Oneskorený vďačný utorok...

"Ustavične sa radujte. A pri všetkom vzdávajte vďaky."

(1Sol 5, 16-18)

Učím sa. Inšpirovaná knihou Tisíc darov sa učím vzdávať vďaky - za všetky, aj malé pozornosti, ktorých denne dostávam za plné priehrštie... Všimnúť si. Pomenovať dar. Poďakovať. Aby neprešli pomimo. Aby mali možnosť formovať radostného ducha. Aby som neostala nevďačná. Aby som sa viac usmievala, a viac radosti rozdávala aj tým, ktorých budem stretávať...

Preto počítam. Hľadám dary od Nebeského Ocka a každému priradím číslo. Viem, že dostávam tisíc darov každý deň, ale nie každý si všimnem, nie každý zapíšem. Už som si ich zapísala tisíc a chcem si ich všimnúť ešte viac.

Tento týždeň riadne meškám s mojim utorkovým vďačným príspevkom. Po návrate z cesty ma čakal nefunkčný internet a k tomu veľa restov, ktoré som chcela ešte dokončiť, tak som sa akosi stále nevedela prinútiť, aby som pripravila článok o ďakovaní. Ale už je naozaj najvyšší čas - ak ho nenapíšem dnes, tak už by nebol. Preto sa skúsim podeliť aspoň o niektoré myšlienky a dary, ktoré som minulý týždeň dostala. Dúfam, že mi meškanie odpustíte, a možno sa tiež pridáte. Napríklad v komentároch.

Z mojich viac ako tisíc darov:

1824. Som vďačná za poznanie, že vzťahy sú dôležitejšie ako pohodlie
1826. Som vďačná za nemožnosť pripojiť sa na internet - aspoň mám slobodnú čistú myseľ zameranú na dary, ktoré ma postretnú na púti.
1834. Som vďačná za štedrosť spolubývajúcich. Dostala som teplú polievku, aj keď som si nijakú nepriniesla. Ďakujem za spoločenstvo, ktoré sa zrodilo na ceste (a potom na izbe).
1837. Spoločná modlitba na terase. Ďakujem!
1840. Ďakujem za nový deň a nové príležitosti priblížiť sa viac k Láske. Ďakujem za Matku, ktorá nás volá a vedie. Vďaka za malých ľudí, ktorí to dôležité poznávajú zvlášť jasne (nezaťažení mnohými rozumovými úvahami).
1845. Zažili sme medzinárodné spoločenstvo v modlitbe. "Babylon rečí" zároveň s jednotou modlitby. Som vďačná za zážitok jednoty v rôznosti.
1855. Keď sme mali voľný čas na vrchu (na mieste zjavení), spozorovala som akýchsi mladých ľudí, vynášajúcich staručkého mnícha na sedačke. (Neskôr vysvitlo, že to boli mladí z komunity Cenacolo.) Aj na diaľku z nich bolo cítiť lásku a starostlivosť. Vďaka za možnosť vidieť prejavenú lásku... Osviežila aj mňa.
1857. Ďakujem za vodu. Aj za jej nedostatok, ktorý nám vždy znova pripomenie, aká je voda dôležitá. Vďaka aj za smäd po "vode života".
1859. Večer bol dážď. Vďaka za miesto v kostole. Za chvíľu ticha (silentium) v prítomnosti Márie. Vďaka za úctu, ktorú som videla na tvárach mnohých...
1860. Na druhý deň sme si už nestihli nájsť miesto v kostole. Ale som vďačná za chvíle vonku - pod prístreškom pôvodne určeným na jedenie. Ďakujem za spoločenstvo modlitby (a bratskej / sesterskej lásky), ktoré sme vytvorili so skupinkou nemeckých pútničiek.
1862. Aj keď pršalo, vždy sme si vedeli nájsť suché miestečko. Vďaka!
1865. Vďaka za vysoký betónový kríž na ceste ku Križevacu, ktorý som našla vlastne náhodou.
1866. Som vďačná za pekáreň, ktorá sa mi "priplietla do cesty". A ďakujem za čerstvé pečivo, aj za ďalšie potraviny, ktoré som si nakúpila v neďalekom obchode.
1867. Som vďačná za darčeky nakúpené pre radosť blízkych.
1868. Som vďačná za sošku sv. Anny, ktorú som si priniesla z Medžugoria. 

