pondelok 4. septembra 2017

Vďačné leto: Niečo sa končí a niečo nové začína.

Niečo sa končí a niečo nové začína. Túto vetu som žila počas uplynulého týždňa vo viacerých rovinách. Jednak to bol posledný prázdninový týždeň. Skončil sa august a začal september. Zbierali sme posledné (3) obrázky do projektu Vďačné leto a už som uvažovala nad tým, ako budem pokračovať v hľadaní Božích darov počas školského roka. Končia sa dni voľna pre školákov a začínajú sa trochu iné povinnosti aj ich rodičom. A okrem toho ma neplánovane prekvapili aj niektoré ďalšie konce a s tým súvisiace nové začiatky. O niektorých vám sem napíšem, iné sú priveľmi osobné.

Ale teraz sa už môžete zapozerať do mojich obrázkov:

Pondelok, 28. 9.

V pondelok  (28.9.) som vďačná za... Pokoj v práci. Klíčiace vzťahy. Spoznávanie sa. Zhoda v názoroch. Úsmevy. Starostlivosť. Otvorené oči. (A o tri dni neskôr - nečakaná rozlúčka).

Utorok, 29. 8. 

V utorok (29.8.) bol voľný deň. Návšteva babičky na Záhorí. Vôňa borovíc. Stretnutia. Radosť. Prechádzka k potoku. A opakovaný neúspech - nenašli sme miesto s vhodným prístupom k potoku, aby sme mohli inštalovať vrtuľku, čo som si vystrúhala z dreva. Ale prechádzka to bola pekná, spomienková, aj trochu dobordružná (hoci bolo vo vzduchu viac peľov ambrózie, ako by mi bolo milé).
... A niekoľko ďalších vecí, ktoré si nechám radšej pre seba.

Streda, 30. 8. 

V stredu (30.8.) som mohla byť vďačná za veľa vecí, ľudí, sestričku, možnosť byť darom (napr. cez telefón)... Ale predovšetkým som vdačná za dar krstu (dnes mám výročie). Pretože bez neho by som nikdy nebola tým čím som.

Štvrtok, 31. 8. 

(ešte raz vo farbe)

Vo štvrtok (31. 8.) bol posledný deň "prázdnin". Potom už nasledoval štátny sviatok a víkend. A čo som prežívala? Rozlúčku (nielen s letom)... a očakávanie nového. Dôveru v Božie plány. Lásku a modlitbu.

Urobila som si radosť peknou keškou na ceste z práce (posledný krát touto trasou).

Cesta na chalúpku, začína sa predĺžený víkend. Je tu dobrý vzduch a málo peľov ambrózie. Čas s rodinou. Modlitebná prechádzka. Svietiaci mesiac, mesačný tieň, súhvezdie (Dobrého) Pastiera. ...

Piatok, 1. 9.




Ráno na chalupe. Pokoj, ticho, prirodzené zobudenie... Hoci ma otravovala alergia, prežívala som radosť a blízkosť s tými, ktorí ma majú radi. Vzájomná láska a služba.

Výlet k vodopádu. A znovu snaha uložiť vodný mlynček do potoka. Tentoraz sa mi to takmer podarilo, ale za ten čas vrtuľka zoschla a nefungovala tak, ako by mala. Nechala som ju aj tak v potoku. Na budúce prázdniny urobím novú a lepšiu - a teraz už viem, kam ju pôjdeme umiestniť.

Som vďačná za nový impulz na nový začiatok - znovu a lepšie sa vrhnúť do organizovania svojho času. Stíhať viac vecí, ktoré chcem a potrebujem stihnúť. Lepšie si rozdeliť kedy urobím to, a kedy ono, a kedy nebudem robiť nič, pretože si potrebujem oddýchnuť. A k tomu zopár náhod... Uvidíme, ako to pôjde ďalej. Vypísaný diár a nutnosť začať si písať do nového (čo prináša zároveň novú chuť robiť to lepšie). Vypísaný zošit vďačnosti a takmer vypísaný modlitebný denník (ale o tom až o chvíľku).

Som vďačná, že som stihla sv. omšu v Novej Bani a za milosti prúdiace z Ježišovho Srdca pri príležitosti Prvého piatku v mesiaci. Za jeho lásku, ktorou sa spája každý deň s nami tak intímne... A ďakujem aj za Pavlu, ktorú som nečakane stretla.

