Neskoroletný veniec

Alebo rovno dva...

Do prvého venca som  použila buriny, ktoré teraz kvitnú (vratič, myší chvost) a vysušené jemné súkvetia rozchodníka (sedum).

Zelený vtáči zob, žltý vratič,
biely myší chvost a kvet rozchodníka.

Druhý venček má tiež základ z vetvičiek vtáčieho zobu. Chcela som, aby vyjadroval obdobie kdesi medzi letom a jeseňou. Čas, keď ukladáme úrodu a tešíme sa z nej. A tak som ako hlavnú (a vlastne jedinú) ozdobu zvolila štylizované kvety zo šúpolia.

Každý rok si odkladám okvetie z kukurice kúpenej na trhu - v nádeji, že z nich "raz" čosi vyrobím. Dočkali sa až tohoročné. Skúsila som z nich vyslovene amatérsky uviť "čosi", čo by mohlo zdobiť môj "neskoro-letný" veniec. Podarilo sa?

Ešte tomu niečo chýba...

Potrebovala by som tuším nejaké školenie - o práci so šúpolím,
ale aj ukážku ako upevniť dekorácie (trávu).

Takto som si cez víkend užívala zase trošku prírody, slobody a čas bez internetu na chalúpke. Hneď som sa  chcela s vami podeliť o to, čo aktuálne prežívam a čo mi robí radosť, hoci by som mala ešte doháňať resty z prázdnin.

Ale nebojte sa, veľmi skoro si tu budete môcť prečítať:

- recenziu na kuchársku knihu Snídaně u Florentýny
- o mojich dojmoch z ďalších kníh, ktoré som čítala - Päť jazykov lásky pre deti, Ako hovoriť, aby vás tínedžeri počúvali.
- spomienky na dovolenku v Západných Tatrách - Roháčoch
- tiež na zážitky z trochu južnejšieho sveta
- a samozrejme je najvyšší čas po prázdninách zase rozbehnúť naše vďačné zamyslenia. Mám v pláne pridať článok na tému vďačnosti každý utorok. Držte mi prosím palce, nech si dokážem zorganizovať čas a svoje predsavzatie dodržať.

Želám vám radostný deň. Nielen ten dnešný, ale každý ďalší, ktorý vám život prinesie.