piatok, 31. mája 2013

Oneskorený vďačný utorok...

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.


Spomienky z cesty do Medžugoria

19. - 24. 5. 2013


Minulý týždeň som bola na cestách. Vybrala som sa sama (bez zbytku rodiny) do Medžugoria. A teraz konečne dozrel čas, aby som sa podelila o niektoré dojmy aj s vami.
Aby množstvo obrázkov nezaťažovalo všetkých, ktorí zavítajú na môj blog, celý článok uvidíte až po jeho rozkliknutí.


utorok, 21. mája 2013

Vďačný utorok: Pozdrav z cesty

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.


Tento týždeň nebudem mať možnosť pripojiť sa na internet a písať blog. Ale nechcela som vás nechať bez vďačného utorka, tak píšem tento príspevok popredu.

Teraz (v piatok) balím, chystám sa, prípravy na cestu vrcholia - a ja raz neviem, či sa viac teším, alebo obávam, či všetko zvládnem a stihnem ako treba.

Prípravy na cestu, balenie...
Som vďačná, že sa môžem ísť (nielen) pozrieť do Medžugorja
.

nedeľa, 19. mája 2013

Príď Duchu Svätý, tvorivý...



 Príď, Duchu Svätý, tvorivý,
príď svojich verných navštíviť;
naplň nám srdcia milosťou,
ktoré si stvoril múdrosťou.

Tešiteľom si nazvaný,
dar Boží z_neba nám daný,
zdroj živý, láska, oheň v_nej
i_pomazanie duchovné.

Ty, darca darov sedmorých,
prst Boží v_dielach stvorených;
ty, prisľúbenie Otcovo,
dávaš reč, slovo Pánovo.

Osvieť nás, ducha posilňuj,
do sŕdc vlej lásku ohnivú;
keď telo klesá v_slabosti,
vzpriamuj ho silou milosti.

Pred nepriateľom ochráň nás,
svoj pokoj daj nám v_každý čas;
nech vždy pod tvojím vedením
vyhneme vplyvom škodlivým.

Nauč nás Otca poznávať
a_jeho Syna milovať
a_v_teba, Ducha obidvoch,
daj veriť vždy, vo všetkých dňoch. Amen.


Všetkým vám želám radostné prežitie sviatku Zoslania Ducha Svätého. 
Letitia.

________________
Mohlo by vás tiež zaujímať: 
Naša príprava na sviatok Ducha Svätého v r. 2012

utorok, 14. mája 2013

Vďačný utorok: Dnes o puzlinkách.

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.


Ako bolo na chalúpke 2

Konečne aktuálna fotoreportáž z chalúpky:

10. - 12. máj 2013

Po príchode sme ako prvé skontrolovali záhradku. Prežila. :)

Ako bolo na chalúpke

Prinášam nejaké obrázky ešte z minulého týždňa. Všetko pomaly - vlastne rýchlo - rastie, kvitne, je krásne a plné života. Som vďačná za tú radosť, ktorú môžem nasávať z prírody a zo záhradky.

4. - 5. máj 2013

Už pri príchode k chalúpke nás vítali krásne žlté tulipány

pondelok, 13. mája 2013

... a máme nový stôl.

Nebola som sama, kto cez víkend na chalúpke majstroval. Môj najdrahší pracoval s drevom. Rozhodol sa vlastnými rukami vyrobiť stôl do altánku. Ukážem aj vám, ako sa mu, mestskému človeku, darilo.

V sobotu pršalo, lialo, ale pod strechou sa dalo robiť.

Odrôtovaná miska


Objavila som prvé praskliny na dne misky po babičke, ktorú teraz rada používam na chalúpke. Bojím sa, že by miska nemusela prežiť ďalšiu zimu, prípadne nejaké nepozorné ťuknutie. A tak som sa rozhodla, že si ju opletiem drôtom skôr, ako sa celkom rozpadne. Podľa vzoru našich predkov, ktorí drôtovali "hrnce, misky, aj rajničky", aby ich buď ochránili pred rozbitím, alebo už rozbité zcelili.

Neviem, síce, ako sa to robí, ale skúsila som to. Literatúra, internet a trocha fantázie sa mi snažili pomôcť. A samozrejme ruky ochotné skúšať nové veci.


nedeľa, 12. mája 2013

Deň matiek

Rekapitulácia dnešného dňa: 

Tohoročný deň matiek som si užila... Vďaka za každú radosť! - Aj za tie, ktoré tu nie sú zdokumentované. :)

Ráno ma čakal darček od mojich "chlapov".


