Nová strecha (na kaplnke)

Našu novú "kaplnku" som vám už ukazovala. Bola postavená len z dreva. Ale báli sme sa, že po výdatných dažďoch a hlavne po zime, kedy tu býva veru hodne snehu, už nebude taká pek(/v)ná. A tak dostala plechovú strechu. Medenú.

10. 10. 2020

Na chalúpke

Ešte mám niekoľko obrázkov z chalúpky. Uložím si ich sem pre potešenie. A možno potešia aj niekoho z vás.

September: 

Podvečerné slnko

Smerom na Vojšín (10. 10. 2020)

Chcem sa s vami podeliť o obrázky z nášho výletu smerom na Vojšín asi spred mesiaca. Nakoniec sme nedošli až tam, ani ku krížu pod Vojšínom, ku ktorému sa ešte niekedy určite vyberieme. Otočili sme sa pri pamätnom mieste, kde sa kedysi, v čase vpádu Turkov do Novej Bane, skrývali preživší Novobančania. Je tu vytvorené pekné oddychové miesto s krížom a dreveným stolom s lavicami na prípadný piknik. 

10. októbra 2020

Výhľady...

Dušičkový týždeň

Prvý novembrový týždeň býva každoročne venovaný modlitbe za zomrelých. Snažím sa každý deň navštíviť niektorý cintorín a spojiť príjemnú prechádzku a spoznávanie pekných miest s modlitbou za duše v očistci (píšem o tom napr. v tomto blogu). 

Tento rok je trochu iný - kvôli covidu. Ale, hoci sme sa báli že budeme mať menej možností, je ich nakoniec viac. Odpustky na cintoríne môžeme získavať po celý november (ak som to dobre pochopila, tak hociktorých 7 dní) a tí, čo sa z vážnych príčin - napríklad zdravotných, alebo kvôli zákazu a karanténe - na cintorín nedostanú, môžu sa za duše modliť doma. Stačí ak sa v duchu spoja s celou Cirkvou a pred obrazom kríža, alebo svätého sa pomodlia za zosnulých niektorú dlhšiu modlitbu (posvätný ruženec, korunku k božiemu milosrdenstvu, modlitbu breviára, prečítajú si a budú rozjímať úryvok Evanjelia zo sv. omše za zosnulých a pod.). Plus samozrejme ostatné podmienky - odmietanie každého aj maličkého hriechu, modlitba za pápeža a hneď ako to bude možné pristúpiť k sviatosti zmierenia (sv. spoveď) a prijať Eucharistiu (sväté prijímanie). [viac - link]

A tak aj tento rok denne chodím na cintorín. Síce tieto výlety nie sú tak rôznorodé, ale rovnako napĺňajú dušu. Najmä láskou a modlitbou, ale aj krásou, pokojom a radosťou.

Sviatok Všetkých svätých - v Kopčanoch

 

V nedeľu bolo 1. novembra - Sviatok Všetkých svätých. Rozhodli sme sa ho osláviť prechádzkou. Najprv som navrhovala výlet v blízkosti bratislavského krematória, keďže som chcela zároveň pripojiť modlitbu za zosnulých. Ale nakoniec sme si vybrali "extravilán" na opačnej strane Bratislavy: v Petržalke - Kopčanoch. Je tu krásne upravený vojenský cintorín a pamätník padlým v I. svetovej vojne. 

Spomienka zosnulých

Dnes je Spomienka na všetkých verných zosnulých. Deň, keď každý rok chodievame na cintorín, spomíname na svojich drahých a modlíme sa za duše tých, čo nás predišli do večnosti.

Tento rok je iný. Báli sme sa, že na cintorín kvôli opatreniam nebudeme môcť ísť, dokonca sa zdalo, že ani odpustky pre duše v očistci nebudeme môcť získavať tak, ako po iné roky. No nakoniec je všetko zase inak.

Som vďačná, že sa možnosti už zase otvorili: 

Od dnešného dňa už môžeme ísť okrem iného aj na cintorín (ak máme potvrdenie o negatívnom covid-teste). Ak som dobre pochopila nové nariadenia, tak budeme môcť už zase prijímať aj Sviatosť Oltárnu. A možnosť získania odpustkov je rozšírená tak, že naozaj nikto neostane bez možnosti úbohým dušiam pomáhať takýmto spôsobom (viď informácia KBS). Za všetko toto som zo srdca vďačná. 

A za čo ešte som dnes vďačná? 

Stihli sme zájsť na cintorín ešte než nám to zakázali. Chceli sme sa vyhnúť davom a radšej sme babičke a dedovi ozdobili hrob trošku skôr. Ako dobre!

Som vďačná za mojich starých rodičov. Za všetko čo mi dali a čo mi ich prostredníctvom dal Boh. 

Som vďačná, že som smela poznať mnohých ďalších vzácnych ľudí, ktorí nás už predišli do večnosti. Za to čo som sa od nich naučila. A čo som azda smela dať ja im.

Modlím sa za nich. A budem sa modliť obzvlášť v tejto "dušičkovej dobe". Cítim vďačnosť aj za rozšírené možnosti získavania odpustkov pre duše! Každý deň sa chcem prejsť na cintorín. Každý deň chcem dušiam venovať modlitbu. A každý deň vyprosovať ďalším a ďalším dušiam otvorenú cestu do neba. 

Želám aj vám pokojný čas a srdce naplnené vďačnosťou.

Ruženec v čase pandémie

Radostný deň vám želám. 

Dnes je sobota, posledný deň októbra, mesiaca svätého ruženca. Chcem tento deň využiť, aby som sa s vami podelila o svoju skúsenosť. (pozn.: Nestihla som článok dopísať v sobotu, takže ho uverejňujem neskôr.) Ako mnohí katolíci, aj ja som sa snažila v októbri viac modliť posvätný ruženec. Dokonca som sa pridala k výzve Rodiny Nepoškvrnenej a spolu s nimi sa modlím Pompejskú novénu za odvrátenie pandémie koronavírusu, to znamená že sa modlím každý deň tri čiastky ruženca - radostný, bolestný i slávnostný. Ale často sa mi stávalo, že som počas modlitby nevedela udržať svoje myšlienky a sústredenosť, zvlášť, ak som bola už veľmi unavená a modlitba ruženca trvala dlho. 

Zistila som však, že sa oveľa ľahšie sústredím, ak každému tajomstvu pridelím osobitný úmysel, keď každý desiatok obetujem za niektorú konkrétnu skupinu ľudí a ich problémy. Napríklad takto: