachádzam spôsob, môžem len vyprosovať pomoc od Toho, ktorý vie všetko a ktorý má plán určite aj pre tohto konkrétneho človeka. Verím, že tento človek bol pre mňa darom. Aj keď to tak možno zvonka nevyzerá. A dúfam, že som bola darom aj ja pre neho. Aj keď si to pravdepodobne nemyslí. 
Chvíľu mi to trvalo, ale áno, som vďačná aj za neho. A za stretnutie s ním.

# 1900.  A som vďačná za volanie k modlitbe, keď ju začínam zanedbávať. Keď hľadám kdesi v sebe spôsob ako pomôcť, čo povedať, ako sa modliť... Ale vždy znovu, cez rôzne situácie mi pripomína: Nezabúdať na Boží plán. - Úžasný Boží Plán pre Každého človeka.
Aj v stretnutí s vyššie spomenutým žobrákom - nevedela som, čo povedať, ani za čo sa vlastne modliť... Až neskôr mi došlo, že to nemám hľadať ja. Ja mám len uveriť Božej láske a Jeho dokonalému plánu a Jeho nechať nech koná. Ak bude chcieť, tak aj cezo mňa. 


# 1902. Som vďačná za internet, ktorý ma spája "so svetom" a dovoľuje mi prezentovať svoje myšlienky.
A tiež som vďačná za čas bez internetu, ktorý mi dovolil oslobodiť sa od "nutnosti" stále sledovať, čo je nové.
 

# 1903. Som vďačná za protipovodňové zábrany, ktoré nám dávajú pocit bezpečia. Ochránia majetok. Ochránia prostredie. Ochránia hádam aj životy... Až sa z toho obrovského množstva vody stáva pre nás skôr atrakcia, ako strašiak. Áno, aj my sme sa boli pozrieť, ako je Dunaj vysoko a koľko vody sa v ňom valí. Aj my sme s obdivom sledovali novú protipovodňovú hrádzu v akcii a hľadali miesta, kde voda siaha nad úroveň starších hrádzí. 
Ale zároveň som cítila pred tou ohromnou silou vody akúsi bázeň. Uvedomovala som si slová žalmu, ktoré nám pripomínajú, aby sme sa nespoliehali "na kone a na vozy" - na výdobytky techniky a hmotné veci. Uvedomila som si, že sme v bezpečí nie preto, že dokážeme vyrobiť a postaviť a zaplatiť... takéto technické vymoženosti, ale jedine preto, že dobrý Boh nás má vo svojich milujúcich rukách.

# 1904. Dlhá večerná prechádzka popri Dunaji. Som vďačná za čas strávený s rodinou. Boli sme spolu a niečo sme spolu prežívali. Niečo s nádychom výnimočnosti. Bola som už hodne unavená z celého dňa, ale aj tá únava k tomu patrí. Je súčasťou lásky a starostlivosti. Som vďačná aj za únavu.
A ďakujem za stretnutie s ockom spriatelenej rodinky, s ktorými sme sa nevideli už roky.
A tiež za mnohé myšlienky, ktoré mi Pán počas tejto prechádzky vložil do srdca.
Aj za Terezku z Lisieux, ktorej socha bola na priečelí jednej budovy. 


#1904. Aj za Terezku z Lisieux...

# 1905. Ďakujem za hlboký spánok v noci (po únavnom dni)

# 1906. Som vďačná za ovocie. Za jahody z dedkovej záhrady. Za marhule, ktoré mi priniesol manžel. Za všetku tú sladkosť a vitamíny, ktoré nám Boh dáva do plodov stromov a bylín.

# 1907. Som vďačná za ľudí, ktorí sú ochotní pomôcť a urobiť niečo aj pre druhého. 
 Ďakujem za nedokonalosti a chyby, ktoré nás učia pomáhať si navzájom a prejavovať druhým ľuďom lásku. Ďakujem za úsmev, ktorý mi vylúdila na tvári snaha pomôcť niekomu v núdzi a nutnosť prekonávať prekážky a nedokonalosti systému... Po stretnutí s iným "dokonalým" systémom a ľuďmi čo myslia len na seba mi to padlo viac ako dobre. 

# 1908. Ďakujem tiež za radosť, ktorú môžem prinášať druhým. Za radosť v očiach susedy, keď nás stretla, keď sa s nami rozprávala, keď jej syn vyniesol odpadky, aby nemusela ona - je to pre ňu veľká námaha. Vďaka za synovu ochotu, aj za vďačnosť susedky.

# 1891. Ďakujem za jún - mesiac, Srdca Ježišovho.

*********
Prosím, pridajte sa k nám. Aj vy môžete počítať dary, ktoré každý deň dostávate... Ak nájdete každý deň len tri dary, do roka ich bude tisíc. Nie je to úžasné? Život je šťastnejší, keď poznáme veci, za ktoré môžeme byť vďační.
Budem rada, ak sa podelíte aj s nami. Či už tu v komentároch, alebo v komunite na www.mojakomunita.sk.
Ak chcete, môžete nás sledovať na Facebooku, alebo na G+, kde som založila nové stránky. Zatiaľ sú v testovacej fáze, až čas ukáže, ako sa osvedčia.

Želám vám veľa radostných dní. A vďačnosť v srdci. Pretože kto je vďačný, je šťastný. 
Letitia.



Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a
stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Maminy MojaKomunita.sk
Pozývam vás tiež k spoločnému ďakovaniu
na www.mojakomunita.sk

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...