1865. Vďaka za vysoký betónový kríž
ktorý som našla vlastne náhodou.

1872. Adorácia v Kaplnke zjavenia. Som vďačná za intímnu chvíľu stíšenia. Za čas, ktorý som bola len "s Ním".
1873. Šla som sa modliť ruženec svetla ku kaplnkám s tajomstvami. Cestou som postretala ďalšie dve spoločníčky a modlili sme sa spolu. Vďaka za spoločenstvo modlitby. Vďaka za "náhodné" stretnutia, ktoré nás navzájom obohacujú.
1874. Som vďačná za chvíle, kedy som sa osamote túlala uličkami. Ďakujem za krásne zákutia, ktoré som takto objavila. Vďaka za ľudí, ktorí zveľaďujú svoje okolie svojimi rukami a vrúcnym srdcom. Vďaka aj za ťažký život, aký je v tomto kraji. Za skaly, ktorých je tu toľko, čo u nás zeme a za zem, ktorej tu majú len toľko, čo u nás skál... Ale najväčšmi ďakujem za lásku týchto ľudí, ktorú cítiť z prostredia a domov, ktoré si s citom upravujú.

1869. Chvíľami ma znervózňoval "organizačný chaos". Zdalo sa mi, že priveľa času strácame čakaním niekde, kde "nič nie je". Boli chvíle, keď som chcela byť niekde inde, ale nenašla som dosť sily (alebo odvahy, alebo času...) rozhodnúť sa a ísť sama... Cítila som sa v tej chvíli sklamaná a frustrovaná. Ale som vďačná aj za tento čas a za tento pocit.

Viem, že dary, ktoré dostávam sú najlepšie. A asi aj v tej chvíli som viac, ako vychutnávať si prítomnosť na zaujímavých miestach, potrebovala lekciu pokoja. Prijímať tie dary, ktoré tu teraz sú. Prijímať spoločenstvo ľudí ako dar. Prijímať obmedzenia ako dar. Prijímať to, čo by som chcela a nemám, ako dar. A nezabudnúť si všimnúť dary, ktoré som nečakala a možno preto ani nechcela, ale predsa som ich dostala. A sú asi o niečo (možno o veľa) vzácnejšie ako tie, po ktorých túžim - a možno sa ich neviem vzdať.

Ďakujem za túto lekciu. Aj za ľudí, ktorí tu vtedy boli so mnou, a ktorí boli v tej chvíli (a nielen v tej chvíli) darom pre mňa...

1878. Som vďačná za teplý čaj, ktorý nám pred cestou padol veľmi dobre.
1883. Som vďačná za moju rodinu. Ďakujem za návrat k svojim. Za stretnutia, za vzájomnú radosť z toho, že sme zase spolu. Vďaka za radosť z darčekov, za rozhovory, za príval slov z oboch strán. Ďakujem za večernú prechádzku po meste spojenú so zdieľaním zážitkov. Vďaka za spoločenstvo rodiny. 

Vďaka!

Rubrika bola inšpirovaná knihou Tisíc darov
a stránkou jej autorky www.holyexperience.com.

Pozývam vás tiež k spoločnému ďakovaniu
na www.mojakomunita.sk

Ak chcete, pridajte sa k nám a môžete tiež počítať dary, ktoré každý deň dostávate... Život je šťastnejší, keď poznáme veci, za ktoré môžeme byť vďační.
Budem rada, ak sa podelíte aj s nami. Či už tu v komentároch, alebo v komunite na www.mojakomunita.sk.

Želám vám veľa radostných dní. A vďačnosť v srdci. Pretože kto je vďačný, je šťastný. 
Letitia.