Potom prišla pozornosť od... Prozreteľnosti.



A tiež som chystala darček pre moju mamu.

Poctivo vlastnoručne uháčkovaný...

... aj udrôtovaný.


Želám vám ešte krásny deň, pokojný večer... a celý život plný lásky!
Letitia.

štvrtok, 9. mája 2013

Knihovnička: Ako začať - robiť ťažké veci tam, kde práve si.

Túto knihu som prečítala už dosť dávno. Ani neviem, prečo mi tak dlho trvalo, kým vám o nej píšem. Žeby mi to pripadalo "ťažké"? ;-)


streda, 8. mája 2013

Obaly na mobil - každý celkom iný.

Ani neviem, ako to vlastne začalo. Myslím, že túžbou obdarovať svojich blízkych vlastnoručne vytvoreným darčekom. A tak uzrelo svetlo sveta prvé púzdro na mobil - pre babičku (moju mamu). Chcela som, aby bolo "krásne" a tak som siahla po takpovediac čipkovitom motíve. Na chvíľu som prerušila háčkovanie zácloniek a...
Výsledok môžete vidieť na obrázkoch nižšie.


Púzdro sa dá na vrchu zatiahnuť.

Na druhej strane je inverzný vzor.

Keď som o nejaký čas dostala nový htc s dotykovou obrazovkou,  bolo jasné, že tiež potrebuje kabátik, ktorý by ho chránil pred poškriabaním. Tentoraz som sa rozhodla pre hrubší, mäkší, huňatejší obal. Skrátka jednoduché stĺpiky (dlhé, lebo som sa bála, že mi nevystačí materiál) z hrubšej mäkkej priadze.  



Moja obľúbená žltá farba mi pomáha rozjasniť deň
vždy, keď ho vytiahnem z kabelky.

Manžel si zase "objednal" púzdro ušité z rifľoviny. Ovečku som mu tam dokreslila kontúrovou farbou na textil (kobaltová modrá). 


Keď som sa ponúkla synovi, že mu tiež urobím obal, chcel pre zmenu štrikovaný. Z tej istej priadze (i tou istou vzorkou), z ktorej som si práve skúšala vzor na jeho novú vestu. 




A - to najlepšie nakoniec.

Nedávno ma oslovila kamarátka, či by som neuháčkovala obal aj na jej dotykový mobil.  Prečo nie? Súhlasila som. Dokonca mi sama priniesla klbká v troch odtieňoch, aké sa jej páčia. A keď mi vysvetlila, ako si to predstavuje... mala som trošku obavy, pretože som ešte nič podobné nerobila.

Chcelo to trochu uvažovania, trochu premýšľania, ako vyriešiť niektoré technické detaily, ale myslím, že s výsledkom môžem byť spokojná. Teda som spokojná. A nová majiteľka púzdra tiež. A to je hlavné!



(Na obrázkoch je ešte neukončený obal, pretože som ho chcela najprv vyskúšať veľkosť. To aby som v prípade potreby mohla doháčkovať (alebo vypárať) jeden-dva riadky.  A neskôr som už nemala príležitosť fotiť.)

Tento obal je pevnejší. Pôsobí takmer ako tkaný koberček. Asi je to tým, že som použila pevnejšiu - nie pružnú - bavlnku. A háčkovala som hneď trojmo, prípadne štvormo, aby som mohla miešať farby.

***

Teraz rozmýšľam, akým iným spôsobom by sa ešte dal vyrobiť obal na mobil. A pre koho by som ho mohla urobiť...

Radostný deň vám všetkým želám! )
Leti.

utorok, 7. mája 2013

Vďačný utorok: Vďakyvzdanie predchádza zázrak.

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.

(obrázok prevzatý z http://www.aholyexperience.com/)

Dnes sme si čítali v Skutkoch apoštolov. Zaujalo ma toto čítanie.