Sobota, 2. 9.




Aj v sobotu (2. 9.) ďakujem za pokojné ráno. Za milujúceho manžela. Milovaného syna. Za uložené drevo na zimu. Aj za tú hubu, čo na ňom rástla (a ktorú mi manžel ukázal, aby som si ju mohla odfotiť). Hádzali sme si lietajúci tanier. Čistila som zemiaky vonku (na zápraží). Strihala som odkvitnutú levanduľu. Plela som skalku. Hneď vedľa mňa včielky usilovne zbierali med. Voňala mi materina dúška, a ja som intenzívne myslela na moju babičku. ...

Večer po návrate do mesta som ešte stihla sv. omšu u Františkánov. A dokonca sv. spoveď. Pôvodne som neplánovala ísť na spoveď, zdalo sa mi, že to nemôžem stihnúť. Ale cítila som pozvanie, priam hmatateľné. A k tomu priateľov, ktorí už čakali pred spovednicou. Nedalo sa odísť... Som vďačná za sv. prijímanie na úplne poslednú chvíľku. A za milosť prvých sobôt v mesiaci. Za slová kňaza, ktorými ku mne vo sviatosti zmierenia hovoril Pán. Za obraz, ktorý už síce chronicky poznám, ale ktorý tentoraz dostal iný a veľmi hlboký význam pre mňa (a ktorý zapadol do atmosféry plánovania zo včera).

Sobota, 2. 9. 

V nedeľu (3. 9.) som si dopriala ešte jeden nový začiatok. Vypísal sa mi diár, ktorý som používala na zapisovanie darov (vlastne ešte jedna strana mu ostala nevypísaná, ale cítila som potrebu začať už nanovo). Rozmýšľala som, čím ho nahradiť. Predtým som si písala vďaky do jedného bloku, spolu s modlitbami, úmyslami, myšlienkami a citátmi, ktoré ma pri modlitbe oslovili, alebo ktoré som dostala ako pomoc na (duchovnej) ceste.

Ten posledný ešte nie je celkom vypísaný, ale chýba mu už len posledných pár strán. To je stav, kedy akosi prestanem písať. Akoby som sa bála, že mám už málo priestoru a začnem ním až neprimerane šetriť. Takže nastal čas založiť si tiež nový modlitebný denník. Mala som doma zopár nových zošitov, no akosi som ich nevedela nájsť. Až som siahla po jednom, ktorý som začala písať už pred... 12 rokmi. Nebol to denník, skôr zápisník z jednej duchovnej akcie. Akcia skončila, denník mi ostal, ale už som doň nepísala. Až teraz, pri nedávnom upratovaní rozmýšľam čo s ním, a rozhodla som sa pokračovať novými zápiskami.

Som vďačná za nový zápisník. Za novú chuť k novému (a lepšiemu) začiatku. Som vďačná za večernú chvíľku s Ježišom (a s týmto zápisníkom). Som vďačná za Jeho volanie, že tak veľmi túži stretávať sa so mnou v tichu modlitby. Som vďačná za jemné láskavé slová, ktorými ku mne hovorí. A tiež za knižku, na ktorú som už takmer aj zabudla, že ju mám (našla som ju pri hľadaní nového denníka) a ktorú si znova čítam a rozjímam pred spaním.

Nedeľa, 3. 9.


Ďakujem vám, ktorí ste prežívali Vďačné leto so mnou. A všetkým, ktorí čítate tieto riadky želám veľa radosti a dobrú cestu životom. Nech sa vám darí to, čo je pre vás dôležité a nech je pre vás dôležité to, čo vám osoží.

A samozrejme dobrý vstup do všetkého nového, čo vás čaká - napr. aj do nového školského roka!


2 komentáre:

  1. Letitio, krásné obrázky a fotografie. Líbí se mi hmyzí hotel, mlýnek v potoku, detaily, které vidíš. Tolik nové energie a síly cítím z Tvých řádků.
    Děkuji. Zuzka

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem, Zuzka! A želám ti radostné dni.

      Odstrániť

Ďakujem za vaše milé slová. A želám radostný deň!

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...