Letitia svetu: Veľkonočný tichý čas

pondelok 1. apríla 2013

Veľkonočný tichý čas

Zelený štvrtok

Na Zelený štvrtok si v našej rodine tradične pripravujeme na večeru pečeného baránka, podobne ako slávil Poslednú večeru náš Pán s apoštolmi. Snažíme sa aj stôl upraviť aspoň trochu podľa pravidiel, ktorými sa riadili Židia. Baránka (samozrejme nie celého) pečieme s "horkými" zeleninami (kel, petržlen, špenát, celer, pridáme aj mrkvu, cibuľu, pór...). Vedľa v košíku prikrytom šatkou čakajú lokše - namiesto nekvasených chlebov. Na stole nesmie chýbať uvarené vajíčko - symbol večného života, med s orieškami - pripodobňujú maltu, ktorou Izraeliti zlepovali egyptské stavby, ale aj hriech, ktorý nás láka "sladkou chuťou", no jeho "lepkavosť" nás drží v otroctve, ktoré si často ani neuvedomujeme.
Zapálená sviečka a ratolesti posvätené ešte na Kvetnú nedeľu nám sprítomňujú Pána Ježiša, ktorý o sebe povedal: "Ja som svetlo sveta".

Piekli sme jahňa s horkými bylinami (zeleninou)

Namiesto nekvasených chlebov - lokše

Bahniatka zo sprievodu na Kvetnú nedeľu a zapálená sviečka

Veľký piatok:

V piatok si pripomíname umučenie nášho Pána Ježiša Krista. V tento deň dodržiavame prísny pôst. Jeme veľmi striedmo, aj výzdoba v dome je striedma. Prázdny stôl nám sprítomňoval smútok, ktorý cítili všetci v tento deň pred cca 2000 rokmi. Aj my sa zbavujeme všetkých zbytočností, ktoré sa pre nás niekedy stávajú viac dôležitými, ako by mali. Odložená výzdoba je symbolom pre odloženie nepodstatných túžob.
Centrom dňa bola Krížová cesta doobeda a Veľkopiatočné obrady v kostole poobede.

Prázdny stôl - pretože nám "niekto chýba"

Len zhasnutá svieca, tŕňová koruna a ukrižovaný...

Aj v sobotu bola výzdobou
len suchá tŕňová halúzka

Biela sobota

Na Bielu sobotu už môžeme papať. Kedysi bolo nutné dodržiavať prísny pôst po celé trojdnie a po celý 40-denný pôst sa naši predkovia museli zdržiavať mäsa, vajíčok i mliečnych výrobkov. Dnes sme si dopriali čerstvé "krížové" chlebíky. Piekla som ich po prvý krát, vlastne len tento rok som sa začala ako-tak priateliť s kysnutým cestom.
Chcela by som zaviesť v našej rodine takúto tradíciu natrvalo. V niektorých krajinách (v Anglicku, Amerike) je tradícia jesť "krížové koláčiky" (Hot cross buns - myslím že sú sladké) na Veľký piatok. My sme ich mali na sobotné raňajky.
Chlebíky som piekla z celkom obyčajného cesta - ako na "báleš" [cibuľový posúch]. Len múka, mlieko, droždie a soľ, plus trocha rasce (kmín) pre chuť. Nabudúce skúsim použiť tmavšiu "chlebovú" múku, ale aj takto boli dobré.

Na raňajky som upiekla "krížový" chlebík

(Myslím, že sme práve započali novú rodinnú tradíciu)

Vzkriesenie a Veľkonočná nedeľa!

Už v sobotu po zotmení sme mohli osláviť slávne vzkriesenie. V našom kostole sa začínala sv. omša večer o ôsmej. Takže obrad svetla prebiehal v naozajstnej tme (až na pouličné osvetlenie predierajúce sa úzkymi kostolnými oknami) a bol veľmi pôsobivý. Každý rok ma prekvapí, koľko svetla prinesie jediná svieca (paškál) do tmavého kostola a ako sa malými sviečkami v rukách všetkých prítomných svetlo šíri celým priestorom. "Rozviazanie zvonov" na veži sprevádzané veselým zvonením malých zvončekov na znak veľkonočnej radosti zo vzkriesenia radostne rozozvučalo aj naše srdcia. A keď sme sa nakoniec po cca troch hodinách dostali domov (nezdalo sa nám to dlho, ani najmladšiemu), užili sme si ešte bohatú veľkonočnú hostinu. Ja viem, na noc sa nemá veľa jesť - a ani sme toho zas tak veľa nezjedli, ale rozhodne nám radostné "hodovanie" padlo dobre.

A hrob je naozaj prázdny! Videli sme ho - aj keď tentoraz len ten symbolický v našom kostole.