"Vo Filipách sa zhŕkol dav proti Pavlovi a Sílasovi a úradníci im postŕhali šaty a rozkázali ich zbičovať. Keď im vymerali veľa rán, vrhli ich do väzenia a strážcovi prikázali, aby ich dobre strážil. On ich podľa tohoto rozkazu vsadil do vnútorného žalára a nohy im privrel do klady.
O polnoci sa Pavol a Sílas modlili a spievali Bohu chválospevy a väzni ich počúvali. Zrazu nastalo veľké zemetrasenie, až sa pohli základy žalára. Hneď sa otvorili všetky dvere a všetkým sa uvoľnili putá..."
[Celý príbeh: Sk 16, 22-34]

 
Apoštolom sa stalo príkorie, najskôr ich zbičovali, a potom (keď im vymerali veľa rán) ich vrhli do väzenia.
Teraz sedia vo väzení. V tme. S rozboľaveným telom. Bez nejakej optimistickej vyhliadky... Situácia, v ktorej by sme asi nemali chuť ďakovať a spievať chválospevy.

A oni sa modlili.
A spievali chválospevy.
A spoluväzni ich počúvali.

A pohla sa zem.
Nastalo zemetrasenie, až sa pohli základy väzenia a všetky putá im popadali.
Boli voľní.

Nikdy predtým som si neuvedomila, ako často sa táto schéma vyskytuje vo Svätom písme Nového zákona. Apoštoli boli v zlej situácii. Ale nenariekajú. Nesťažujú sa. Dokonca ani neprosia. Neprosia Boha o vyslobodenie. Oni sa modlia a spievajú chválospevy. Ďakujú. Chvália.

A stane sa zázrak.

A dostanú to, čo potrebovali. Sú slobodní.

Ale nielen to. Keď to videl žalárnik - ten, ktorý mal na starosti stráženie väzňov. Ten, ktorý ich vsadil do pút v najtmavšom "vnútornom" väzení... - ten istý žalárnik, ktorý si bol po zemetrasení istý, že jeho väzni ušli a chcel si vziať život - tento žalárnik sa po spomínaných udalostiach obrátil k Bohu. Počúval apoštolov, uveril im a nechal sa pokrstiť.

Apoštoli vzdali vďaku a dostali požehnanie. A boli požehnaním. Pre žalárnika. A iste aj pre ďalších - nespomína sa, ako zareagovali ostatní väzni. Nevieme, ako tento príklad zapôsobil na ľudí, ktorí sa o udalostiach dopočuli. Môžeme si len domýšľať. Ale vieme, že dostali nielen to, čo im bolo vzaté (slobodu), ale omnoho viac. Získali to najcennejšie, čo na tomto svete môže byť - záchranu človeka pre večný život - žalárnika a pravdepodobne aj niektorých ďalších ľudí.

Vďakyvzdanie vždy predchádza zázrak.

"Vďakyvzdanie - vždy, vždy predchádza zázrak"
(obrázok prevzatý z http://www.aholyexperience.com/)

Myslíte si, že dnes sa takéto veci nedejú?

Neviem. Možno len málo ďakujeme.
V ťažkej situácii málokoho z ľudí ktorých poznám napadne ďakovať a chváliť, modliť sa a spievať chválospevy. Ak sa už modlíme, tak skôr prosby, sťažujeme sa na situáciu, a "snažíme sa presvedčiť Boha" aby sa dial náš plán, nie ten Jeho. A to sa týka aj mňa. Ako často si hovorím: "Ach prečo? Ja nechcem. Prosím, nech je to inak..." Ale po takýchto slovách sa zázraky nekonajú. Alebo...

Možno príde úľava. Možno sa veci zmenia. Prečo nie? Prosba s dôverou má zmysel a môže meniť veci k lepšiemu. Keď nič iné, zmení môj pohľad.

Ale dnes sa chcem poučiť z príkladu apoštolov Petra a Sílasa. Chcem v ťažkej, možno beznádejnej, alebo až zúfalej situácii v modlitbe Boha chváliť a ďakovať mu.

Možno spočiatku tak trochu zo zištných dôvodov, pretože budem očakávať zázrak? Ale chcem sa učiť. Chcem vždy, pri všetkom, za každých okolností vzdávať Bohu vďaky. Lebo to je Božia vôľa pre mňa. (por. 1 Sol 5, 16-18) Nie preto, aby sa stal zázrak. Aby sa stala "moja" vôľa. Ale preto, že verím v prozreteľnosť. Preto, aby sa naplnil plán - omnoho väčší a lepší od toho môjho plánu. Preto, aby som mohla prijať dar. A aby som sa ja mohla stať darom pre iných.

Vďakyvzdanie vždy, vždy predchádza zázrak.

"Vďakyvzdanie vždy, vždy predchádza zázrak"
(obrázok prevzatý z http://www.aholyexperience.com/)

1742. Som vďačná za drobné prekvapenia,
ako napr. malý ulitnatý slimáčik na balkóne.

Z mojich tisíc darov: 

1738. Som vďačná za priateľstvo.
1739. Stretli sme sa s priateľkou. Pokecali. Priniesla mi chren, ktorý si zasadím na chalúpke.
1742. Som vďačná za drobné prekvapenia - ako napr. malý ulitnatý slimáčik na balkóne. Neviem, ako sa tam dostal, asi s nejakou kvetinou, len sa tam jedného dňa zjavil a lozil si po kvetináči. "Niekto" vie, že mám rada slimáčikov, tak mi jedného poslal až domov. :)
1743. Vďaka za vyslyšanú modlitbu. Vďaka, že som smela pomôcť.
1746. Vďaka za "podobenstvo" o puzlinke s odstrihnutým rožtekom. Niekedy vám ho opíšem podrobnejšie, zatiaľ len - je to myšlienka o tom, že všetky naše vlastnosti majú zmysel. Aj keď sa nám niekedy vidí, že by sme chceli byť iní, alebo že niektoré naše vlastnosti chceme zmeniť... Nie je to potrebné. Každý z nás je originál. Presne taký, aký je. A presne taký má svoje miesto na tomto svete. Je pre ostatných darom. Je darom pre svet. Má tu svoju úlohu - úlohu, ktorú nemôže zastúpiť niekto iný. 


1742. "Niekto" vie, že mám rada slimáčikov,
tak mi jedného poslal až domov. :)





1769. Dokončený obal na mobil pre kamarátku.
1752. Čas na chalupe. Vôňa. Vzduch. Čas. Pokoj. Práca. Príroda. Život...
1761. Som vďačná za spoločnú modlitbu. Spoločné jedlo. Spoločne prežitý večer. Spoločnú hru... 

1763. Ďakujem za krásu hlbokej nočnej oblohy plnej hviezd.
1764. Koncert žiab. Húkanie sovy. Svetielka z okien okolitých chalúp.
1766. Krásne ráno. Slnko. Úžasný vzduch. Spievajúce a poletujúce vtáky...

1767. Sieťka na oknách. 




Ak chcete, pridajte sa k nám a môžete tiež počítať dary, ktoré každý deň dostávate... Život je šťastnejší, keď poznáme veci, za ktoré môžeme byť vďační.
Budem rada, ak sa podelíte aj s nami. Či už tu v komentároch, alebo v komunite na www.mojakomunita.sk.

Želám vám veľa radostných dní. A vďačnosť v srdci. Pretože kto je vďačný, je šťastný. 
Letitia.


Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a
stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Maminy MojaKomunita.sk
Pozývam vás tiež k spoločnému ďakovaniu
na www.mojakomunita.sk


streda, 1. mája 2013

Vďačný utorok: Tisíc maličkosti...

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."
(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.

Dnes to bude asi bez obrázkov. Ale zato s piesňou.


Tento týždeň sa mi častejšie stalo, že som počas dňa prežívala veľa krásnych chvíľ, dostávala som veľa drobných darčekov od svojho Večného Darcu. Boli to zväčša také drobnosti, ale vždy rozohriali srdce. Vedela som, že sú to malé pozornosti od Niekoho, kto ma má veľmi rád. Skoro až hmatateľne som vnímala Jeho radosť zakaždým, keď som nejaký skrytý darček objavila a potešila sa mu. (Možno si to namýšľam, ale keby aj - tá radosť a pocit, že som milovaná za to stojí!) Viem, že dostávam každý deň tak veľa "darčekov"! Toľko vecí (možno zdanlivo malých, ale - stvorených "pre mňa!") je na tomto svete preto, aby mi mohli robiť radosť! A tiež tebe, vám, všetkým!
Sme stvorení na Jeho obraz. To preto sa nám páčia pekné veci - lebo sa páčia Jemu - nášmu Stvoriteľovi. To pre nás ich "maľuje" také krásne!

Ale často sa mi stávalo, že vo chvíli, keď som rozpoznala dar, keď som dostala nejakú milú malú (a zároveň veľkú) radosť... nemala som po ruke zošit, aby som si ju mohla zapísať. Buď som akurát pracovala v kuchyni a nechcela som riskovať, že mi prihorí obed. Niekedy som sedela na bicykli a nemala som chuť zastavovať len preto, aby som hľadala nejaký kúsok papiera, kam si darček zapíšem. Alebo som robila niečo iné, čo som nechcela prerušiť, lebo by som sa zase ťažko dostávala "do švungu". A možno som jednoducho nechcela narušiťa krásu okamihu, ktorý som práve dostala.

Či tak, alebo onak, viem, že tento týždeň bolo veľa vecí, ktoré som si nestihla zapísať. Pretože večer, keď som chcela všetky tie veci doplniť, odrazu som si na žiadnu z nich nevedela spomenúť. Alebo som si spomenula len na malú časť. A tak v zošite chýbajú. Nemajú ani vlastné číslo. Ostal po nich len taký trochu všeobecný zápis: "A mnoho ďalších darčekov, ktoré som dostala počas celého dňa."

Ale aj za tie ďakujem. Som naplnená vďakou za to, že každý deň dostávam tisíc malých vecí... v ktorých počujem vyznanie: "I love you," ako sa spieva v piesni vyššie.

Našla som ju včera na stránke Anny Voscampovej a odvtedy si ju púšťam stále dokola. Prináša mi radosť - svojou chytľavou melódiou, aranžmánom, ktoré ma zaujalo a samozrejme tiež obsahom. Páči sa mi, že na obrazovke bežia slová, takže aj taký slabý angličtinár ako ja dokáže pochopiť o čom sa spieva.

1719. A thousand little Things...

I'm hearing "I love you"
- in a Thousand little things

Z mojich viac ako tisíc darov: 
1708.  Kvetina - veterník, čo som dostala "len tak" od najdrahšieho.
1709. Auto, ktoré nás odvezie kam potrebujeme (alebo odkiaľ potrebujeme - domov)
1710. Holub hrivnák, ktorý sa hojdal na vetvičke. A ja som ho mohla pozorovať.
1711. Bicykel. Bicyklový výlet s rodinou.
1718. Pomaranč. Ovocie.
1718. Vyklíčil mi ďumbier. Budem ho pestovať v kvetináči.


1719. Tisíc malých vecí, ktoré som si nestihla zapísať. 


1720. Vrtuľku-kvetinku mi odniesol vietor. Časť ostala na balkóne, ale časť nie. Vďaka, že som ju zase našla na parkovisku neďaleko domu. Možno drobnosť, ale potešila. Som rada, že sa môžem z darčeka tešiť naďalej.
1721. Pri hľadaní kvetinky som našla aj kľúč. Hádam sa mi podarí vrátiť ho tomu, kto ho stratil...
1723. Pieseň A Thousand Little Things.
1725. Slnečný deň.
1728. Radosť susedy zo vzájomného stretnutia.
1729. Správne načasovanie (čoho? to je súkromné.)
1730. Háčkujem na želanie - novou technikou. A darí sa mi viac, ako som čakala.
1732. Dnes ráno sa ozvali majitelia strateného kľúča. Už je vrátený. Podarilo sa. :)
1733. Pokojná ranná chvíľa na balkóne. 

... a mnoho ďalších.

1700. Piekli sme mufiny - zase. :)


1703. Pozorovali sme mesiac.

Tvorím.

1730. A darí sa mi tak, ako som ani nečakala. :)
(Tak predsa som aspoň nejaké obrázky našla :) )


Želám vám radostné dni a veľa, veľa nájdených darčekov, ktoré vám prinesú radosť a istotu, že Niekomu na vás záleží.
Letitia. 


PS: Ak chcete, pridajte sa k nám a môžete tiež počítať dary, ktoré každý deň dostávate... Život je šťastnejší, keď poznáme veci, za ktoré môžeme byť vďační.
Budem rada, ak sa podelíte aj s nami. Či už tu v komentároch, alebo v komunite na www.mojakomunita.sk.


Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a
stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Maminy MojaKomunita.sk
Pozývam vás tiež k spoločnému ďakovaniu
na www.mojakomunita.sk

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...